Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 404/2015
PDF · 337.78 KB
No categories available
I. ÚS 404/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015
prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Petrom Ošváthom, PhD., Laurinská 2, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 83/2005 a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.
zn. 14 C 83/2005.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ podal dňa 23.12.2004 na Okresnom súde Bratislava II. Návrh na určenie
že pracovný pomer žalobcu trvá, súčasťou návrhu bol aj návrh na náhradu vzniknutej
škody.
Konanie o návrhu na náhradu vzniknutej škody súd zastavil pre nezaplatenie
súdneho poplatku. Navrhovateľ ako invalidný dôchodca nedisponoval čiastkou aká bola
potrebná na zaplatenie súdneho poplatku, preto požiadal súd o odpustenie jeho zaplatenia
čo súd zamietol.
Konanie o určenie že pracovný pomer trvá však bolo začaté. Prvé pojednávanie
vytýčil súd a uskutočnilo sa 11.12.2009 t.j. po takmer piatich rokoch od podania návrhu!
Dňa 2.11.2010 pri pojednávaní sťažovateľ vzniesol námietku zaujatostí súdu voči
pridelenému sudcovi, v ktorej poukázal na to že sudkyňa po dobu 1 roku nekonala
a nevenovala pozornosť spisu, čím porušila lehoty na konanie v predmetnej veci. Podanie
síce bolo nazvané ako námietka zaujatosti, avšak z obsahu podania vyplýva že sa jednalo
o sťažnosť na prieťahy v konaní, pretože v podaní sťažovateľ na prieťahy poukazuje ako na
hlavný dôvod svojho podania. Toto sťažovateľ potvrdil aj v dodatku k námietke zaujatostí
sudcu podanom dňa 2.11.2011. Tým splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Pojednávania súdu sa uskutočnili v termínoch:
12.12.2009 prvé pojednávanie ktoré súd vytýčil po 5 rokoch od podania návrhu!
Súd sa pokúsil o zmier účastníkov, vypočul navrhovateľa a právnu zástupkyňu odporcu,
následne pojednávanie odročil.
31.5.2010 pojednávanie odročené z dôvodu ošetrenia zákonnej sudkyne
20.10.2010 pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa
(doručenie predvolania nebolo vykázané)
2.11.2011 pojednávanie odročené kvôli podanej námietke zaujatostí sudkyne
28.9.2011 pojednávanie odročené, odporca neprítomný
5.11.2012 vypočutí boli svedkovia, odporca neprítomný prítomná jeho právna
zástupkyňa
14.10.2013 vypočutí boli svedkovia, odporca neprítomný prítomná jeho právna
zástupkyňa
15.10.2013 vypočutá svedkyňa, odporca neprítomný prítomná jeho právna
zástupkyňa
19.1.2015 vypočutí svedkovia, odporca neprítomný prítomná jeho právna
zástupkyňa
27.4.2015 vypočutá svedkyňa, odporca neprítomný prítomná jeho právna
zástupkyňa
8.7.2015 vytýčený termín bol odročený z dôvodu ospravedlnenia sa právneho
zástupcu navrhovateľa
Na základe uvedeného je dôvodné konštatovať, že prieťahy v konaní neboli spôsobené
právnou alebo skutkovou zložitosťou veci ale nečinnosťou súdu, nesprávnou organizáciou
práce a neefektívnosťou uskutočňovania procesných úkonov.“
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 83/2005 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu
finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 404/2015 8 zo 7. októbra 2015 prijal podľa § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.
Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 7. októbra 2015 elektronicky a 13. októbra 2015
poštou (odovzdané na poštovú prepravu 8. októbra 2015) podanie, v ktorom
prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že svoju sťažnosť doručenú ústavnému
súdu berie späť v celom rozsahu, a požiadal, aby ústavný súd konanie zastavil.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný
súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa
nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu
alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo
slobody sťažovateľa.
Z citovaného ustanovenia § 54 zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon
o ústavnom súde ponecháva ústavnému súdu možnosť o. i. rozhodnúť, že záujem na ochrane
základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa vziať svoju
sťažnosť späť (porov. II. ÚS 256/2013), a teda rozhodnúť, že späťvzatie sťažnosti sa
nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil k materiálnemu chápaniu ochrany
základných práv a slobôd, a tak ústavný súd musí pri prerokovávaní späťvzatia sťažnosti a
rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či zastavením konania v dôsledku späťvzatia
sťažnosti nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody
sťažovateľa.
V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku späťvzatia sťažnosti
nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa
a že nie sú dôvody na to, aby rozhodol, že späťvzatie sa nepripúšťa.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2015