Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 578/2015
PDF · 244.85 KB
No categories available
III. ÚS 578/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti H B H, a. s., Robotnícka 286, Považská
Bystrica, zastúpenej spoločnosťou AK H.I.F., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dušan Ivan, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cb 3/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti H B H, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta
2015 doručená sťažnosť spoločnosti H B H, a. s., Robotnícka 286, Považská Bystrica (ďalej
len „sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou AK H.I.F., spol. s r. o., Radvanská 1,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dušan Ivan, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 31 Cb 3/2013.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania
vo veci návrhu na zaplatenie sumy 54 676,96 € vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty,
kde podala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu 28. mája 2012.
Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania sťažovateľka dôvodí,
že v postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom v konaní jednak ničím
neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu, ako aj jeho neefektívnym postupom, v čom
vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka v rámci svojej argumentácie špecificky poukazuje na skutočnosť, že
prvé pojednávanie vo veci uskutočnil okresný súd až po uplynutí troch rokov a dvoch
mesiacov od podania návrhu, kde pojednávanie bolo podľa vyjadrenia sťažovateľky
zákonným sudcom odročené bez splnenia relevantných dôvodov.
Sťažovateľka dodáva, že ochranu svojho základného práva uplatnila prostredníctvom
sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu, ktorá bola z jej
strany posúdená ako dôvodná, no nepriniesla sťažovateľke požadovaný efekt.
Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 3/2013, prikázal okresnému súdu konať vo veci
bez zbytočných prieťahov, priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia a tiež primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Je objektívnou skutočnosťou, že v napadnutom konaní nepostupoval okresný súd
v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov, čo napokon uznala
aj samotná predsedníčka okresného súdu. Z obsahu listu predsedníčky okresného súdu
sp. zn. Spr 2057/2015 z 15. apríla 2015, ktorým bola vybavená sťažnosť sťažovateľky
na prieťahy v konaní, je však zrejmé, že po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní
adresovanej predsedníčke okresného súdu boli vo veci sťažovateľky prijaté opatrenia
pre účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov. Vo veci sťažovateľky bol určený termín
pojednávania na 20. júl 2015, pojednávanie bolo síce odročené, avšak bezprostredne na to,
na 21. september 2015 bolo pojednávanie opätovne nariadené, sťažovateľka však sama
vlastnou, aj keď neúmyselnou pasivitou jeho vykonanie zmarila.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť
na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľka predsedníčke okresného
3
súdu adresovala, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení
sťažnosti okresný súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľky.
V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie
ochrany základnému právu sťažovateľky zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie
namieta, čo je v rozpore s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie
ochrany právam, ktorých porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne
prostriedky nápravy zlyhali, respektíve neviedli k náprave.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už
nezaoberal.
Ústavný súd nad rámec záverom poznamenáva, že sťažovateľke v budúcnosti, pokiaľ
dospeje k presvedčeniu, že v posudzovanom konaní dochádza opätovne k narušeniu
plynulosti postupu súdu zbytočnými prieťahmi, nič nebráni uplatniť opäť ochranu svojich
práv prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015
4