Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 736/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Advokátska

kancelária, Nezábudková 22, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a 2 , ako aj Listiny základných práv

a slobôd rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. z 15. januára 2014, ako aj

rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 28. júla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia a a 2 (ďalej len „“),

ako aj čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15. januára 2014,

ako aj rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. júla 2015. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. októbra 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom okresného

súdu č. k. 100 z 15. januára 2014 bola sťažovateľka ako žalovaná zaviazaná

zaplatiť žalobcovi 18 257 € s úrokmi z omeškania, a to z dôvodu nezaplatenej kúpnej ceny

za byt.

Rozsudkom krajského súdu č. k. z 28. júla 2015 doručeným

sťažovateľke 23. septembra 2015 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom

rozsahu, a to v súvislosti s existenciou pohľadávky voči žalobcovi. Vôbec neboli

zohľadnené plnenia, ktoré sťažovateľka žalobcovi poskytla (cigarety, strava, vyplatenie

dlhu), nebola zohľadnená ani skutočnosť, že žalobca do ceny bytu započítal aj záhradu,

ktorú nemal vo vlastníctve.

Pochybenie krajského súdu vidí sťažovateľka v tom, že vzhľadom na obsah podaného

odvolania sťažovateľky a v ňom uvedených podstatných skutočností malo byť v danom

prípade nariadené pojednávanie, aby tak bola sťažovateľke poskytnutá možnosť účinnej

obrany.

Sťažovateľka je toho názoru, že neboli splnené procesné podmienky na to, aby sa

postupovalo spôsobom, ako to uskutočnil krajský súd. Bola tu potreba doplniť dokazovanie,

a preto bol aj dôvod, aby sa nariadilo pojednávanie.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 a ods. 2

v spojení s a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu Trnava zo dňa

28.07.2015, sp. zn.: v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava

zo dňa 15.01.2014, sp. zn.: 100 porušené bolo.

2. Postupom Krajského súdu Trnava, Okresného súdu Trnava základné práva

sťažovateľa, podľa , a ods. 2 a podľa

2

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a to rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa

28.07.2015, sp. zn.: v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava

zo dňa 15.01.2014, sp. zn.: 100 boli porušené.

3. Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 28.07.2015, sp. zn:

a rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 15.01.2014, sp. zn.: sa zrušujú

a vec sa vracia Okresnému súdu Trnava na nové rozhodnutie.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd

Trnava povinný vyplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Marián Ševčík,

CSc., advokát, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava. (...)

Celkom trovy právneho zastúpenia spolu = 296,44 eur.“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti rozsudku krajského súdu

č. k. z 28. júla 2015 dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2

, ako aj listiny smeruje proti konaniu a rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 15. januára 2014, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky mal

krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v tejto časti vylúčená právomoc

ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľka právo podať odvolanie proti

rozsudku okresného súdu aj využila.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 1 ods. 1

a a 2 , ako aj listiny smeruje proti konaniu vedenému

krajským súdom pod sp. zn. a jeho rozsudku z 28. júla 2015. Túto časť

sťažnosti treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

4

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľka v podanej sťažnosti namieta, že jej bola postupom krajského súdu

odňatá možnosť konať pred súdom, keďže tento konal a rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, hoci pre rozhodovanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania

neboli splnené podmienky.

Za uvedeného stavu bolo možné podať proti rozsudku krajského súdu dovolanie,

ktorého prípustnosť by vyplývala z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka dovolanie nepodala. Tým je

dané, že nevyužila účinný zákonný opravný prostriedok, ktorý mala k dispozícii. To zakladá

neprípustnosť tejto časti sťažnosti.

Treba tiež uviesť, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že

dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto neprichádzal do úvahy

ani prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle .

Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že v danom prípade neprichádzala do

úvahy prípustnosť dovolania podľa , pretože dovolanie

z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, teda i v tých prípadoch, v ktorých

dovolanie podľa nie je prípustné.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015

6