Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 585/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval podľa § 73b zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov návrh ,

, na preskúmanie rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti

Košice Staré Mesto sp. zn. A1087/2015/RS01/07 zo 7. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Návrh o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený

a rozhodnutie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice Staré Mesto sp. zn.

A1087/2015/RS01/07 zo 7. septembra 2015 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 25. septembra

2015 doručený návrh , (ďalej

len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti

Košice Staré Mesto (ďalej len „miestne zastupiteľstvo“) sp. zn. A1087/2015/RS01/07 zo 7.

septembra 2015 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

Z obsahu návrhu a jeho príloh, ako aj podkladov poskytnutých Mestskou časťou

Košice Staré Mesto vyplýva, že navrhovateľovi bolo 16. septembra 2015 doručené

namietané rozhodnutie, ktorým mu bola uložená podľa čl. 9 ods. 6 v spojení s čl. 9 ods. 10

písm. a) ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len „ústavný

zákon o ochrane verejného záujmu“) pokuta v sume 264,20 € s odôvodnením, že ako

poslanec miestneho zastupiteľstva porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu, a síce priložiť k písomnému oznámeniu podľa čl. 7 ods. 1

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu najneskôr do 30. apríla 2015 potvrdenie

o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný

na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré ako bývalý poslanec získal za rok 2014.

V návrhu doručenom ústavnému súdu navrhovateľ uviedol, že si označenú povinnosť

síce opomenul splniť vzhľadom na značnú zaneprázdnenosť osobnými organizačnými

aktivitami, avšak svoje daňové záväzky si zodpovedne plní.

V podanom návrhu tiež navrhovateľ namietal, že uložená výška pokuty

nekorešponduje jeho poslaneckému príjmu, ktorý za výkon funkcie poberal, kde

navrhovateľ uvádza, že výška jeho poslaneckého príjmu bola „193.91e maximálne“.

II.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný

funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej

výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,

v ktorom uvedie,

a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára

s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu

alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone

funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch

právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických

osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie

verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých

vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného

funkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí

s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa

trvalého pobytu.

Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu k písomnému

oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie

o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný

na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal

za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vykonáva konanie

vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ak ide o verejného

funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p), teda o poslanca zastupiteľstva mestskej časti,

miestne zastupiteľstvo.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

vo veci ochrany vereného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preukázalo, že verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným

zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo

nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo

opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,

odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť

zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu

orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b), teda proti rozhodnutiu miestneho zastupiteľstva môže

dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená

strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh

na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný

súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní

takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie

ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa konanie

o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý

vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov.

Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že konanie

verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí.

V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa uznesenia č. k. PLz. 3 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona

o ústavnom súde o zjednotení odchylných právnych názorov senátov ústavného súdu

na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasledujúcich ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu sa na toto konanie vzťahuje , podľa ktorého sa každý

návrh predbežne prerokuje.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ nijako nespochybňuje, že si povinnosť

vyplývajúcu z čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nesplnil.

Z obsahu právnej úpravy jasne vyplýva, že navrhovateľom prezentovaná

argumentácia „o plnení daňových záväzkov“, ktorou sa navrhovateľ snaží relativizovať

nesplnenie zákonom uloženej povinnosti, je zjavne právne irelevantná. Dotknutý článok

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu totiž vyžaduje, aby okrem plnenia daňových

povinností verejný funkcionár ich plnenie aj predpísaným spôsobom deklaroval, čo sa však

v prípade navrhovateľa nestalo.

Predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu

rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu miestneho zastupiteľstva, je

posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými

ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná

úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní – zrušením namietaného rozhodnutia

miestneho zastupiteľstva (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie

verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu)

alebo potvrdením rozhodnutia miestneho zastupiteľstva (ak po jeho preskúmaní dospeje

senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným

zákonom o ochrane verejného záujmu).

V prípade navrhovateľa zo zisteného skutkového stavu jasne vyplýva, že ako verejný

funkcionár – poslanec miestneho zastupiteľstva v lehote určenej čl. 7 ods. 2 zákona

o ochrane verejného záujmu nepriložil k písomnému oznámeniu podľa čl. 7 ods. 1

citovaného zákona potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických

osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré ako

verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok, a preto je záver o tom, že

navrhovateľ porušil povinnosť uloženú čl. 7 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, vyjadrený v namietanom rozhodnutí, vecne správny a nezakladá dôvod na jeho

zrušenie ústavným súdom. Vo vzťahu k navrhovateľom namietanej výške uloženej pokuty

ústavný súd konštatuje, že je aj táto námietka navrhovateľa neopodstatnená, keďže výška

uloženej pokuty korešponduje záväzným zásadám odmeňovania poslancov schváleným

uznesením miestneho zastupiteľstva č. 88 z 15. decembra 2011 v znení zmien a doplnkov

vykonaných doplnkom č. 1 schváleným uznesením miestneho zastupiteľstva č. 178

z 13. decembra 2012 a doplnkom č. 2 schváleným uznesením miestneho zastupiteľstva

č. 225 z 9. septembra 2013, podľa ktorých v zmysle § 2a predstavovala výška mesačnej

odmeny poslanca za rok 2014 (ako východisko pre výpočet pokuty) sumu vyplývajúcu z § 2

ods. 1 a 2 záväzných zásad odmeňovanie poslancov, konkrétne sumu 264,20 €.

Zjavná neopodstatnenosť posudzovaného návrhu vyplýva nepochybne z toho, že

pasivita navrhovateľa bolo v rozpore s povinnosťou uloženou mu ústavným zákonom

o ochrane verejného záujmu, preto ústavný súd návrh navrhovateľa už pri jeho predbežnom

prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený a napadnuté rozhodnutie miestneho

zastupiteľstva podľa prvej vety potvrdil.

Takýto postup je v súlade s už citovaným uznesením pléna ústavného súdu

č. k. PLz. 3 z 2. mája 2007, podľa ktorého „Na konanie o návrhoch vo veciach

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa čl. 9 a nasledujúcich

ústavného zákona... sa vzťahuje , podľa ktorého sa každý návrh

predbežne prerokuje“.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu navrhovateľa po predbežnom

prerokovaní podľa rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015