Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 51/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra

Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne

prerokoval návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených

TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, Bratislava, konajúca prostredníctvom

konateľa a advokáta JUDr. Radovana Pala, LL.M., Ph.D., na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) o súlade , a

ods. 22 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s , 2 a 4, a 4, a Slovenskej

republiky, čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii

a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1

smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch

a odpadoch z obalov a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. októbra

2015 doručený návrh skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„skupina poslancov“) na začatie konania podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 28 ods. 4 písm. r), § 59 ods. 2 a § 81 ods. 22

o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o odpadoch“) s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 55 ods. 2

, ako i Zmluvy o Európskej únii vo svetle Zmluvy o Európskej únii

a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1

smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch

a odpadoch z obalov.

V podstatnej časti svojho návrhu skupina poslancov uviedla:

«... Dňa 21. apríla 2015 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky publikovaný

Zákon o odpadoch. Zákon o odpadoch má svojim obsahom, okrem iného, nahradiť súčasný

o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákon o obaloch“). Podľa § 136 ods. 2 Zákona o odpadoch sa zrušuje: „čl. I zákona

č. o obaloch a o zmene o odpadoch a o zmene

a doplnení niektorých ,

a “

... Prijatiu Zákona o odpadoch predchádzalo predloženie návrhu nového Zákona

o odpadoch do pripomienkového konania v rámci požiadaviek ukladaných Smernicou

Európskeho parlamentu a Rady č. 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri

poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel

vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (ďalej len „Smernica 98/34/ES“).

Tomuto oznámeniu bolo pridelené číslo 2014/424/SK, pričom koniec zastavenie konania bol

stanovený 1. decembra 2014.

... Európska komisia predložila k návrhu Zákona o odpadoch pripomienky v zmysle

čl. 8, ods. 2 Smernice 98/34/ES, v ktorých, okrem iného, podľa medializovaných informácií,

Európska komisia upozornila na osobitný prístup, ktoré slovenské orgány zaujali

k zmluvným rokovaniam v oblasti odpadov z obalov, keďže by mohli predstavovať prekážku

pre fungovanie vnútorného trhu. Zákon o odpadoch vo vzťahu ku kolektívnemu nakladaniu

so spoločným odpadom z obalov a separovaným komunálnym odpadom stanovuje pravidlo,

že oprávnené subjekty (v zmysle novej terminológie „organizácie zodpovednosti výrobcov“)

môžu uzatvárať zmluvy len s obcami (to znamená, že v zmysle nových zákonných pravidiel

už nebudú môcť byť uzatvárané zmluvy s inými organizáciami, akými sú napríklad, zberne

odpadu), pričom zároveň má platiť zásada „jedna obec = jedna zmluva“. Z tohto dôvodu sa

v Zákone o odpadoch zaviedli ustanovenia, ktoré majú priamy vplyv na existenciu zmlúv,

ktoré sú v súčasnosti platné v rámci iného právneho režimu. Európska komisia zároveň

uviedla, že jedna oprávnená organizácia už má uzavreté zmluvy s viac ako 50% všetkých

obcí a že žiadna iná oprávnená organizácia systematicky neuzatvárala takéto zmluvy, čo

bude mať negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Európska komisia taktiež

výslovne poukázala na ustanovenie § 81 ods. 22 Zákona o odpadoch podľa ktorého: „Obec

môže pre nakladanie s odpadmi z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných

spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti

výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka.“ Európska komisia

uviedla, že takéto obmedzenie by mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených

subjektov z trhu, vzhľadom na to, že by nemuselo dochádzať k pravidelným novým

príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami.

... Napriek pripomienkam Európskej komisie, predkladateľ návrhu Zákona

o odpadoch ponechal text namietaných častí návrhu v pôvodnom znení. Podľa schváleného

Zákona o odpadoch tak obec môže uzatvoriť zmluvu len s jednou organizáciou

zodpovednosti výrobcov na najmenej jeden rok. ...

... Pokiaľ ide o nakladanie s odpadmi z obalov, hlavným znakom nového Zákona

o odpadoch je zavedenie zásady „jedna obec = jedna zmluva“ (§ 81 ods. 22 Zákona

o odpadoch znie: „Obec môže pre nakladanie s odpadmi z obalov a odpadov z neobalových

výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou

zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka“).

Tento princíp sa opiera o kombináciu troch významných elementov, ktoré sa v aktuálne

účinnej slovenskej právnej úprave nenachádzajú, menovite: (i) organizácie zodpovednosti

výrobcov (predtým oprávnené organizácie) môžu vykonávať svoju činnosť a získať prístup

k zozbieranému odpadu iba na základe zmlúv uzavretých s obcami, (ii) každá obec môže

uzatvoriť zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov, a (iii) ak súhrnný

zberový (trhový) podiel výrobcov obalov zastúpených organizáciou zodpovednosti výrobcov

nedosiahne objem zberu pokrytý zmluvami s obcami, ktoré uzavrela táto organizácia,

organizácia zodpovednosti výrobcov stratí svoju autorizáciu alebo jej dokonca nebude

vôbec udelená autorizácia na to, aby sa stala organizáciou zodpovednosti výrobcu podľa

nového Zákona o odpadoch.

... Kombinácia prvého elementu s druhým a tretím elementom oddelí výrobcov

(„platcov“) od organizácií zodpovednosti výrobcov a tým vytvorí základ pre trvalé

narušenie súťažného prostredia.

... Právna úprava týkajúca sa prechodného obdobia účinne umožní rýchlu

monopolizáciu trhu, a to na základe arbitrárnych kritérií. S ohľadom na situáciu na trhu, je

veľmi dôležité poukázať na to, že, v zmysle tejto úpravy, zmluvy oprávnených osôb s

obcami, ktorých predmetom je úhrada nákladov/finančná podpora obce spojených

so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom, uzavretých pred dňom, keď Zákon

o odpadoch nadobudne účinnosť zostanú platné a účinné, a to napriek významným zmenám

pravidiel. Naopak, zmluvy oprávnených osôb s inými subjektmi, napr. spoločnosťami

zabezpečujúcimi zber odpadu účinnosť stratia.

... Implementácia zásady „jedna obec = jedna zmluva“ dramaticky predefinuje

a celkom zmení súčasnú schému nakladania s odpadmi z obalov na Slovensku; pričom

zároveň eliminuje súťaž na trhu pre kolektívne nakladanie s odpadmi a triedeného zberu

komunálneho odpadu (účinok podobný účinku posudzovanému v prípade Altstoff).

S ohľadom na okolnosti a spôsob jeho zavedenia a existujúcu faktickú situáciu, kde jedna

oprávnená organizácia má už uzatvorené zmluvy s viac ako 50% všetkých obcí

na Slovensku, dôjde k značnému zníženiu konkurenčného prostredia, ktoré vyústi

do monopolizácie trhu s nakladaním s odpadmi z obalov vo veľmi krátkom čase,

pravdepodobne nie dlhšom ako jeden rok. Spravodlivá hospodárska súťaž medzi

organizáciami zodpovednosti výrobcov nebude možná a prekážky vstupu na trh budú

prakticky neprekonateľné bez následnej legislatívnej zmeny. Hneď ako dôjde

k monopolizácii trhu, dominantná organizácia zodpovednosti výrobcov bude mať možnosť

nastavovať cenovú politiku. ...

... Ako bolo uvedené vyššie, v súčasnosti sa môže oprávnená organizácia (v Zákone

o odpadoch označená ako „organizácia zodpovednosti výrobcu“) na Slovensku rozhodnúť,

či získa prístup k potrebnému množstvu vyzbieraného odpadu z obalov prostredníctvom

zmlúv s obcami alebo prostredníctvom zmlúv so zberovými spoločnosti. Zákon o odpadoch

túto možnosť limituje na uzatvorenie zmluvy s obcami a súčasne zakazuje obciam uzatvoriť

zmluvu s viac ako jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Organizácia zodpovednosti

výrobcu, ktorá uzatvorí zmluvu (alebo ju dokonca už bude mať uzatvorenú v čase

nadobudnutia účinnosti Zákona o odpadoch ako oprávnená organizácia) s obcou (bez

ohľadu na jej veľkosť) vylúči akúkoľvek inú organizáciu zodpovednosti výrobcu

z vykonávania činnosti na území danej obce. To znamená, že Zákon o odpadoch predpisuje

generálne využívanie výhradných zmlúv, a to aj napriek odporúčaniam Generálneho

riaditeľstva pre hospodársku súťaž Európskej komisie, ktoré boli zverejnené v roku 2005.

... Namietané ustanovenia Zákona o odpadoch v značnej miere obmedzia možnosti

oprávnených organizácií (t.j. po novom „organizácii zodpovednosti výrobcov“) získať

prístup k nevyhnutnému množstvu odpadu z obalov, keďže jediným možným spôsobom,

akým bude môcť oprávnená organizácia dosiahnuť taký prístup, bude predstavovať

uzatvorenie zmluvy s obcami. Návrh zákona o odpadoch však neumožňuje obciam, aby mali

uzatvorenú viac ako jednu zmluvu s oprávnenou organizáciou v rovnakom čase.

... To bude v praxi znamenať, že súťaž medzi oprávnenými organizáciami o (zberový)

podiel na trhu kolektívneho nakladania s odpadmi z obalov bude realizovaná na úrovni

jednotlivých obcí a nie na úrovni výrobcov, ktorí sú konečnými nositeľmi nákladov

kolektívneho nakladania s odpadmi. V ekonomickom slova zmysle to predstavuje situáciu,

ktorá je v rozpore so zásadou „náklady znáša znečisťovateľ“ či dokonca „zákazník znáša

náklady“: oprávnená organizácia založená na to, aby poskytovala služby kolektívneho

nakladania s odpadmi z obalov (teda na zabezpečenie toho, že náklady externality

spočívajúcej v tvorbe odpadov z obalov sa presunú na výrobcov) nebude súťažiť o platcov

týchto služieb (pôvodcovia negatívnej externality), ale budú nútené súťažiť o subjekty

(obce), ktoré sú týmito externalitami ovplyvnené (komunálny odpad). Zavedením princípu

„jedna obec = jedna zmluva“ teda dôjde k závažnému obmedzeniu „upstream“ trhu

a motivácia konať efektívne bude zjavne narušená. V dôsledku toho bude sloboda výrobcov

spočívajúca v možnosti vybrať si z viacerých oprávnených organizácií na základe efektivity

ich služieb značne obmedzená.

... Namiesto ochrany a podpory súťaže na relevantnom trhu organizácií

systémov/alternatívnych riešení na plnenie environmentálnych povinností, predkladá Zákon

o odpadoch zavedenie opatrenia, ktoré transformuje súčasný relevantný trh, na ktorom

dochádza k hospodárskej súťaži, na nesúťažné prostredie a de facto monopolizovaný trh.

... Opatrenie „jedna obec = jedna zmluva“, ako je uvedené v Zákone o odpadoch,

umožní oprávnenej organizácii vykonávať svoju činnosť v obci iba v prípade uzavretia

zmluvy medzi oprávnenou organizáciou a obcou (§ 59 Zákona o odpadoch). Ustanovenie

§ 81 Zákona o odpadoch však stanovuje pravidlo, podľa ktorého môže mať obec uzatvorenú

iba jednu zmluvu s oprávnenou organizáciou a trvanie takejto zmluvy musí byť aspoň jeden

rok. Obec, v spolupráci s oprávnenou organizáciou, je povinná zabezpečiť, že zberová

spoločnosť bude zabezpečovať triedený zber odpadu.

... Takéto riešenie by nebolo v súlade s hlavnými princípmi hospodárskej súťaže (ako

sú formulované najmä v európskom práve), a to ani v prípade, ak by v čase implementácie

neexistoval kolektívny systém nakladania s obalmi s odpadov, resp. ani v prípade ak by

všetky oprávnené organizácie, ktoré v súčasnosti existujú na území Slovenska, mali rovnakú

štartovaciu pozíciu (t.j. ak by obce nemali uzatvorené žiadne zmluvy s oprávnenými

organizáciami a všetky oprávnené organizácie by mali možnosť predložiť ponuky

poskytovania svojich služieb ešte zmluvne neviazaným obciam). ...

... Zákon o odpadoch podmieňuje udelenie autorizácie na činnosť organizácie

zodpovednosti výrobcov (t.j. oprávnenej organizácie), okrem iného, predložením

Ministerstvu životného prostredia SR zoznamu obcí, s ktorými je organizácia zodpovednosti

výrobcov v zmluvnom vzťahu vo veci zabezpečenia združeného nakladania s oddelene

vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu (a to buď predložením existujúcich zmlúv alebo

zmlúv o budúcich zmluvách), pričom počet obcí musí byť dostatočný na to, aby pokryl taký

objem zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinnosti v rozsahu súhrnného

zberového podielu zastúpených výrobcov. Okrem toho, každá organizácia zodpovednosti

výrobcov musí byť spôsobilá predložiť takéto dôkazy počas celej doby jej existencie.

... Je zrejmé, že po nadobudnutí účinnosti Zákona o odpadoch bude len jedna

oprávnená organizácia v oblasti nakladania odpadov z obalov spôsobilá splniť uvedenú

požiadavku bez dodatočných nákladov a podmienok.

... Za súčasnej faktickej situácie, pri ktorej jedna oprávnená organizácia už má

uzatvorené zmluvy s viac než 1,500 obcami (z celkového počtu 2,890 slovenských obcí),

ktoré zahŕňajú viac než 2 800 000 obyvateľov (z celkového počtu 5 421 433 obyvateľov),

budú mať všetky ostatné oprávnené organizácie zásadné problémy splniť nové zákonné

kritériá definované v Zákone o odpadoch.

... Na základe uvedeného bude na jednej strane platiť, že už existujúce oprávnené

organizácie budú čeliť novej zákonnej povinnosti preukázať dôkazy o uzatvorení zmlúv

s dostatočným počtom obcí, a na druhej strane sa tým vytvorí nová bariéra vstupu na trhu,

ktorá spôsobí zásadné sťaženie prístupu na trh organizácií systémov alebo riešení na

plnenie povinností, ktoré vyplývajú z príslušnej európskej odpadovej smernice. ...

... V čase, keď všetky obce na Slovensku už budú mať uzatvorené zmluvy

s organizáciami zodpovednosti výrobcov, potenciálny nový súťažiteľ už nebude mať

možnosť uzatvoriť zmluvu so žiadnou (!) obcou (a tak získať prístup na trh – k zberovému

podielu). Potenciálny nový súťažiteľ bude musieť vyčkať, kým sa neskončí doba trvania

uzatvorených zmlúv, resp. pokiaľ tieto zmluvy nebudú jednou zo zmluvných strán ukončené,

aby mohol uzatvoriť zmluvy vôbec s niektorými obcami. Okrem toho, až do času skončenia

doby trvania uzatvorených zmlúv, resp. do ich iného ukončenia, nebude potenciálny nový

konkurent vedieť, či vôbec bude schopný uzatvoriť zmluvy s dostatočným počtom obcí,

a teda, či bude vôbec schopný splniť všetky zákonné kritériá na to, aby mu bola udelená

autorizácia na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov. Zákon o odpadoch obsahuje

ustanovenie, že postačuje, ak sa predložia zmluvy o budúcich zmluvách uzatvorené s

obcami avšak je len veľmi málo pravdepodobné, že obce, ktoré už v súčasnosti majú

uzatvorené platné zmluvy, budú súhlasiť, s uzatvorením záväznej zmluvy o budúcej zmluve s

osobou, ktorá ešte nemá autorizáciu na výkon činností organizácie zodpovednosti výrobcov,

a ktorá nemôže garantovať, že takúto autorizáciu získa (napríklad, potenciálny nový

súťažiteľ nemusí byť schopný uzatvoriť dostatočný počet zmlúv o budúcich zmluvách na to,

aby mohol požiadať o vydanie autorizácie).

... Potenciálny nový súťažiteľ sa môže snažiť presvedčiť niektoré z obcí, aby ukončili

existujúce zmluvné vzťahy. Avšak, podľa ustanovenia § 27 ods. 15 Zákona o odpadoch

citovaného vyššie, môže byť v praxi dĺžka „výpovednej doby“ až 12 mesiacov. Napríklad,

v prípade, ak potenciálny nový klient osloví obec 1. januára, v snahe presvedčiť ju, aby

ukončila existujúci zmluvný vzťah, vypovedanie zmluvy zo strany obce (predpokladajúc, že

obec je naozaj presvedčená potenciálnym novým klientom, aby ukončila existujúci zmluvný

vzťah) nenadobudne účinnosť skôr než 31. decembra daného kalendárneho roku (v zmysle

zákonného pravidla, ktoré je vyjadrené v ustanovení § 27 ods. 15 Zákona o odpadoch).

V zásade bude platiť, že čím dlhšia bude „výpovedná doba“, tým ťažšie bude pre

potenciálneho nového klienta osloviť obce a menej pravdepodobné, aby sa mu podarilo

uzatvoriť s obcami zmluvy.

... Ak nadobudne Návrh zákona o odpadoch účinnosť v jeho súčasnej podobe, vytvorí

také bariéry obchodu, že potenciálni noví súťažitelia budú mať zabránený vstup na trh

organizácií systémov/kolektívnych riešení plnenia predmetných environmentálnych

povinností.

... Okrem vytvorenia výrazných bariér vstupu na trh, Zákon o odpadoch môže

zároveň spôsobiť také obmedzenie súťaže na relevantnom trhu, že náklady spojené

so zberom a zhodnotením budú takmer harmonizované (čo môže viesť k „zovšeobecneniu“

nákladov), prestanú byť predmetom konkurencie a zabránia tak spotrebiteľom, aby

profitovali z pozitívnych dôsledkov konkurencie v podobne zníženej ceny balených

produktov. Riešenia prezentované v Zákone o odpadoch taktiež znížia motiváciu smerujúcu

k inováciám prijímaným zo strany oprávnených organizácií (organizácií zodpovednosti

výrobcov).

... V zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 písm. r) Návrhu zákona o odpadoch je

organizácia zodpovednosti výrobcov povinná oznámiť presahujúce množstvá

koordinačnému centru, pričom, takáto organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá obdrží

presahujúce množstva nie je povinná (!) tieto množstva poskytnúť v prospech ostatných

organizácií zodpovednosti výrobcov („môže tieto množstvá poskytnúť“). Takáto právna

regulácia môže viesť k situácii, v ktorej bude jedna organizácia zodpovednosti výrobcov

získavať a držať presahujúce množstvá vyzbieraného odpadu z obalov a iným výrobcom,

ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne alebo iným organizáciám zodpovednosti

výrobcov, bude zabránené získať prístup k takým množstvám odpadu z obalov, ktoré budú

dostatočné na to, aby mohli plniť zákonné povinnosti.

... To môže viesť dokonca k takému krajnému narušeniu situácie, kde dominantná (na

úrovni obcí) organizácia bude poskytovať presahujúce množstvá „spriateleným“

organizáciám v snahe predstierať existenciu konkurenčného prostredia.

... Možná akumulácia presahujúcich množstiev jednou organizáciou bola kritizovaná

Komisiou v prípade Altstoff nasledovne: „Pokiaľ ide o nevyhnutnú povahu dotknutého

záväzku, z odôvodnení č. 290 a 293 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bez tohto záväzku

by sa žalobca mohol pokúsiť kontrolovať rozdelenie zozbieraných obalov, privlastniac si

časť obalov, ktorá mu v skutočnosti nepatrí (!). Aj keď žalobca navrhol inú metódu

rozdelenia založenú na určenej kapacite odovzdania, vopred stanovenej každý rok

v závislosti od očakávaných objemov na základe licencie, nedokázal preukázať existenciu

iných opatrení, ktoré by spôsobili zbytočnosť tohto záväzku. Vzhľadom na silné postavenie

žalobcu na trhu mu totiž ním navrhovaná metóda rozdelenia nezabráni zmeniť množstvá

žiadané každý rok umelým zvýšením očakávaných množstiev na základe licencie s cieľom

oslabiť postavenie konkurenčných systémov, a znížiť tak časť kontajnerov dostupných pre

konkurentov.“

... V tejto súvislosti je taktiež potrebné zdôrazniť, že Zákon o odpadoch neobsahuje

žiadne zákonné prostriedky alebo nástroje, ktoré by zabránili možnému zneužitiu

„nadlimitov“ zo strany jednej organizácie zodpovednosti výrobcov. Uvedené zákonné

riešenie, ktoré ponecháva len zákonnú možnosť (a nie povinnosť) poskytnúť „nadlimity“

iným subjektom len zvýrazňuje riziko toho, že reálne dôjde zabráneniu vstupu na trhu

novým organizáciám zodpovednosti výrobcov, resp. dôjde k vytlačeniu ostatných

organizácii zodpovednosti výrobcov z trhu. Zabránenie vstupu konkurentov, resp. ich

vytlačenie z trhu, môže mať pre dominantnú organizáciu zodpovednosti výrobcov z

ekonomického hľadiska podstatne pozitívnejší efekt ako poskytnutie presahujúcich

množstiev na „odpredaj“ iným subjektom. Všetky tieto riziká sú ďalej akcentované

princípom 1 obec = 1 zmluva, prísnymi podmienkami udelenia autorizácie a pomerne

jednoduchou možnosťou odobrania autorizácie v prípade nesplnenia limitov.

... Uplatňovaním Namietaných ustanovení bezprostredne hrozí, že na trhu

nakladania s odpadmi z obalov vznikne monopol, pričom jediná oprávnená organizácia,

ktorá je znením právnej úpravy zvýhodnená, bude mať v konečnom dôsledku možnosť

diktovať podmienky spolupráce jednotlivým obciam, nakoľko nebude čeliť reálnej možnosti

vstupu iných oprávnených organizácií do kolektívneho systému nakladania s odpadmi z

obalov. ...

... Spôsob a dôsledky právnej úpravy Zákona o odpadoch, ktoré povyšujú zmluvy

medzi obcami o organizáciami zodpovednosti výrobcov do úrovne exkluzívnych a výlučných

zmluvných vzťahov pričom existencia týchto zmluvných vzťahov bude, okrem iného, priamo

determinovať to, či určitému subjektu bude alebo nebude udelená autorizácia, celkom

zjavne odporuje ústavným zásadám v oblasti ochrany a podpory hospodárskej súťaže Dôjde

k vytvoreniu takých vysokých bariér vstupu na trh, ktoré do budúcna prakticky vylúčia

akúkoľvek možnosť, aby na predmetný relevantný trh vstúpil ďalší subjekt.

... Okrem týchto súvislostí platí, že zmluvy, ktoré už v súčasnosti uzatvorila jedna

z existujúcich oprávnených organizácii s viac než 1 500 obcami na Slovensku ostanú

naďalej platné. Aj táto skutočnosť bude v kontexte príslušných ustanovení Zákona

o odpadoch znamenať, že ani len v súčasnosti existujúce oprávnené organizácie nebudú

mať rovnakú „štartovaciu pozíciu“ pri nadobudnutí účinnosti Zákona o odpadoch.

Zákonodarca mohol túto rovnakú „štartovaciu pozíciu“ vytvoriť, ak by do Zákona o

odpadoch zahrnul ustanovenie o tom, že zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi

pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je úhrada nákladov

obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom a drobným

stavebným odpadom v obci alebo jej finančná podpora v tejto oblasti, a ktoré boli

uzatvorené podľa doterajších predpisov, okamihom nadobudnutia účinnosti predmetných

ustanovení Zákona o odpadoch zanikajú. Zákonná možnosť podania výpovedí takýchto

zmlúv zo strán obcí rovnakú „štartovaciu pozíciu“ zjavne nevytvorí, a to z dôvodov, ktoré

sme uviedli vyššie v bodoch 65 až 70 tohto podania. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že

ani vytvorenie „rovnakej štartovacej pozície“ pre všetky v súčasnosti existujúce oprávnené

organizácie by neznížili bariéry vstupu na trh pre možných budúcich záujemcov o vstup na

relevantný trh. Tieto dôsledky by ostali prakticky nezmenené. ...

... Napadnuté ustanovenia Zákona o odpadoch vytvárajú objektívne verejným

záujmom nezdôvodniteľné rozdiely v právnom postavení jednotlivých subjektov

hospodárskej súťaže v niekoľkých rovinách: (i.) v prvej rovine ide o skutočnosť, že

zákonodarca si arbitrárne vybral jednu kategóriu zmluvných vzťahov existujúcich na

relevantnom trhu a priradil mu výlučné postavenie, pričom zároveň ponechal v platnosti už

existujúce zmluvy, ktoré patria do uvedenej kategórie (k existujúcim zmluvám postačí

podpísať dodatky a zmluvy doplniť o ustanovenia požadované Zákonom o odpadoch –

nepôjde tak o vytváranie nového právneho vzťahu, ale len o úpravu už existujúcich

právnych vzťahov); naopak všetky ostatné kategórie zmluvných vzťahov vyplývajúcich

v súvislosti s plnením povinností podľa legislatívy týkajúcej sa odpadu z obalov, stratia

nadobudnutím účinnosti Zákona o odpadoch akúkoľvek právnu relevanciu, keďže v obci

bude môcť vykonávať svoju činnosť len tá organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá bude

mať s príslušnou obcou uzatvorenú zmluvu; (ii.) v rovine vzťahu k možnému vstupu ďalších

konkurenčných organizácií zodpovednosti výrobcov Zákon o odpadoch vytvára také bariéry

vstupu na trh, ktoré po zadelení všetkých obcí organizáciám zodpovednosti výrobcov

prakticky vylúčia akýkoľvek vstup iného subjektu na daný relevantný trh – je len veľmi málo

pravdepodobné, ak nie prakticky vylúčené, aby určitá obec vypovedala svoju zmluvu

s organizáciou zodpovednosti výrobcov a podpísala zmluvu, resp. zmluvu o uzavretí

budúcej zmluvy so subjektom, ktorému ešte nebola udelená autorizácia, a ktorému táto

autorizácia ani nemusí byť udelená v prípade, ak neuzatvorí dostatočný počet zmlúv s

obcami, aby pokryl požadovaný trhový podiel, resp. splnil ostatné podmienky Zákonom o

odpadoch; (iii.) v rovine zberu oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu umožňuje

Zákon o odpadoch akumulovať presahujúce množstvá v rukách jednej organizácie

zodpovednosti výrobcov, ktorá ani len nemá zákonnú povinnosť poskytnúť tieto presahujúce

množstvá iným subjektom; uvedený zákonný mechanizmus bude automaticky viesť k tomu,

že niektoré z ostatných subjektov budú mať zmarený prístup k potrebným množstvám

oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu, čo môže v zmysle ustanovenia § 94 ods.

2 Zákona o odpadoch viesť k zrušeniu a zániku autorizácie udelenej konkurenčnému

subjektu; dominantná organizácia zodpovednosti výrobcov tak bude mať nezdôvodniteľné

osobitné postavenie aj v možnosti vytlačiť/zabrániť vstupu ostatných konkurentov aj

prostredníctvom akumulácie oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu; vzniku tejto

situácie mohol zákonodarca zabrániť tým, ak by stanovil zákonnú povinnosť a nie len

možnosť poskytnúť presahujúce množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu

ostatným subjektom (t.j. v prospech organizácií zodpovednosti výrobcov, výrobcov

zastúpených treťou osobou a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené

povinnosti individuálne a ktorí sú členmi koordinačného centra.).

... Vyššie uvedené obmedzenia súťaže nie sú odôvodnené verejným záujmom

a Namietané ustanovenia sú v rozpore s ústavnou zásadou v zmysle SR.

...

... V prípade Namietaných ustanovení dochádza k nedôvodnému

a nezdôvodniteľnému odlišnému režimu, ktorý Zákon o odpadoch zavádza vo vzťahu

k zmluvám, ktoré boli uzatvorené medzi oprávnenými organizáciami a obcami podľa

doterajších predpisov. Namiesto toho, aby Zákon o odpadoch odňal týmto zmluvám právnu

relevanciu tak, ako to bolo vykonané vo vzťahu k zmluvám uzatváraným medzi oprávnenými

organizáciami a inými subjektmi, a vytvoril tak aspoň minimálne predpoklady pre

zabezpečenie rovnakej „štartovacej“ pozície pre v súčasnosti existujúce oprávnené

organizácie, bol prijatý zákonný režim, ktorý dodáva týmto zmluvám exkluzívny a výlučný

charakter. Uvedený režim priamo diskriminuje všetky ostatné oprávnené organizácie, ktoré

sa v doterajšom čase nesústredili na budovanie zmluvných vzťahov s obcami. Pri tvorbe

Zákona o odpadoch bol prijatý diskriminačný prístup, ktorý vo svojich dôsledkoch na jednej

strane výrazne preferuje jednu existujúcu oprávnenú organizáciu, ktorá sa už v minulosti

sústredila hlavne na uzatváranie zmlúv s obcami, a na druhej strane negatívne ovplyvňuje

činnosť a potenciál splnenia podmienok pre udelenie autorizácie ostatných súčasných

oprávnených organizácií. ...

... Zákon o odpadoch zavádza v zásade dva rozdielne režimy, t.j. jeden režim, ktorý

sa bude uplatňovať na oprávnenú organizáciu, ktorá sústredila svoje doterajšie aktivity na

budovanie zmluvných vzťahov v oblasti nakladania s odpadmi z obalov, a druhý režim na

ostatné oprávnené organizácie. Zatiaľ čo prvý režim nepovedie k žiadnym zásadným

zmenám, oprávnené organizácie patriace do druhého režimu budú musieť v celom rozsahu

meniť svoju doterajšiu činnosť, pričom je zároveň vážne ohrozená ich spôsobilosť splniť

novostanovené kritériá na udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti

výrobcov. Uvedená koncepcia celkom zjavne nerešpektuje rovnosť príležitostí ani zásadu

rovnakého zaobchádzania. ...

... Tak Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako aj ostatné

právne normy európskeho práva majú prednosť pred vnútroštátnym právom členských

štátov Európskej únie, vrátane prednosti pred vnútroštátnym právom Slovenskej republiky.

... V Slovenskej republike predstavuje legislatívny základ prednosti práva Európskej

únie SR, podľa ktorého: „Slovenská republika môže medzinárodnou

zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na

základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá

a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú

prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré

vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“

... Princíp prednosti práva Európskej únie pred vnútroštátnym právom členských

štátov Európskej únie bol vytvorený najmä rozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej

únie. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie jednoznačne deklarovali nielen prednosť

tzv. primárneho práva Európskej únie, ale aj prednosť sekundárneho práva. V tom rozsahu,

v akom národná – vnútroštátna právna úprava koliduje s právom Európskej únie, platí, že

vnútroštátne justičné orgány sú povinné takéto normy vnútroštátneho práva odmietnuť

aplikovať.

... Ústavný súd SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti dotkol úpravy čl. 1 ods. 2

v právnom názore, podľa ktorého: „Článok 1 ods. 2 sa týka všetkých

medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich obsah a ustanovuje

povinnosť ich plnenia. Každý medzinárodný záväzok Slovenskej republiky má svoj

konkrétny obsah (znenie) zahrnutý buď v medzinárodnej zmluve, medzinárodnej obyčaji,

alebo v inom prameni medzinárodného práva. V dôsledku toho sa príslušná vnútroštátna

právna úprava (zákon) môže dostať do nesúladu s takýmto medzinárodným záväzkom a o

takomto ich nesúlade je ústavný súd oprávnený konať aj v konaní o súlade právnych

predpisov (za predpokladu, že sú splnené podmienky tohto konania).“ (.

Uznesenie z 21. októbra 2003. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky 2003 – II. polrok, s. 2650).

... Napadnuté ustanovenia sú v rozpore s ustanovením čl. 4 ods. 3 Zmluvy

o Európskej únii vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27

pripojenému k Zmluve o Európskej únii.

... Podľa čl. 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii platí: „Únia vytvorí vnútorný trh.

Usiluje sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste

a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstva s vysokou konkurencieschopnosťou

zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň

ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality. Podporuje vedecký a technický

pokrok.“

... Podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii platí: „Podľa zásady lojálnej

spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri

vykonávam úloh, ktoré vyplývajúci zo zmlúv. Členské štáty prijmú všetky opatrenia

všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich

zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie. Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh

a neprijmú žiadne opatrenia, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.“

... V tejto súvislosti Protokol (č. 27) o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži

obsahuje nasledovné pravidlá: „Vysoké zmluvné strany, berúc do úvahy, že vnútorný trh

tak, ako je vymedzený v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, obsahuje systém, ktorým sa

zabezpečuje, že hospodárska súťaž nebude narušená.“

... Ako sme uviedli vyššie, Napadnuté ustanovenia zásadným spôsobom narúšajú

hospodársku súťaž na relevantnom trhu a sú v rozpore s čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej

únii vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve

o Európskej únii.

... Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí: „Smernica je záväzná pre

každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,

pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.“

... Ako sme uviedli vyššie, pri vymedzení základných cieľov Smernica o obaloch

v článku 1 kladie dôraz na potrebu ochrany hospodárskej súťaže: „Cieľom tejto smernice je

zharmonizovať vnútroštátne opatrenia týkajúce sa hospodárenia s obalmi a s odpadmi

z obalov, aby sa na jednej strane zabránilo ich vplyvu na životné prostredie všetkých

členských štátov ako aj iných krajín alebo sa takýto vplyv znížil a to vysokou úrovňou

ochrany životného prostredia a na druhej strane, aby sa zabezpečil funkčný vnútorný trh,

aby sa vyhlo prekážkam v obchodovaní a deformácií a obmedzeniu hospodárskej súťaže

v spoločenstve.“

... Tento cieľ je ďalej špecifikovaný v ustanovení článku 7 ods. 1 Smernice o obaloch,

ktorý v súvislosti so systémami návratu, zberu a zhodnotenia konštatuje: „Systémy sú

otvorené pre účasť hospodárskych operátorov dotknutých sektorov a pre účasť príslušných

verejných inštitúcií. Takisto sa vzťahujú na dovážané výrobky, nediskriminujú ich ani

podobnými opatreniami ani poplatkami za prístup do systému a sú navrhnuté tak, aby

nevytvárali bariéry v obchode alebo nedeformovali hospodársku súťaž v súlade

so zmluvou.“»

Na základe argumentácie uvedenej v návrhu skupina poslancov navrhuje, aby

po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenie o odpadoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1

a , ako i Zmluvy o Európskej únii

vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve

o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady

94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov.

Ustanovenie o odpadoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1

a , ako i Zmluvy o Európskej únii

vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve

o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady

94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov.

Ustanovenie o odpadoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. .13 ods. 3 a 4, čl. 35 ods. 1

a , ako i Zmluvy o Európskej únii

vo svetle čl. 3 Zmluvy o Európskej únii a obsahu Protokolu č. 27 pripojenému k Zmluve

o Európskej únii, ako i čl. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady

94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ak osoby uvedené v

až písm. g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade

s právnym predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie

konania.

Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napadá predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivých ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenia,

s ktorými napadnutý predpis nie je v súlade.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie musí odôvodniť.

Ústavný súd podľa predbežne prerokoval návrh

skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37

ods. 3 , ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môže

vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol

o prijatí návrhu na ďalšie konanie.

Podľa sa k rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015