Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 535/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom Mgr. Pavlom Antošom, Námestie sv. Egídia 93, Poprad, pre namietané

porušenie základných práv podľa , 2 a 3 a podľa Slovenskej

republiky uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove sp. zn. z 18. marca

2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 8. júna 2015

doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základných práv podľa , 2 a 3 a podľa

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove

sp. zn. z 18. marca 2015 (ďalej len ,,krajská prokuratúra“ a ,,uznesenie

krajskej prokuratúry“).

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľovi bolo

uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry,

národnej protizločineckej jednotky zo 14. októbra 2014 vznesené obvinenie pre zločin

marenia spravodlivosti podľa na skutkovom základe

tam uvedenom. Sťažovateľ bol následne 15. októbra 2014 zadržaný v zmysle

príslušníkmi Pohotovostného policajného útvaru Krajského

riaditeľstva Policajného zboru Prešov a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. zo 16. októbra 2014 bol vzatý do väzby z dôvodu podľa

písm. b) (kolúzna väzba). Otázka ústavnosti a zákonnosti vzatia

a držania sťažovateľa vo väzbe však nebola predmetom jeho sťažnosti.

3. Sťažovateľ následne vystupoval v inom trestnom konaní v procesnej pozícii

oznamovateľa, na ktorom mali príslušníci Policajného zboru (bod 2 odôvodnenia uznesenia)

spáchať zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súvislosti s jeho zadržaním,

obmedzením osobnej slobody za použitia donucovacích prostriedkov a spôsobením zranení

s dobou liečenia 3 až 5 dní, k čomu malo dôjsť pri zadržaní 15. októbra 2014. Uznesením

vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej

služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – Východ v Košiciach

ČVS: SKIS 259/OISV V 2014 z 28. novembra 2014 bolo oznámenie sťažovateľa

odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu o odmietnutí jeho oznámenia bola ako nedôvodná zamietnutá uznesením

krajskej prokuratúry napadnutej touto sťažnosťou na ústavnom súde.

4. Sťažovateľ v úvode sťažnosti zjavne argumentuje tak, ako keby jeho sťažnosť

smerovala proti väzobným rozhodnutiam všeobecných súdov, keď cituje ustanovenia

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) týkajúce sa

práva na slobodu a bezpečnosť, ako aj ustanovenia a týkajúce sa

väzobného stíhania. V petite sťažnosti však navrhuje vyslovenie porušenia ním označených

práv iba napadnutým uznesením krajskej prokuratúry, ktoré nebolo vydané v relevantnej

súvislosti s jeho väzobným stíhaním. Až v závere sťažnosti sťažovateľ uvádza konkrétne

skutočnosti, ktoré podľa názoru majú zakladať porušenie jeho práv uznesením krajskej

prokuratúry. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že skutkový stav v otázke jeho zadržania

nebol spoľahlivo zistený, keď neboli vypočuté zúčastnené strany (sťažovateľ a zasahujúci

policajti), ale ani prípadní svedkovia (obyvatelia domu, pred ktorým bolo zadržanie

realizované). Ďalej tvrdí, že vyšetrovateľ sa riadne nevysporiadal s listinnými dôkazmi

a tento nedostatok neodstránil ani prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý sa len okrajovo

vysporiadal so skutkovým stavom a vlastne nahrádzal nedostatky v postupe vyšetrovateľa.

V závere svojej argumentácie sťažovateľ uvádza, že jeho práva boli porušené aj tým, že sa

nemal možnosť oboznámiť s vyšetrovacím spisom aj napriek tomu, že uhradil vyčíslené

náklady, v dôsledku čoho nemohol kvalifikovane odôvodniť sťažnosť proti uzneseniu

o odmietnutí veci.

5. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že

uznesením krajskej prokuratúry boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 3

a podľa . Ďalej žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

5 000 € a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno

zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď

oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu

alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných

trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej

prepustení na slobodu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

9. V zmysle o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal

opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania

pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal

iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

10. Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa

§ 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom

chránených záujmov (m. m. , , ). Podnet

(opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním

zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi. Použitie týchto

právnych prostriedkov je v zmysle jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. ).

11. Sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

podal podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti uznesenia

krajskej prokuratúry pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa

o odmietnutí veci. Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má

poskytnúť ochranu označených porušení základných práv. Ústavný súd preto konštatuje, že

sťažovateľ, ak sa domnieva, že označené orgány činné v trestnom konaní porušili (ním

označené) základné práva, nevyužil (hoci mohol a mal využiť) tie právne prostriedky, ktoré

zákon účinne poskytuje na ochranu práv voči rozhodnutiam ním označených orgánov

činných v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli

splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp

subsidiarity). Ak však tieto prostriedky nevyužil a za tejto procesnej situácie sa priamo

obrátil na ústavný súd, jeho sťažnosť musela byť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 odmietnutá pre neprípustnosť ( v spojení s

ods. 2 ).

12. Aj keď sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd nad rámec

uvedeného dodáva, že v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že právo fyzickej

osoby na začatie trestného konania proti inej osobe na základe podaného trestného

oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho

nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (,

, ). Rovnako ani z čl. 6 dohovoru poškodenému nevyplýva

v trestnom konaní právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu

[m. m. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko

(rozsudok pléna z 29. 10. 1991, sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212 A, ods. 29); v prípade

Perezová v. Francúzsko (rozsudok Veľkej komory z 12. 2. 2004, sťažnosť č. 47287/99,

ods. 70 a 71, ECHR 2004 I )].

13. Napokon ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie

základných práv podľa až 3 uznesením krajskej prokuratúry, v tomto

smere sťažnosť mohla byť odmietnutá aj pre zjavnú neopodstatnenosť, keďže týmto

uznesením sa nerozhodovalo o jeho osobnej slobode ani o jeho stíhaní či zadržaní.

Absentuje preto akákoľvek súvislosť medzi napadnutým uznesením krajskej prokuratúry

a označenými základnými právami (m. m. , , ,

, ).

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite jeho sťažnosti, ktoré sú

viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené (priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015