Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 535/2015
PDF · 278.04 KB
No categories available
I. ÚS 535/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom Mgr. Pavlom Antošom, Námestie sv. Egídia 93, Poprad, pre namietané
porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 3 a podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. 1 Kn 479/14/7700 z 18. marca
2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 8. júna 2015
doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 3 a podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove
sp. zn. 1 Kn 479/14/7700 z 18. marca 2015 (ďalej len ,,krajská prokuratúra“ a ,,uznesenie
krajskej prokuratúry“).
2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľovi bolo
uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry,
národnej protizločineckej jednotky zo 14. októbra 2014 vznesené obvinenie pre zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe
tam uvedenom. Sťažovateľ bol následne 15. októbra 2014 zadržaný v zmysle
Trestného poriadku príslušníkmi Pohotovostného policajného útvaru Krajského
riaditeľstva Policajného zboru Prešov a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 0 Tp 115/2014 zo 16. októbra 2014 bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku (kolúzna väzba). Otázka ústavnosti a zákonnosti vzatia
a držania sťažovateľa vo väzbe však nebola predmetom jeho sťažnosti.
3. Sťažovateľ následne vystupoval v inom trestnom konaní v procesnej pozícii
oznamovateľa, na ktorom mali príslušníci Policajného zboru (bod 2 odôvodnenia uznesenia)
spáchať zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s jeho zadržaním,
obmedzením osobnej slobody za použitia donucovacích prostriedkov a spôsobením zranení
s dobou liečenia 3 až 5 dní, k čomu malo dôjsť pri zadržaní 15. októbra 2014. Uznesením
vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej
služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – Východ v Košiciach
ČVS: SKIS 259/OISV V 2014 z 28. novembra 2014 bolo oznámenie sťažovateľa
odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Sťažnosť sťažovateľa
proti uzneseniu o odmietnutí jeho oznámenia bola ako nedôvodná zamietnutá uznesením
krajskej prokuratúry napadnutej touto sťažnosťou na ústavnom súde.
4. Sťažovateľ v úvode sťažnosti zjavne argumentuje tak, ako keby jeho sťažnosť
smerovala proti väzobným rozhodnutiam všeobecných súdov, keď cituje ustanovenia
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) týkajúce sa
práva na slobodu a bezpečnosť, ako aj ustanovenia ústavy a Trestného poriadku týkajúce sa
väzobného stíhania. V petite sťažnosti však navrhuje vyslovenie porušenia ním označených
práv iba napadnutým uznesením krajskej prokuratúry, ktoré nebolo vydané v relevantnej
súvislosti s jeho väzobným stíhaním. Až v závere sťažnosti sťažovateľ uvádza konkrétne
skutočnosti, ktoré podľa názoru majú zakladať porušenie jeho práv uznesením krajskej
prokuratúry. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že skutkový stav v otázke jeho zadržania
nebol spoľahlivo zistený, keď neboli vypočuté zúčastnené strany (sťažovateľ a zasahujúci
policajti), ale ani prípadní svedkovia (obyvatelia domu, pred ktorým bolo zadržanie
realizované). Ďalej tvrdí, že vyšetrovateľ sa riadne nevysporiadal s listinnými dôkazmi
a tento nedostatok neodstránil ani prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý sa len okrajovo
vysporiadal so skutkovým stavom a vlastne nahrádzal nedostatky v postupe vyšetrovateľa.
V závere svojej argumentácie sťažovateľ uvádza, že jeho práva boli porušené aj tým, že sa
nemal možnosť oboznámiť s vyšetrovacím spisom aj napriek tomu, že uhradil vyčíslené
náklady, v dôsledku čoho nemohol kvalifikovane odôvodniť sťažnosť proti uzneseniu
o odmietnutí veci.
5. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že
uznesením krajskej prokuratúry boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 3
a podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ďalej žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
5 000 € a náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno
zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď
oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu
alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných
trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej
prepustení na slobodu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
7. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
9. V zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú
podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona
o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal
opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania
pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal
iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
10. Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa
§ 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom
chránených záujmov (m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, II. ÚS 217/2010). Podnet
(opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním
zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi. Použitie týchto
právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).
11. Sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
podal podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti uznesenia
krajskej prokuratúry pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa
o odmietnutí veci. Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má
poskytnúť ochranu označených porušení základných práv. Ústavný súd preto konštatuje, že
sťažovateľ, ak sa domnieva, že označené orgány činné v trestnom konaní porušili (ním
označené) základné práva, nevyužil (hoci mohol a mal využiť) tie právne prostriedky, ktoré
zákon účinne poskytuje na ochranu práv voči rozhodnutiam ním označených orgánov
činných v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli
splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp
subsidiarity). Ak však tieto prostriedky nevyužil a za tejto procesnej situácie sa priamo
obrátil na ústavný súd, jeho sťažnosť musela byť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Aj keď sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd nad rámec
uvedeného dodáva, že v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že právo fyzickej
osoby na začatie trestného konania proti inej osobe na základe podaného trestného
oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho
nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00,
II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Rovnako ani z čl. 6 dohovoru poškodenému nevyplýva
v trestnom konaní právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu
[m. m. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko
(rozsudok pléna z 29. 10. 1991, sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212 A, ods. 29); v prípade
Perezová v. Francúzsko (rozsudok Veľkej komory z 12. 2. 2004, sťažnosť č. 47287/99,
ods. 70 a 71, ECHR 2004 I )].
13. Napokon ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie
základných práv podľa čl. 17 ods. 1 až 3 ústavy uznesením krajskej prokuratúry, v tomto
smere sťažnosť mohla byť odmietnutá aj pre zjavnú neopodstatnenosť, keďže týmto
uznesením sa nerozhodovalo o jeho osobnej slobode ani o jeho stíhaní či zadržaní.
Absentuje preto akákoľvek súvislosť medzi napadnutým uznesením krajskej prokuratúry
a označenými základnými právami (m. m. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,
II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti, ktoré sú
viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené (priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2015