Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 750/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , zastúpenej advokátkou ,

Advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. z 30. januára 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.

480 z 30. januára 2015, ktorou žiada vydať tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa podľa ,

právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 01. 2015 sp. zn. ,

porušené bolo.

II. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 01. 2015 sp. zn.

sa zrušuje a zároveň sa zrušujú rozhodnutia, z ktorých vychádza, a to rozsudok Okresného

súdu Michalovce zo dňa 04. 10. 2013 sp. zn. .

III. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia v sume 355,72 €... na účet právneho zástupcu sťažovateľa

do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka

bola ako žalobkyňa účastníčkou konania vedeného Okresným súdom Michalovce (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. proti spoločnosti ,

(ďalej len „žalovaný“), v ktorom sa domáhala zaplatenia

sumy 217 119,01 € so 14,25 % úrokom z omeškania od 17. marca 2008 do zaplatenia.

Žalobu odôvodňovala tým, že jej právny predchodca (zaniknutá spoločnosť

) uzatvoril ako zhotoviteľ (ďalej len „zhotoviteľ“) so žalovaným

ako objednávateľom zmluvu o dielo č. 2/26/Z/07 z 9. novembra 2007 v znení dodatkov č. 1

a č. 2 (ďalej len „zmluva o dielo“), ktorej predmetom boli stavebné práce na stavbe

Rezidencia Cassovar – Komplex Cassovar, I. etapa (ďalej len „stavba“). Zhotoviteľ sa touto

zmluvou zaviazal pre objednávateľa zrealizovať SO 20 – výkop jamy vrátane dopravy

a uloženia vybúraných hmôt na skládku, zhotovenie štrkového vankúša a obsypov v termíne

od 15. novembra 2007 s dokončením 31. marca 2008. Cena diela bola dohodnutá, pokiaľ ide

o výkop, na sumu 4 100 000 Sk bez DPH, pokiaľ ide o zhotovenie vankúša, na sumu

3

870 000 Sk bez DPH a za množstvo obsypov 2 405 mbola dohodnutá cena 216 450 Sk bez

DPH. V zmluve o dielo bolo ďalej dohodnuté, že táto cena objektu SO 20 neobsahuje cenu

za dopravu a uloženie vybúraných hmôt na skládke, ktoré si zhotoviteľ bude účtovať

na základe skutočne zhotovených a zástupcom objednávateľa odsúhlasených výkonov.

Fakturácia bola dohodnutá jedenkrát mesačne vždy k poslednému dňu mesiaca, mal

byť vyhotovovaný súpis vykonaných prác a dodávok, daňový doklad a čiastková faktúra

so 40 dňovou splatnosťou, ktorá plynula od doručenia faktúry. Zhotoviteľ vykonané práce

fakturoval faktúrou č. 3108000014 z 5. februára 2008 splatnou 16. marca 2008 na sumu

6 540 927,30 Sk, ku ktorej priložil súpis vykonaných prác vyhotovených v decembri 2007.

Faktúru žalovaný neuhradil a vrátil zhotoviteľovi. Sťažovateľka v priebehu konania vzala

žalobu v časti o zaplatenie sumy 28 701,25 € s príslušenstvom späť. Žalovaný sa v konaní

okrem iného bránil námietkou premlčania. Tvrdil, že žaloba doručená okresnému súdu

14. marca 2012 bola podaná po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, ktorá nezačala

plynúť až dňom nasledujúcim po dni splatnosti nesprávne vystavenej faktúry (t. j. 17. marca

2008), ktorá neobsahovala súpisy prác, ale už dňom nasledujúcim po zrealizovaní

fakturovaných prác (t. j. 19. decembra 2007, resp. 22. decembra 2007). Podľa názoru

sťažovateľky k premlčaniu nedošlo, pretože je potrebné vziať do úvahy prax medzi

účastníkmi, pokiaľ ide o doručovanie faktúr, ako aj samotnej fakturácie na predmetnom

diele a aj to, či dielo bolo alebo nebolo odovzdané. Obranu žalovaného vznesením námietky

premlčania považovala sťažovateľka aj za rozpornú s dobrými mravmi.

Okresný súd rozsudkom č. k. 356 zo 4. októbra 2013 žalobu v časti

o zaplatenie 188 417,76 € s úrokom z omeškania zamietol, v časti o zaplatenie 28 701,25 €

s úrokom z omeškania zastavil, rozhodol o náhrade trov konania a o poplatkových otázkach.

Dospel k záveru, že nárok sťažovateľky na zaplatenie sumy 188 417,76 € s úrokom

z omeškania je premlčaný. V odôvodnení rozhodnutia uviedol:

«Začiatok plynutia premlčacej doby je daný a posudzovaný objektívne. Teda

na začiatok plynutia premlčacej doby nebudú mať vplyv také skutočnosti, či oprávnený

mohol uskutočniť právny úkon, alebo vykonať právo, alebo mu v tom bránili rôzne

okolnosti, alebo či mal vedomosť o možnosti uskutočniť právny úkon, alebo vykonať

právo. ...

Pri práve na plnenie záväzku, ako je to v tomto prípade, je premlčacia doba

upravená osobitne. V... ust. (

v platnom znení; ďalej len „“, pozn.) v prvej vete je uvedené, že keď

záväzok spočíva v plnení je pre začiatok premlčacej doby rozhodujúca doba splatnosti. Pri

záväzkoch je možnosť uplatnenia práva na súde najskôr v čase, keď záväzok je splatný, lebo

skôr nemožno podať ani žalobu na plnenie. Premlčacia doba začína plynúť, keď je možné

podať žalobu na súde, teda deň nasledujúci po splatnosti záväzku.

Časom plnenia je vymedzenie časového obdobia, v ktorom je dlžník povinný splniť

svoj záväzok. Tomuto časovému obdobiu hovoríme aj ako doba splatnosti, t.j. čas, kedy

dlžník je povinný záväzok splniť. ...

V danom prípade súd skúmal ako bola dohodnutá splatnosť záväzku medzi

účastníkmi v samotnej zmluve.

V samotnej zmluve o dielo v bode VI. 1. je stanovené: Spôsob fakturácie: 1 x

mesačne (vždy k poslednému dňu v mesiaci) vyhotovovať súpis vykonaných prác a dodávok

a daňový doklad čiastkovú faktúru so splatnosťou 40 dní. V bode VI. 2. je stanovené:

Splatnosť faktúry: 40 dní od doručenia faktúry.

Vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré tvoria prílohu č. 1 k zmluve v článku

VI. 1. je stanovené: Zhotoviteľ bude 1 x mesačne (vždy k poslednému dňu v mesiaci)

vyhotovovať súpis vykonaných prác a dodávok a daňový doklad čiastkovú faktúru

so splatnosťou 40 dní, odo dňa jej doručenia objednávateľovi po odsúhlasení súpisu

skutočne vykonaných prác a zabudovaných materiálov príslušným zástupcom objednávateľa

a v zmysle odsúhlaseného ponukového rozpočtu, ktoré predloží spolu so zisťovacím súpisom

a dokladmi požadovanými v tejto zmluve objednávateľovi. Poverený zástupca objednávateľa

odsúhlasí zhotoviteľovi do 5 pracovných dní od predloženia objednávateľovi, súpis prác na

spracovanie čiastkovej faktúry. Zhotoviteľ dostane zaplatené za množstvá skutočne

vykonaných prác pri použití jednotkových cien uvedených v prílohe k zmluve o dielo.

Zaplatenie čiastkovej faktúry neznamená prevzatie časti diela objednávateľom (č. l. 75). ...

... V citovanej zmluve a VZP bola dohodnutá splatnosť so splnením niekoľkých

podmienok, teda ako vedľajšie dojednanie v zmluve. Jedná sa o nasledujúce podmienky :

1. vyhotovenie súpisu prác zhotoviteľom posledný deň mesiaca a vyhotovenie

čiastkovej faktúry.

2. odsúhlasenie súpisu prác v lehote 5 pracovných dní objednávateľom od jeho

predloženia zhotoviteľom.

3. uplynutie 40 dní od doručenia faktúry objednávateľovi. ...

Stavbyvedúci právneho predchodcu zhotoviteľa , ktorý je podpísaný

na súpise vykonaných prác vyššie citovaných, na pojednávaní dňa 4.10.2013 uviedol, že

práce, ktoré sú uvedené v súpisoch k faktúre č. 14 boli riadne vykonané... Svedok ďalej

uviedol, že bolo sľúbené zo strany objednávateľa, že tieto práce budú uhradené, keď sa to

dotiahne zmluvne.

Svedok , stavbyvedúci objednávateľa na uvedenom diele uviedol,

že vždy ku koncu mesiaca sa vyhotovoval súpis prác, ktorý vyhotovil stavbyvedúci

zhotoviteľa a svedok ho podpísal. ...

V danom prípade mohla nastať splatnosť faktúr pri splnení vyššie citovaných troch

podmienok dohodnutých v zmluve. V samotných VZP nie je stanovené, kedy je zhotoviteľ

povinný faktúru odoslať (dátum od jej vystavenia), len je dohodnuté, že splatnosť nastane

po 40 dňoch od jej doručenia objednávateľovi. ...

... pokiaľ sa týka odosielania faktúr, je potrebné vychádzať z praxe, ktorú strany

medzi sebou zaviedli, teda pri použití pravidla, ktoré je upravené v ods. 3 citovaného § 266

.

Z prehľadu fakturácie predloženej žalobcom (č. l. 240 242) je zrejmé, že žalobca ako

zhotoviteľ faktúry odosielal objednávateľov i v deň vystavenia, resp. deň nasledujúci

po vystavení...

V danom prípade súpisy vykonaných prác za mesiac december 2007 mali byť

vystavené 31. 12. 2007, ktorý deň bol pondelok. 5 pracovných dní na odsúhlasenie súpisu

prác objednávateľom uplynulo 8.1.2008. 2 dni na doručenie uplynulo 10.1.2008. 40 dní

od doručenia uplynulo dňom 19. 2. 2008, kedy mohla nastať splatnosť tejto faktúry podľa

podmienok dohodnutých v samotnej zmluve. Premlčacia doba podľa ust. § 392 ods. 1

začala plynúť 19.2.2008 a skončila 20.2.2012. keďže 19.2.2012 je

nedeľa. Žaloba bola doručená súdu 14.3.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. ...

Žalobca vo svojom podaní zo dňa 30. 6. 2013 (č. l. 239) v článku IV. bod 3 udáva, že

je potrebné rozlišovať právo na vystavenie faktúry ktoré vzniklo 1.1.2008 od práva na

samotné zaplatenie, ktoré vzniklo 18.3.2008. Súd sa stotožňuje s názorom, že z hľadiska

premlčania je potrebné odlišovať právo veriteľa vyzvať dlžníka k plneniu (vystaviť faktúru)

od práva na samotné plnenie. U každého z týchto práv plynie premlčacia doba samostatne.

V danom prípade právo na vystavenie faktúry vzniklo ako konštatuje žalobca dňa

1. 1.2008, teda premlčacia doba u tohto práva uplynula 2.1.2012. Podľa názoru súdu,

pokiaľ nárok na vystavenie faktúry je premlčaný, v tomto prípade má premlčanie priamy

vplyv aj na vynútiteľnosť samotného záväzku, samotného práva na plnenie, ktoré veriteľovi

nemožno priznať, keďže záväzok sa nemohol stať splatným.

Žalobca na pojednávaní dňa 4.10.2013 predložil súdu zápis z jednania zo dňa

13.2.2008, predmetom ktorého bola problematika navýšenia množstva výkopov, navýšenia

ceny za prevoz a navýšenia ceny za dodatočné búranie betónových základov, z ktorého je

zrejmé, že objednávateľ navrhol zhotoviteľovi navýšenia množstva výkopov vo výške

3

2.300 m, navýšenie ceny za zväčšený presun vo výške 108.000, Sk a navýšenie množstva

3

betónov vo výške 300 m, čo predstavuje čiastku 419.700, Sk (č. l. 343). V závere tohto

záznamu je uvedené, že zhotoviteľ sa k nemu písomne vyjadrí do 18.2.2008. Zhotoviteľ

nepredložil súdu žiaden písomný záznam k tomuto jednaniu.

Podľa , ak dlžník písomne uzná svoj záväzok,

plynie nová 4 ročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti

záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto doby.

Pokiaľ by súd považoval tento zápis s jednania zo dňa 13.2.2012 za čiastočné

uznanie záväzku zo strany objednávateľa, 4 ročná premlčacia doba by uplynula dňom

13.2.2012. ...

Keďže v danom prípade žalovaný vzniesol námietku premlčania po uplynutí

premlčacej doby a premlčacia doba uplynula najneskôr 20.2.2012 a žaloba bola doručená

súdu 14.3.2012, súd žalobu zamietol do výšky istiny 188.417,76 EUR s príslušenstvom

v súlade s ustanovením , tak ako je to uvedené

vo výroku I. rozsudku.»

Pokiaľ sťažovateľka argumentovala tým, že vznesenie námietky premlčania

žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku,

okresný súd sa s jej názorom nestotožnil: „... dôvodne vznesenú námietku premlčania

nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu

aplikácia ust. pri vznesenej námietke premlčania by

musela byť odôvodnená mimoriadnymi okolnosťami prípadu, čo v danom prípade nebolo

preukázanie. Pokiaľ sa týka aj tvrdenia žalobcu, že vznesenie námietky premlčania je

v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, súd sa nestotožňuje s týmto názorom.

Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

V porovnaní s , ktorý zakazuje výkon práva v rozpore

s dobrými mravmi, v prípade ust. ide o konkretizáciu

a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť

o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor

so zásadami poctivého obchodného styku. Právo namietnuť premlčanie nároku je právom,

ktoré je upravené v hmotnom práve v ust. . Vznesenie

tejto námietky je v súlade so zákonom. Aplikácia ustanovenia § 265 by nebola prostriedkom

ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu účastníkov

obchodných záväzkových vzťahov. Riadne a včasné uplatnenie nárokov je jedným

zo základných zásad poctivého obchodného styku. Preto správanie, ktoré vedie k porušeniu

tejto zásady nemožno považovať ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.

Pri posudzovaní rozporu so zásadami poctivého obchodného styku k vznesenej námietke

premlčania je potrebné brať do úvahy aj ustanovenie samotnej zmluvy, VZP, konkrétne

v bode V.4., kde medzi účastníkmi je dohodnuté, že každá zmena predmetu diela a naviac

práce, musia byť vecne a finančne vopred odsúhlasené a upravené písomným dodatkom

k zmluve. Žalobca ako zhotoviteľ mal dodržať toto ustanovenie zmluvy a pokiaľ by sa

jednalo aj o naviac práce, tieto mal odsúhlasiť vopred. Tvrdenie žalobcu, že odsúhlasenie

súpisov prác zmaril objednávateľ, teda odmietol ich odsúhlasiť, je iba účelové, keďže vyššie

vypočutí svedkovia toto nepotvrdili a žalobca nevedel predložiť súdu žiaden dôkaz o tom,

kedy odoslal, predložil súpisy vykonaných prác na odsúhlasenie objednávateľovi. Samotný

záznam z jednania zo dňa 13.2.2008 (č. l. 343) potvrdzuje, že nárok žalobcu je sporný

a bolo potrebné tento doriešiť. Tak žalobca ani žalovaný nepredložili súdu ani záznam

o odovzdaní predmetu diela, aj keď obidvaja tvrdili, že dielo bolo riadne ukončené. Vo VZP

v článku VIII. 22. bolo dohodnuté, že po ukončení diela má byť spísaný zápis o odovzdaní

a prevzatí diela.“

Proti tomuto rozsudku vo vzťahu k výrokom o zamietnutí žaloby a náhrade trov

konania podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala, že okresný súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne

posúdil. Podľa argumentácie sťažovateľky pre určenie, kedy bol žalovaný povinný splniť

žalovaný dlh, treba vychádzať zo zmluvy o dielo, ktorá predpokladá pre začatie plynutia

doby splatnosti doručenie faktúry, pričom fakturovaná suma je splatná na 40. deň po jej

doručení (t. j. 18. marca 2008), pretože hoci bola vrátená, bola žalovanému doručená znova

24. mája 2010. Žalovaný v konaní nenamietal, že by sťažovateľka práce nevykonala, bránil

sa iba tým, že súpisy prác neboli podpísané. Sťažovateľka predložila odvolaciemu súdu na

potvrdenie svojich právnych názorov na vec aj odborný právny posudok

, z katedry obchodného práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach z 30. apríla 2014, zo záverov ktorého vyplýva, že vo veci sťažovateľky

(s ohľadom na obsah zmluvy o dielo) splatnosť záväzku nastala až splatnosťou faktúry

(16. marca 2008), a preto nárok sťažovateľky uplatnený na súde (14. marca 2012) nie je

premlčaný.

Krajský súd rozsudkom č. k. z 30. januára 2015 rozsudok

okresného súdu v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a zaviazal sťažovateľku

na náhradu trov odvolacieho konania.

Tento rozsudok krajského súdu bol sťažovateľke doručený 6. marca 2015.

Sťažovateľka sťažnosť na porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu č. k. z 30. januára 2015 odôvodnila tým, že toto

rozhodnutie je arbitrárne a svojvoľné, je založené na nesprávnom vyhodnotení skutkového

stavu a nesprávnom právnom posúdení a je nedostatočne odôvodnené. Krajský súd svoje

rozhodnutie odôvodnil iba odkazom na rozhodnutie okresného súdu, ktoré však dostatočne

neobjasňuje dôvody zamietnutia žaloby. Z rozhodnutia krajského súdu a ani okresného súdu

nie je zrejmé, z akého dôvodu bola zamietnutá žaloba, aj pokiaľ ide o príslušenstvo

pohľadávky, keďže právo na jeho zaplatenie sa premlčuje samostatne vo vzťahu ku každej

jednotlivej splátke úrokov, tak ako vznikajú (denne) nezávisle od premlčania istiny.

Právnym posúdením veci bolo sťažovateľke odňaté právo vyzvať dlžníka na plnenie

(vystaviť faktúru). Krajský súd rozhodol bez toho, aby sa vysporiadal so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami, svojvoľne vyložil a aplikoval zákonné ustanovenia, čím

poprel účel a význam zákona. Sťažovateľka zároveň navrhla ústavnému súdu dočasným

opatrením odložiť vykonateľnosť rozsudku krajského súdu č. k. 480

z 30. januára 2015 s odôvodnením, že jej hrozí ujma vymožením priznanej náhrady trov

konania žalovanému vo výške 13 237,51 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa

a skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia týchto

práv rozsudkom krajského súdu č. k. z 30. januára 2015

s odôvodnením, že toto rozhodnutie je arbitrárne a svojvoľné, je založené na nesprávnom

vyhodnotení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci a je nedostatočne

odôvodnené.

Krajský súd rozsudok č. k. z 30. januára 2015 odôvodnil takto:

„Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie

podľa bez nariadenia pojednávania podľa O. s .p. a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý

žalobu o zaplatenie sumy 188.417.76 eur zamietol.

Zásadnou otázku pre posúdenie opodstatnenosti odvolania žalobcu bolo to, či súd

prvého stupňa postupoval v konaní správne, keď návrh žalobcu na zaplatenie sumy

188.417,96 eur zamietol z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania.

Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že práce, ktorých zaplatenia sa žalobca

domáha boli vykonané na základe ústnej dohody zástupcov spoločnosti

a vedením stavby žalovaného.

Vykonané naviac práce spoločnosťou pre odporcu oproti

zmluve o dielo sú uvedené v Súpise vykonaných prác zo dňa 18. 12. 2007 a 21. 12. 2007

a 21. 12. 2007, pričom ich vykonanie je uvedené tiež v Stavebnom denníku.

Z uvedeného je teda zrejmé, že na vykonanie prác, ktorých zaplatenia sa žalobca

žalobou domáha nebola uzavretá písomná zmluva o dielo.

Právne vzťahy medzi účastníkmi konania sa riadia teda ustanoveniami Obchodného

zákonníka.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva

inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa , premlčaním právo na plnenie povinnosti

druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba

namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Pre okamžik vzniku práva na zaplatenie ceny za vykonanie diela je rozhodujúce ust.

, ktoré určuje, že objednávateľ je povinný zaplatiť

zhotoviteľovi cenu za vykonanie diela v dobe dohodnutej v zmluve, ak takáto doba nebola

dohodnutá, vzniká nárok na zaplatenie vykonaním diela. ...

Pokiaľ žalobca v konaní poukazoval na obchodnú zvyklosť, dôkazné bremeno, že

určitá obchodná zvyklosť existuje, aký je jej obsah a že sa zachováva, postihuje stranu,

ktorá sa tejto zvyklostí dovoláva.

Poukaz žalobcu na faktúru je nedostatočný na preukázanie obchodnej zvyklosti,

pretože samotná faktúra je len účtovný doklad, ktorému nie je možné pripisovať účinky

dvojstranného právneho úkonu. Záväznosť faktúry by bola daná len obsahom dohody strán.

Faktúra, na ktorú žalobca v konaní poukazoval je platobný účtovný doklad, ktorému

nemožno pripisovať účinky dvojstranného právneho úkonu. Jej závažnosť je daná obsahom

dohody strán.

Od samotnej skutočnosti, že žalobca hodnotu stavebných prác žalovanému

fakturoval a na faktúre uviedol lehotu zaplatenia ceny za vykonané práce, nemožno

odvodzovať zvyklosť alebo prax, ktorú strany medzi sebou mali a teda ani úmysel strán.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

týkajúcej sa výroku o zamietnutí žaloby do výšky 188.417,76 eur so 14,25% úrokom

z omeškania a výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa

potvrdil.“

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Pokiaľ sťažovateľka vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu zdôrazňuje

nedostatočnosť jeho odôvodenia, je potrebné aj v tomto prípade pri posudzovaní ústavnej

opodstatnenosti tejto argumentácie vychádzať z tohto stabilne zaujímaného právneho názoru

ústavného súdu.

V prípade rozhodnutia krajského súdu vo veci sťažovateľky sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v odôvodnení mohol

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V takomto

prípade je potrebné posudzovať odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v jednote

s odôvodením rozhodnutia súdu prvého stupňa. V prípade sťažovateľky obe tieto

rozhodnutia ako celok dostatočne reagovali na všetky jej argumenty uvádzané v priebehu

súdneho konania. Argumentácia sťažovateľky v odvolaní nebola argumentáciou novou a aj s

týmito dôvodmi sa dostatočne vysporiadal už súd prvého stupňa. Odvolací súd považoval za

správne skutkové zistenia okresného súdu vyplývajúce z vykonaných dôkazov. Svoje

rozhodnutie založil na zistení, že fakturované práce boli vykonané najneskôr v období

18. decembra 2007 až 21. decembra 2007, pričom nárok na zaplatenie ceny diela vzniká

jeho vykonaním, ako aj na skutkovom závere, podľa ktorého sťažovateľka nepreukázala ňou

tvrdenú obchodnú zvyklosť, pokiaľ ide o jej existenciu, obsah a zachovávanie, keď iba

samotná faktúra vystavená zhotoviteľom takýmto dôkazom nie je.

V prípade sťažovateľky nejde o prípad, v ktorom by krajský súd formalistickým

postupom umožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti. Krajský súd, naopak, dôsledne

zvažujúc dôkaznú situáciu, poskytol po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania

súdom prvého stupňa s ohľadom na žalovaným vznesenú námietku v súlade s princípmi

spravodlivosti nakoniec ochranu žalovanému.

Ďalej sa ústavný súd zaoberal aj námietkou sťažovateľky, podľa ktorej krajský súd

poprel účel a zmysel právnej úpravy tým, že vo vzťahu k premlčaniu úrokov z omeškania

dospel k rovnakému záveru ako vo vzťahu k premlčaniu istiny. Otázka premlčania práva

na úroky z omeškania je v súdnej praxi riešená rôzne a názory na túto otázku sa vyvíjajú.

Popri názore sťažovateľky, podľa ktorého sa úroky z omeškania premlčujú samostatne,

nezávisle od istiny a premlčacia doba začína plynúť každým dňom omeškania, v právnej

praxi je vyslovovaný i názor, podľa ktorého sa úroky z omeškania premlčujú ako jediné

právo prvým dňom omeškania ako celok, ale aj názor, podľa ktorého sa premlčujú spoločne

s istinou. Názory odlišné od názoru sťažovateľky sú založené na prístupe, podľa ktorého

povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania je svojou povahou iba vedľajšia vo vzťahu

k hlavnému záväzku, a preto povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne

za každý deň omeškania, ale jednorazovo v deň vzniku omeškania s plnením istiny, čomu

nasvedčuje aj zmysel inštitútu premlčania, ktorý spočíva v stimulovaní veriteľa k včasnému

uplatneniu jeho práv. Pokiaľ teda krajský súd vo veci sťažovateľky potvrdil rozsudok

okresného súdu ako vecne správny z rovnakých dôvodov ako celok, t. j. tak vo vzťahu

k sťažovateľkou uplatnenej istine, ako aj úrokom z omeškania, nemožno dospieť k záveru, že

krajský súd týmto postupom poprel zmysel a účel ustanovení

upravujúcich premlčanie.

Právne názory odvolacieho súdu vyjadrené v rozsudku č. k. 480

z 30. januára 2015 ani podľa názoru ústavného súdu nevybočujú z medzí pravidiel ústavne

konformnej aplikácie ustanovení a ide o jeden z možných výkladov.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným postupom

a rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa

, ako aj jej práva podľa dohovoru, neexistuje taká príčinná

súvislosť, ktoré by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už nebolo potrebné osobitne sa zaoberať návrhom

na vydanie dočasného opatrenia, kde sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd odložil

vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2015