Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 51/2015
PDF · 308.89 KB
No categories available
PL. ÚS 51/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015
v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra
Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa
Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne
prerokoval návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených
TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, Bratislava, konajúca prostredníctvom
konateľa a advokáta JUDr. Radovana Pala, LL.M., Ph.D., na začatie konania podľa čl. 125
ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 28 ods. 4 písm. r), § 59 ods. 2 a § 81
ods. 22 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii
a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1
smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch
a odpadoch z obalov a takto
rozhodol:
Návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. októbra
2015 doručený návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len
„skupina poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 28 ods. 4 písm. r), § 59 ods. 2 a § 81 ods. 22
zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o odpadoch“) s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2
ústavy, ako i čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii
a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1
smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch
a odpadoch z obalov.
V podstatnej časti svojho návrhu skupina poslancov uviedla:
«... Dňa 21. apríla 2015 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky publikovaný
Zákon o odpadoch. Zákon o odpadoch má svojim obsahom, okrem iného, nahradiť súčasný
zákon č. 119/2010 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o obaloch“). Podľa § 136 ods. 2 Zákona o odpadoch sa zrušuje: „čl. I zákona
č. 119/2010 Z.z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 547/2011 Z.z., zákona č. 343/2012 Z.z.
... Prijatiu Zákona o odpadoch predchádzalo predloženie návrhu nového Zákona
o odpadoch do pripomienkového konania v rámci požiadaviek ukladaných Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady č. 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri
poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel
vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (ďalej len „Smernica 98/34/ES“).
Tomuto oznámeniu bolo pridelené číslo 2014/424/SK, pričom koniec zastavenie konania bol
stanovený 1. decembra 2014.
... Európska komisia predložila k návrhu Zákona o odpadoch pripomienky v zmysle
čl. 8, ods. 2 Smernice 98/34/ES, v ktorých, okrem iného, podľa medializovaných informácií,
Európska komisia upozornila na osobitný prístup, ktoré slovenské orgány zaujali
k zmluvným rokovaniam v oblasti odpadov z obalov, keďže by mohli predstavovať prekážku
pre fungovanie vnútorného trhu. Zákon o odpadoch vo vzťahu ku kolektívnemu nakladaniu
so spoločným odpadom z obalov a separovaným komunálnym odpadom stanovuje pravidlo,
že oprávnené subjekty (v zmysle novej terminológie „organizácie zodpovednosti výrobcov“)
môžu uzatvárať zmluvy len s obcami (to znamená, že v zmysle nových zákonných pravidiel
už nebudú môcť byť uzatvárané zmluvy s inými organizáciami, akými sú napríklad, zberne
odpadu), pričom zároveň má platiť zásada „jedna obec = jedna zmluva“. Z tohto dôvodu sa
v Zákone o odpadoch zaviedli ustanovenia, ktoré majú priamy vplyv na existenciu zmlúv,
ktoré sú v súčasnosti platné v rámci iného právneho režimu. Európska komisia zároveň
uviedla, že jedna oprávnená organizácia už má uzavreté zmluvy s viac ako 50% všetkých
obcí a že žiadna iná oprávnená organizácia systematicky neuzatvárala takéto zmluvy, čo
bude mať negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Európska komisia taktiež
výslovne poukázala na ustanovenie § 81 ods. 22 Zákona o odpadoch podľa ktorého: „Obec
môže pre nakladanie s odpadmi z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných
spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti
výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka.“ Európska komisia
uviedla, že takéto obmedzenie by mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených
subjektov z trhu, vzhľadom na to, že by nemuselo dochádzať k pravidelným novým
príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami.
... Napriek pripomienkam Európskej komisie, predkladateľ návrhu Zákona
o odpadoch ponechal text namietaných častí návrhu v pôvodnom znení. Podľa schváleného
Zákona o odpadoch tak obec môže uzatvoriť zmluvu len s jednou organizáciou
zodpovednosti výrobcov na najmenej jeden rok. ...
... Pokiaľ ide o nakladanie s odpadmi z obalov, hlavným znakom nového Zákona
o odpadoch je zavedenie zásady „jedna obec = jedna zmluva“ (§ 81 ods. 22 Zákona
o odpadoch znie: „Obec môže pre nakladanie s odpadmi z obalov a odpadov z neobalových
výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou
zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka“).
Tento princíp sa opiera o kombináciu troch významných elementov, ktoré sa v aktuálne
účinnej slovenskej právnej úprave nenachádzajú, menovite: (i) organizácie zodpovednosti
výrobcov (predtým oprávnené organizácie) môžu vykonávať svoju činnosť a získať prístup
k zozbieranému odpadu iba na základe zmlúv uzavretých s obcami, (ii) každá obec môže
uzatvoriť zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov, a (iii) ak súhrnný
zberový (trhový) podiel výrobcov obalov zastúpených organizáciou zodpovednosti výrobcov
nedosiahne objem zberu pokrytý zmluvami s obcami, ktoré uzavrela táto organizácia,
organizácia zodpovednosti výrobcov stratí svoju autorizáciu alebo jej dokonca nebude
vôbec udelená autorizácia na to, aby sa stala organizáciou zodpovednosti výrobcu podľa
nového Zákona o odpadoch.
... Kombinácia prvého elementu s druhým a tretím elementom oddelí výrobcov
(„platcov“) od organizácií zodpovednosti výrobcov a tým vytvorí základ pre trvalé
narušenie súťažného prostredia.
... Právna úprava týkajúca sa prechodného obdobia účinne umožní rýchlu
monopolizáciu trhu, a to na základe arbitrárnych kritérií. S ohľadom na situáciu na trhu, je
veľmi dôležité poukázať na to, že, v zmysle tejto úpravy, zmluvy oprávnených osôb s
obcami, ktorých predmetom je úhrada nákladov/finančná podpora obce spojených
so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom, uzavretých pred dňom, keď Zákon
o odpadoch nadobudne účinnosť zostanú platné a účinné, a to napriek významným zmenám
pravidiel. Naopak, zmluvy oprávnených osôb s inými subjektmi, napr. spoločnosťami
zabezpečujúcimi zber odpadu účinnosť stratia.
... Implementácia zásady „jedna obec = jedna zmluva“ dramaticky predefinuje
a celkom zmení súčasnú schému nakladania s odpadmi z obalov na Slovensku; pričom
zároveň eliminuje súťaž na trhu pre kolektívne nakladanie s odpadmi a triedeného zberu
komunálneho odpadu (účinok podobný účinku posudzovanému v prípade Altstoff).
S ohľadom na okolnosti a spôsob jeho zavedenia a existujúcu faktickú situáciu, kde jedna
oprávnená organizácia má už uzatvorené zmluvy s viac ako 50% všetkých obcí
na Slovensku, dôjde k značnému zníženiu konkurenčného prostredia, ktoré vyústi
do monopolizácie trhu s nakladaním s odpadmi z obalov vo veľmi krátkom čase,
pravdepodobne nie dlhšom ako jeden rok. Spravodlivá hospodárska súťaž medzi
organizáciami zodpovednosti výrobcov nebude možná a prekážky vstupu na trh budú
prakticky neprekonateľné bez následnej legislatívnej zmeny. Hneď ako dôjde
k monopolizácii trhu, dominantná organizácia zodpovednosti výrobcov bude mať možnosť
nastavovať cenovú politiku. ...
... Ako bolo uvedené vyššie, v súčasnosti sa môže oprávnená organizácia (v Zákone
o odpadoch označená ako „organizácia zodpovednosti výrobcu“) na Slovensku rozhodnúť,
či získa prístup k potrebnému množstvu vyzbieraného odpadu z obalov prostredníctvom
zmlúv s obcami alebo prostredníctvom zmlúv so zberovými spoločnosti. Zákon o odpadoch
túto možnosť limituje na uzatvorenie zmluvy s obcami a súčasne zakazuje obciam uzatvoriť
zmluvu s viac ako jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Organizácia zodpovednosti
výrobcu, ktorá uzatvorí zmluvu (alebo ju dokonca už bude mať uzatvorenú v čase
nadobudnutia účinnosti Zákona o odpadoch ako oprávnená organizácia) s obcou (bez
ohľadu na jej veľkosť) vylúči akúkoľvek inú organizáciu zodpovednosti výrobcu
z vykonávania činnosti na území danej obce. To znamená, že Zákon o odpadoch predpisuje
generálne využívanie výhradných zmlúv, a to aj napriek odporúčaniam Generálneho
riaditeľstva pre hospodársku súťaž Európskej komisie, ktoré boli zverejnené v roku 2005.
... Namietané ustanovenia Zákona o odpadoch v značnej miere obmedzia možnosti
oprávnených organizácií (t.j. po novom „organizácii zodpovednosti výrobcov“) získať
prístup k nevyhnutnému množstvu odpadu z obalov, keďže jediným možným spôsobom,
akým bude môcť oprávnená organizácia dosiahnuť taký prístup, bude predstavovať
uzatvorenie zmluvy s obcami. Návrh zákona o odpadoch však neumožňuje obciam, aby mali
uzatvorenú viac ako jednu zmluvu s oprávnenou organizáciou v rovnakom čase.
... To bude v praxi znamenať, že súťaž medzi oprávnenými organizáciami o (zberový)
podiel na trhu kolektívneho nakladania s odpadmi z obalov bude realizovaná na úrovni
jednotlivých obcí a nie na úrovni výrobcov, ktorí sú konečnými nositeľmi nákladov
kolektívneho nakladania s odpadmi. V ekonomickom slova zmysle to predstavuje situáciu,
ktorá je v rozpore so zásadou „náklady znáša znečisťovateľ“ či dokonca „zákazník znáša
náklady“: oprávnená organizácia založená na to, aby poskytovala služby kolektívneho
nakladania s odpadmi z obalov (teda na zabezpečenie toho, že náklady externality
spočívajúcej v tvorbe odpadov z obalov sa presunú na výrobcov) nebude súťažiť o platcov
týchto služieb (pôvodcovia negatívnej externality), ale budú nútené súťažiť o subjekty
(obce), ktoré sú týmito externalitami ovplyvnené (komunálny odpad). Zavedením princípu
„jedna obec = jedna zmluva“ teda dôjde k závažnému obmedzeniu „upstream“ trhu
a motivácia konať efektívne bude zjavne narušená. V dôsledku toho bude sloboda výrobcov
spočívajúca v možnosti vybrať si z viacerých oprávnených organizácií na základe efektivity
ich služieb značne obmedzená.
... Namiesto ochrany a podpory súťaže na relevantnom trhu organizácií
systémov/alternatívnych riešení na plnenie environmentálnych povinností, predkladá Zákon
o odpadoch zavedenie opatrenia, ktoré transformuje súčasný relevantný trh, na ktorom
dochádza k hospodárskej súťaži, na nesúťažné prostredie a de facto monopolizovaný trh.
... Opatrenie „jedna obec = jedna zmluva“, ako je uvedené v Zákone o odpadoch,
umožní oprávnenej organizácii vykonávať svoju činnosť v obci iba v prípade uzavretia
zmluvy medzi oprávnenou organizáciou a obcou (§ 59 Zákona o odpadoch). Ustanovenie
§ 81 Zákona o odpadoch však stanovuje pravidlo, podľa ktorého môže mať obec uzatvorenú
iba jednu zmluvu s oprávnenou organizáciou a trvanie takejto zmluvy musí byť aspoň jeden
rok. Obec, v spolupráci s oprávnenou organizáciou, je povinná zabezpečiť, že zberová
spoločnosť bude zabezpečovať triedený zber odpadu.
... Takéto riešenie by nebolo v súlade s hlavnými princípmi hospodárskej súťaže (ako
sú formulované najmä v európskom práve), a to ani v prípade, ak by v čase implementácie
neexistoval kolektívny systém nakladania s obalmi s odpadov, resp. ani v prípade ak by
všetky oprávnené organizácie, ktoré v súčasnosti existujú na území Slovenska, mali rovnakú
štartovaciu pozíciu (t.j. ak by obce nemali uzatvorené žiadne zmluvy s oprávnenými
organizáciami a všetky oprávnené organizácie by mali možnosť predložiť ponuky
poskytovania svojich služieb ešte zmluvne neviazaným obciam). ...
... Zákon o odpadoch podmieňuje udelenie autorizácie na činnosť organizácie
zodpovednosti výrobcov (t.j. oprávnenej organizácie), okrem iného, predložením
Ministerstvu životného prostredia SR zoznamu obcí, s ktorými je organizácia zodpovednosti
výrobcov v zmluvnom vzťahu vo veci zabezpečenia združeného nakladania s oddelene
vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu (a to buď predložením existujúcich zmlúv alebo
zmlúv o budúcich zmluvách), pričom počet obcí musí byť dostatočný na to, aby pokryl taký
objem zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinnosti v rozsahu súhrnného
zberového podielu zastúpených výrobcov. Okrem toho, každá organizácia zodpovednosti
výrobcov musí byť spôsobilá predložiť takéto dôkazy počas celej doby jej existencie.
... Je zrejmé, že po nadobudnutí účinnosti Zákona o odpadoch bude len jedna
oprávnená organizácia v oblasti nakladania odpadov z obalov spôsobilá splniť uvedenú
požiadavku bez dodatočných nákladov a podmienok.
... Za súčasnej faktickej situácie, pri ktorej jedna oprávnená organizácia už má
uzatvorené zmluvy s viac než 1,500 obcami (z celkového počtu 2,890 slovenských obcí),
ktoré zahŕňajú viac než 2 800 000 obyvateľov (z celkového počtu 5 421 433 obyvateľov),
budú mať všetky ostatné oprávnené organizácie zásadné problémy splniť nové zákonné
kritériá definované v Zákone o odpadoch.
... Na základe uvedeného bude na jednej strane platiť, že už existujúce oprávnené
organizácie budú čeliť novej zákonnej povinnosti preukázať dôkazy o uzatvorení zmlúv
s dostatočným počtom obcí, a na druhej strane sa tým vytvorí nová bariéra vstupu na trhu,
ktorá spôsobí zásadné sťaženie prístupu na trh organizácií systémov alebo riešení na
plnenie povinností, ktoré vyplývajú z príslušnej európskej odpadovej smernice. ...
... V čase, keď všetky obce na Slovensku už budú mať uzatvorené zmluvy
s organizáciami zodpovednosti výrobcov, potenciálny nový súťažiteľ už nebude mať
možnosť uzatvoriť zmluvu so žiadnou (!) obcou (a tak získať prístup na trh – k zberovému
podielu). Potenciálny nový súťažiteľ bude musieť vyčkať, kým sa neskončí doba trvania
uzatvorených zmlúv, resp. pokiaľ tieto zmluvy nebudú jednou zo zmluvných strán ukončené,
aby mohol uzatvoriť zmluvy vôbec s niektorými obcami. Okrem toho, až do času skončenia
doby trvania uzatvorených zmlúv, resp. do ich iného ukončenia, nebude potenciálny nový
konkurent vedieť, či vôbec bude schopný uzatvoriť zmluvy s dostatočným počtom obcí,
a teda, či bude vôbec schopný splniť všetky zákonné kritériá na to, aby mu bola udelená
autorizácia na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov. Zákon o odpadoch obsahuje
ustanovenie, že postačuje, ak sa predložia zmluvy o budúcich zmluvách uzatvorené s
obcami avšak je len veľmi málo pravdepodobné, že obce, ktoré už v súčasnosti majú
uzatvorené platné zmluvy, budú súhlasiť, s uzatvorením záväznej zmluvy o budúcej zmluve s
osobou, ktorá ešte nemá autorizáciu na výkon činností organizácie zodpovednosti výrobcov,
a ktorá nemôže garantovať, že takúto autorizáciu získa (napríklad, potenciálny nový
súťažiteľ nemusí byť schopný uzatvoriť dostatočný počet zmlúv o budúcich zmluvách na to,
aby mohol požiadať o vydanie autorizácie).
... Potenciálny nový súťažiteľ sa môže snažiť presvedčiť niektoré z obcí, aby ukončili
existujúce zmluvné vzťahy. Avšak, podľa ustanovenia § 27 ods. 15 Zákona o odpadoch
citovaného vyššie, môže byť v praxi dĺžka „výpovednej doby“ až 12 mesiacov. Napríklad,
v prípade, ak potenciálny nový klient osloví obec 1. januára, v snahe presvedčiť ju, aby
ukončila existujúci zmluvný vzťah, vypovedanie zmluvy zo strany obce (predpokladajúc, že
obec je naozaj presvedčená potenciálnym novým klientom, aby ukončila existujúci zmluvný
vzťah) nenadobudne účinnosť skôr než 31. decembra daného kalendárneho roku (v zmysle
zákonného pravidla, ktoré je vyjadrené v ustanovení § 27 ods. 15 Zákona o odpadoch).
V zásade bude platiť, že čím dlhšia bude „výpovedná doba“, tým ťažšie bude pre
potenciálneho nového klienta osloviť obce a menej pravdepodobné, aby sa mu podarilo
uzatvoriť s obcami zmluvy.
... Ak nadobudne Návrh zákona o odpadoch účinnosť v jeho súčasnej podobe, vytvorí
také bariéry obchodu, že potenciálni noví súťažitelia budú mať zabránený vstup na trh
organizácií systémov/kolektívnych riešení plnenia predmetných environmentálnych
povinností.
... Okrem vytvorenia výrazných bariér vstupu na trh, Zákon o odpadoch môže
zároveň spôsobiť také obmedzenie súťaže na relevantnom trhu, že náklady spojené
so zberom a zhodnotením budú takmer harmonizované (čo môže viesť k „zovšeobecneniu“
nákladov), prestanú byť predmetom konkurencie a zabránia tak spotrebiteľom, aby
profitovali z pozitívnych dôsledkov konkurencie v podobne zníženej ceny balených
produktov. Riešenia prezentované v Zákone o odpadoch taktiež znížia motiváciu smerujúcu
k inováciám prijímaným zo strany oprávnených organizácií (organizácií zodpovednosti
výrobcov).
... V zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 písm. r) Návrhu zákona o odpadoch je
organizácia zodpovednosti výrobcov povinná oznámiť presahujúce množstvá
koordinačnému centru, pričom, takáto organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá obdrží
presahujúce množstva nie je povinná (!) tieto množstva poskytnúť v prospech ostatných
organizácií zodpovednosti výrobcov („môže tieto množstvá poskytnúť“). Takáto právna
regulácia môže viesť k situácii, v ktorej bude jedna organizácia zodpovednosti výrobcov
získavať a držať presahujúce množstvá vyzbieraného odpadu z obalov a iným výrobcom,
ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne alebo iným organizáciám zodpovednosti
výrobcov, bude zabránené získať prístup k takým množstvám odpadu z obalov, ktoré budú
dostatočné na to, aby mohli plniť zákonné povinnosti.
... To môže viesť dokonca k takému krajnému narušeniu situácie, kde dominantná (na
úrovni obcí) organizácia bude poskytovať presahujúce množstvá „spriateleným“
organizáciám v snahe predstierať existenciu konkurenčného prostredia.
... Možná akumulácia presahujúcich množstiev jednou organizáciou bola kritizovaná
Komisiou v prípade Altstoff nasledovne: „Pokiaľ ide o nevyhnutnú povahu dotknutého
záväzku, z odôvodnení č. 290 a 293 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bez tohto záväzku
by sa žalobca mohol pokúsiť kontrolovať rozdelenie zozbieraných obalov, privlastniac si
časť obalov, ktorá mu v skutočnosti nepatrí (!). Aj keď žalobca navrhol inú metódu
rozdelenia založenú na určenej kapacite odovzdania, vopred stanovenej každý rok
v závislosti od očakávaných objemov na základe licencie, nedokázal preukázať existenciu
iných opatrení, ktoré by spôsobili zbytočnosť tohto záväzku. Vzhľadom na silné postavenie
žalobcu na trhu mu totiž ním navrhovaná metóda rozdelenia nezabráni zmeniť množstvá
žiadané každý rok umelým zvýšením očakávaných množstiev na základe licencie s cieľom
oslabiť postavenie konkurenčných systémov, a znížiť tak časť kontajnerov dostupných pre
konkurentov.“
... V tejto súvislosti je taktiež potrebné zdôrazniť, že Zákon o odpadoch neobsahuje
žiadne zákonné prostriedky alebo nástroje, ktoré by zabránili možnému zneužitiu
„nadlimitov“ zo strany jednej organizácie zodpovednosti výrobcov. Uvedené zákonné
riešenie, ktoré ponecháva len zákonnú možnosť (a nie povinnosť) poskytnúť „nadlimity“
iným subjektom len zvýrazňuje riziko toho, že reálne dôjde zabráneniu vstupu na trhu
novým organizáciám zodpovednosti výrobcov, resp. dôjde k vytlačeniu ostatných
organizácii zodpovednosti výrobcov z trhu. Zabránenie vstupu konkurentov, resp. ich
vytlačenie z trhu, môže mať pre dominantnú organizáciu zodpovednosti výrobcov z
ekonomického hľadiska podstatne pozitívnejší efekt ako poskytnutie presahujúcich
množstiev na „odpredaj“ iným subjektom. Všetky tieto riziká sú ďalej akcentované
princípom 1 obec = 1 zmluva, prísnymi podmienkami udelenia autorizácie a pomerne
jednoduchou možnosťou odobrania autorizácie v prípade nesplnenia limitov.
... Uplatňovaním Namietaných ustanovení bezprostredne hrozí, že na trhu
nakladania s odpadmi z obalov vznikne monopol, pričom jediná oprávnená organizácia,
ktorá je znením právnej úpravy zvýhodnená, bude mať v konečnom dôsledku možnosť
diktovať podmienky spolupráce jednotlivým obciam, nakoľko nebude čeliť reálnej možnosti
vstupu iných oprávnených organizácií do kolektívneho systému nakladania s odpadmi z
obalov. ...
... Spôsob a dôsledky právnej úpravy Zákona o odpadoch, ktoré povyšujú zmluvy
medzi obcami o organizáciami zodpovednosti výrobcov do úrovne exkluzívnych a výlučných
zmluvných vzťahov pričom existencia týchto zmluvných vzťahov bude, okrem iného, priamo
determinovať to, či určitému subjektu bude alebo nebude udelená autorizácia, celkom
zjavne odporuje ústavným zásadám v oblasti ochrany a podpory hospodárskej súťaže Dôjde
k vytvoreniu takých vysokých bariér vstupu na trh, ktoré do budúcna prakticky vylúčia
akúkoľvek možnosť, aby na predmetný relevantný trh vstúpil ďalší subjekt.
... Okrem týchto súvislostí platí, že zmluvy, ktoré už v súčasnosti uzatvorila jedna
z existujúcich oprávnených organizácii s viac než 1 500 obcami na Slovensku ostanú
naďalej platné. Aj táto skutočnosť bude v kontexte príslušných ustanovení Zákona
o odpadoch znamenať, že ani len v súčasnosti existujúce oprávnené organizácie nebudú
mať rovnakú „štartovaciu pozíciu“ pri nadobudnutí účinnosti Zákona o odpadoch.
Zákonodarca mohol túto rovnakú „štartovaciu pozíciu“ vytvoriť, ak by do Zákona o
odpadoch zahrnul ustanovenie o tom, že zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi
pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je úhrada nákladov
obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom a drobným
stavebným odpadom v obci alebo jej finančná podpora v tejto oblasti, a ktoré boli
uzatvorené podľa doterajších predpisov, okamihom nadobudnutia účinnosti predmetných
ustanovení Zákona o odpadoch zanikajú. Zákonná možnosť podania výpovedí takýchto
zmlúv zo strán obcí rovnakú „štartovaciu pozíciu“ zjavne nevytvorí, a to z dôvodov, ktoré
sme uviedli vyššie v bodoch 65 až 70 tohto podania. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že
ani vytvorenie „rovnakej štartovacej pozície“ pre všetky v súčasnosti existujúce oprávnené
organizácie by neznížili bariéry vstupu na trh pre možných budúcich záujemcov o vstup na
relevantný trh. Tieto dôsledky by ostali prakticky nezmenené. ...
... Napadnuté ustanovenia Zákona o odpadoch vytvárajú objektívne verejným
záujmom nezdôvodniteľné rozdiely v právnom postavení jednotlivých subjektov
hospodárskej súťaže v niekoľkých rovinách: (i.) v prvej rovine ide o skutočnosť, že
zákonodarca si arbitrárne vybral jednu kategóriu zmluvných vzťahov existujúcich na
relevantnom trhu a priradil mu výlučné postavenie, pričom zároveň ponechal v platnosti už
existujúce zmluvy, ktoré patria do uvedenej kategórie (k existujúcim zmluvám postačí
podpísať dodatky a zmluvy doplniť o ustanovenia požadované Zákonom o odpadoch –
nepôjde tak o vytváranie nového právneho vzťahu, ale len o úpravu už existujúcich
právnych vzťahov); naopak všetky ostatné kategórie zmluvných vzťahov vyplývajúcich
v súvislosti s plnením povinností podľa legislatívy týkajúcej sa odpadu z obalov, stratia
nadobudnutím účinnosti Zákona o odpadoch akúkoľvek právnu relevanciu, keďže v obci
bude môcť vykonávať svoju činnosť len tá organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá bude
mať s príslušnou obcou uzatvorenú zmluvu; (ii.) v rovine vzťahu k možnému vstupu ďalších
konkurenčných organizácií zodpovednosti výrobcov Zákon o odpadoch vytvára také bariéry
vstupu na trh, ktoré po zadelení všetkých obcí organizáciám zodpovednosti výrobcov
prakticky vylúčia akýkoľvek vstup iného subjektu na daný relevantný trh – je len veľmi málo
pravdepodobné, ak nie prakticky vylúčené, aby určitá obec vypovedala svoju zmluvu
s organizáciou zodpovednosti výrobcov a podpísala zmluvu, resp. zmluvu o uzavretí
budúcej zmluvy so subjektom, ktorému ešte nebola udelená autorizácia, a ktorému táto
autorizácia ani nemusí byť udelená v prípade, ak neuzatvorí dostatočný počet zmlúv s
obcami, aby pokryl požadovaný trhový podiel, resp. splnil ostatné podmienky Zákonom o
odpadoch; (iii.) v rovine zberu oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu umožňuje
Zákon o odpadoch akumulovať presahujúce množstvá v rukách jednej organizácie
zodpovednosti výrobcov, ktorá ani len nemá zákonnú povinnosť poskytnúť tieto presahujúce
množstvá iným subjektom; uvedený zákonný mechanizmus bude automaticky viesť k tomu,
že niektoré z ostatných subjektov budú mať zmarený prístup k potrebným množstvám
oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu, čo môže v zmysle ustanovenia § 94 ods.
2 Zákona o odpadoch viesť k zrušeniu a zániku autorizácie udelenej konkurenčnému
subjektu; dominantná organizácia zodpovednosti výrobcov tak bude mať nezdôvodniteľné
osobitné postavenie aj v možnosti vytlačiť/zabrániť vstupu ostatných konkurentov aj
prostredníctvom akumulácie oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu; vzniku tejto
situácie mohol zákonodarca zabrániť tým, ak by stanovil zákonnú povinnosť a nie len
možnosť poskytnúť presahujúce množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu
ostatným subjektom (t.j. v prospech organizácií zodpovednosti výrobcov, výrobcov
zastúpených treťou osobou a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené
povinnosti individuálne a ktorí sú členmi koordinačného centra.).
... Vyššie uvedené obmedzenia súťaže nie sú odôvodnené verejným záujmom
a Namietané ustanovenia sú v rozpore s ústavnou zásadou v zmysle čl. 55 ods. 2 Ústavy SR.
...
... V prípade Namietaných ustanovení dochádza k nedôvodnému
a nezdôvodniteľnému odlišnému režimu, ktorý Zákon o odpadoch zavádza vo vzťahu
k zmluvám, ktoré boli uzatvorené medzi oprávnenými organizáciami a obcami podľa
doterajších predpisov. Namiesto toho, aby Zákon o odpadoch odňal týmto zmluvám právnu
relevanciu tak, ako to bolo vykonané vo vzťahu k zmluvám uzatváraným medzi oprávnenými
organizáciami a inými subjektmi, a vytvoril tak aspoň minimálne predpoklady pre
zabezpečenie rovnakej „štartovacej“ pozície pre v súčasnosti existujúce oprávnené
organizácie, bol prijatý zákonný režim, ktorý dodáva týmto zmluvám exkluzívny a výlučný
charakter. Uvedený režim priamo diskriminuje všetky ostatné oprávnené organizácie, ktoré
sa v doterajšom čase nesústredili na budovanie zmluvných vzťahov s obcami. Pri tvorbe
Zákona o odpadoch bol prijatý diskriminačný prístup, ktorý vo svojich dôsledkoch na jednej
strane výrazne preferuje jednu existujúcu oprávnenú organizáciu, ktorá sa už v minulosti
sústredila hlavne na uzatváranie zmlúv s obcami, a na druhej strane negatívne ovplyvňuje
činnosť a potenciál splnenia podmienok pre udelenie autorizácie ostatných súčasných
oprávnených organizácií. ...
... Zákon o odpadoch zavádza v zásade dva rozdielne režimy, t.j. jeden režim, ktorý
sa bude uplatňovať na oprávnenú organizáciu, ktorá sústredila svoje doterajšie aktivity na
budovanie zmluvných vzťahov v oblasti nakladania s odpadmi z obalov, a druhý režim na
ostatné oprávnené organizácie. Zatiaľ čo prvý režim nepovedie k žiadnym zásadným
zmenám, oprávnené organizácie patriace do druhého režimu budú musieť v celom rozsahu
meniť svoju doterajšiu činnosť, pričom je zároveň vážne ohrozená ich spôsobilosť splniť
novostanovené kritériá na udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti
výrobcov. Uvedená koncepcia celkom zjavne nerešpektuje rovnosť príležitostí ani zásadu
rovnakého zaobchádzania. ...
... Tak Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako aj ostatné
právne normy európskeho práva majú prednosť pred vnútroštátnym právom členských
štátov Európskej únie, vrátane prednosti pred vnútroštátnym právom Slovenskej republiky.
... V Slovenskej republike predstavuje legislatívny základ prednosti práva Európskej
únie čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého: „Slovenská republika môže medzinárodnou
zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na
základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá
a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré
vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“
... Princíp prednosti práva Európskej únie pred vnútroštátnym právom členských
štátov Európskej únie bol vytvorený najmä rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej
únie. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie jednoznačne deklarovali nielen prednosť
tzv. primárneho práva Európskej únie, ale aj prednosť sekundárneho práva. V tom rozsahu,
v akom národná – vnútroštátna právna úprava koliduje s právom Európskej únie, platí, že
vnútroštátne justičné orgány sú povinné takéto normy vnútroštátneho práva odmietnuť
aplikovať.
... Ústavný súd SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti dotkol úpravy čl. 1 ods. 2
v právnom názore, podľa ktorého: „Článok 1 ods. 2 ústavy sa týka všetkých
medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich obsah a ustanovuje
povinnosť ich plnenia. Každý medzinárodný záväzok Slovenskej republiky má svoj
konkrétny obsah (znenie) zahrnutý buď v medzinárodnej zmluve, medzinárodnej obyčaji,
alebo v inom prameni medzinárodného práva. V dôsledku toho sa príslušná vnútroštátna
právna úprava (zákon) môže dostať do nesúladu s takýmto medzinárodným záväzkom a o
takomto ich nesúlade je ústavný súd oprávnený konať aj v konaní o súlade právnych
predpisov (za predpokladu, že sú splnené podmienky tohto konania).“ (PL. ÚS 44/03.
Uznesenie z 21. októbra 2003. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky 2003 – II. polrok, s. 2650).
... Napadnuté ustanovenia sú v rozpore s ustanovením čl. 4 ods. 3 Zmluvy
o Európskej únii vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27
pripojenému k Zmluve o Európskej únii.
... Podľa čl. 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii platí: „Únia vytvorí vnútorný trh.
Usiluje sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste
a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstva s vysokou konkurencieschopnosťou
zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň
ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality. Podporuje vedecký a technický
pokrok.“
... Podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii platí: „Podľa zásady lojálnej
spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri
vykonávam úloh, ktoré vyplývajúci zo zmlúv. Členské štáty prijmú všetky opatrenia
všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich
zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie. Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh
a neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.“
... V tejto súvislosti Protokol (č. 27) o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži
obsahuje nasledovné pravidlá: „Vysoké zmluvné strany, berúc do úvahy, že vnútorný trh
tak, ako je vymedzený v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, obsahuje systém, ktorým sa
zabezpečuje, že hospodárska súťaž nebude narušená.“
... Ako sme uviedli vyššie, Napadnuté ustanovenia zásadným spôsobom narúšajú
hospodársku súťaž na relevantnom trhu a sú v rozpore s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej
únii vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve
o Európskej únii.
... Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí: „Smernica je záväzná pre
každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.“
... Ako sme uviedli vyššie, pri vymedzení základných cieľov Smernica o obaloch
v článku 1 kladie dôraz na potrebu ochrany hospodárskej súťaže: „Cieľom tejto smernice je
zharmonizovať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa hospodárenia s obalmi a s odpadmi
z obalov, aby sa na jednej strane zabránilo ich vplyvu na životné prostredie všetkých
členských štátov ako aj iných krajín alebo sa takýto vplyv znížil a to vysokou úrovňou
ochrany životného prostredia a na druhej strane, aby sa zabezpečil funkčný vnútorný trh,
aby sa vyhlo prekážkam v obchodovaní a deformácií a obmedzeniu hospodárskej súťaže
v spoločenstve.“
... Tento cieľ je ďalej špecifikovaný v ustanovení článku 7 ods. 1 Smernice o obaloch,
ktorý v súvislosti so systémami návratu, zberu a zhodnotenia konštatuje: „Systémy sú
otvorené pre účasť hospodárskych operátorov dotknutých sektorov a pre účasť príslušných
verejných inštitúcií. Takisto sa vzťahujú na dovážané výrobky, nediskriminujú ich ani
podobnými opatreniami ani poplatkami za prístup do systému a sú navrhnuté tak, aby
nevytvárali bariéry v obchode alebo nedeformovali hospodársku súťaž v súlade
so zmluvou.“»
Na základe argumentácie uvedenej v návrhu skupina poslancov navrhuje, aby
po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Ustanovenie § 59 ods. 2 zákona č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1
a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako i čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii
vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve
o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov.
Ustanovenie § 81 ods. 22 zákona č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1
a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako i čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii
vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve
o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov.
Ustanovenie § 28 ods. 4 písm. r) zákona č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. .13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1
a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako i čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii
vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve
o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov.“
II.
Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)
až písm. g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade
s právnym predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie
konania.
Podľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať
a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa
namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napadá predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,
prípadne v jednotlivých ustanovení,
b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenia,
s ktorými napadnutý predpis nie je v súlade.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú
dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie musí odôvodniť.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval návrh
skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37
ods. 3 zákona o ústavnom súde, ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môže
vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol
o prijatí návrhu na ďalšie konanie.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k rozhodnutiu pripája odlišné
stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015