Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 585/2015
PDF · 365.64 KB
No categories available
III. ÚS 585/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra
2015 predbežne prerokoval podľa § 73b zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov návrh ,
, na preskúmanie rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti
Košice Staré Mesto sp. zn. A1087/2015/RS01/07 zo 7. septembra 2015 a takto
rozhodol:
Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený
a rozhodnutie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice Staré Mesto sp. zn.
A1087/2015/RS01/07 zo 7. septembra 2015 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 25. septembra
2015 doručený návrh , (ďalej
len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti
Košice Staré Mesto (ďalej len „miestne zastupiteľstvo“) sp. zn. A1087/2015/RS01/07 zo 7.
septembra 2015 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).
Z obsahu návrhu a jeho príloh, ako aj podkladov poskytnutých Mestskou časťou
Košice Staré Mesto vyplýva, že navrhovateľovi bolo 16. septembra 2015 doručené
namietané rozhodnutie, ktorým mu bola uložená podľa čl. 9 ods. 6 v spojení s čl. 9 ods. 10
písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný
zákon o ochrane verejného záujmu“) pokuta v sume 264,20 € s odôvodnením, že ako
poslanec miestneho zastupiteľstva porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu, a síce priložiť k písomnému oznámeniu podľa čl. 7 ods. 1
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu najneskôr do 30. apríla 2015 potvrdenie
o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný
na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré ako bývalý poslanec získal za rok 2014.
V návrhu doručenom ústavnému súdu navrhovateľ uviedol, že si označenú povinnosť
síce opomenul splniť vzhľadom na značnú zaneprázdnenosť osobnými organizačnými
aktivitami, avšak svoje daňové záväzky si zodpovedne plní.
V podanom návrhu tiež navrhovateľ namietal, že uložená výška pokuty
nekorešponduje jeho poslaneckému príjmu, ktorý za výkon funkcie poberal, kde
navrhovateľ uvádza, že výška jeho poslaneckého príjmu bola „193.91e maximálne“.
II.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný
funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej
výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,
v ktorom uvedie,
a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára
s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,
b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu
alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone
funkcie verejného funkcionára,
c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch
právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických
osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,
d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie
verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých
vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného
funkcionára,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí
s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa
trvalého pobytu.
Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu k písomnému
oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie
o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný
na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal
za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vykonáva konanie
vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ak ide o verejného
funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p), teda o poslanca zastupiteľstva mestskej časti,
miestne zastupiteľstvo.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní
vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preukázalo, že verejný
funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným
zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo
nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo
opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,
odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť
zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu
orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b), teda proti rozhodnutiu miestneho zastupiteľstva môže
dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená
strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh
na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný
súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní
takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie
ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 73a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sa konanie
o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý
vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie
verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.
V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa uznesenia č. k. PLz. ÚS 1/07 3 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona
o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu
na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý
návrh predbežne prerokuje.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ nijako nespochybňuje, že si povinnosť
vyplývajúcu z čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nesplnil.
Z obsahu právnej úpravy jasne vyplýva, že navrhovateľom prezentovaná
argumentácia „o plnení daňových záväzkov“, ktorou sa navrhovateľ snaží relativizovať
nesplnenie zákonom uloženej povinnosti, je zjavne právne irelevantná. Dotknutý článok
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu totiž vyžaduje, aby okrem plnenia daňových
povinností verejný funkcionár ich plnenie aj predpísaným spôsobom deklaroval, čo sa však
v prípade navrhovateľa nestalo.
Predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu
rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu miestneho zastupiteľstva, je
posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými
ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná
úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní – zrušením namietaného rozhodnutia
miestneho zastupiteľstva (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie
verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu)
alebo potvrdením rozhodnutia miestneho zastupiteľstva (ak po jeho preskúmaní dospeje
senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným
zákonom o ochrane verejného záujmu).
V prípade navrhovateľa zo zisteného skutkového stavu jasne vyplýva, že ako verejný
funkcionár – poslanec miestneho zastupiteľstva v lehote určenej čl. 7 ods. 2 zákona
o ochrane verejného záujmu nepriložil k písomnému oznámeniu podľa čl. 7 ods. 1
citovaného zákona potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických
osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré ako
verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok, a preto je záver o tom, že
navrhovateľ porušil povinnosť uloženú čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu, vyjadrený v namietanom rozhodnutí, vecne správny a nezakladá dôvod na jeho
zrušenie ústavným súdom. Vo vzťahu k navrhovateľom namietanej výške uloženej pokuty
ústavný súd konštatuje, že je aj táto námietka navrhovateľa neopodstatnená, keďže výška
uloženej pokuty korešponduje záväzným zásadám odmeňovania poslancov schváleným
uznesením miestneho zastupiteľstva č. 88 z 15. decembra 2011 v znení zmien a doplnkov
vykonaných doplnkom č. 1 schváleným uznesením miestneho zastupiteľstva č. 178
z 13. decembra 2012 a doplnkom č. 2 schváleným uznesením miestneho zastupiteľstva
č. 225 z 9. septembra 2013, podľa ktorých v zmysle § 2a predstavovala výška mesačnej
odmeny poslanca za rok 2014 (ako východisko pre výpočet pokuty) sumu vyplývajúcu z § 2
ods. 1 a 2 záväzných zásad odmeňovanie poslancov, konkrétne sumu 264,20 €.
Zjavná neopodstatnenosť posudzovaného návrhu vyplýva nepochybne z toho, že
pasivita navrhovateľa bolo v rozpore s povinnosťou uloženou mu ústavným zákonom
o ochrane verejného záujmu, preto ústavný súd návrh navrhovateľa už pri jeho predbežnom
prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený a napadnuté rozhodnutie miestneho
zastupiteľstva podľa § 73b ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde potvrdil.
Takýto postup je v súlade s už citovaným uznesením pléna ústavného súdu
č. k. PLz. ÚS 1/07 3 z 2. mája 2007, podľa ktorého „Na konanie o návrhoch vo veciach
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 a nasledujúcich
ústavného zákona... sa vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh
predbežne prerokuje“.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľa po predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015