Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 606/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015

prerokoval sťažnosť , , pre namietané

porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. -9 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2015

doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) príkazom

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

č. k. -9.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že sa trestným oznámením

zo 17. novembra 2014 „obrátila na Prezídium PZ, NAKA, Bratislava, z dôvodu podozrenia

z organizovaného trestného činu, v ktorom sú podozrivé aj štátne orgány Slovenskej

republiky, súdy a prokuratúra SR“.

Podaním z 22. januára 2015 adresovaným Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“) sťažovateľka namietala postúpenie svojho

trestného oznámenia Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove s následným

postúpením v časti oznamovaného skutku Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru

v Poprade a v časti Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove.

Sťažovateľka podaním z 29. januára 2015 adresovaným generálnej prokuratúre

v trestnej veci, v ktorej bola oznamovateľkou, namietala zaujatosť Krajskej prokuratúry

v Prešove, a to z dôvodu „nevybavených trestných oznámení na prokurátorov Krajskej

prokuratúry v Prešove, nezákonného postupu Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci

pod ČVS: ORP-380/SE-PO-2014 a nezákonného odstupovania časti skutkov z trestného

oznámenia“ zo 17. novembra 2014.

Sťažovateľka tiež uvádza, že podaniami „zo dňa 16. 03. 2015 a 26. 03. 2015

namietala postúpenie vybavovania podaní z Generálnej prokuratúry SR na Krajskú

prokuratúru v Prešove“.

Na generálnu prokuratúru sa tiež obrátila „sťažnosťou“ z 18. februára 2015

„z dôvodu, že Okresná prokuratúra v Poprade nemá právomoc dozorovať skutok

z trestného oznámenia zo dňa 17. 11. 2014, lebo ide o podozrenie z organizovaného

trestného činu, v ktorom sú podozrivé súdy a prokuratúra SR“.

Napokon podaním z 25. februára 2015 sťažovateľka „namietala zaujatosť

dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade “.

Generálny prokurátor reagoval na podania sťažovateľky príkazom

sp. zn. , pričom podľa názoru sťažovateľky nerozhodol ,,o námietkach

voči prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci pod ČVS: ORP-380/SE-PO-

2014 a právne nezohľadnila nerozhodnuté trestné oznámenia prokuratúrou SR voči dvom

prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove z roku 2013 a 2014“, a teda „vydala

rozhodnutie, ktoré odôvodnením nezodpovedá skutkovému stavu“, a preto je „právne

nepreskúmateľné“.

Na základe uvedených skutočností preto sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu

konštatovať porušenie jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnutý príkaz generálneho prokurátora zrušiť a vrátiť vec

generálnej prokuratúre na ďalšie konanie. Sťažovateľka tiež žiada priznať „finančné

zadosťučinenie 1000,- EUR“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , , , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky

podľa a jej práva podľa dohovoru príkazom generálneho

prokurátora č. k. -9 zo 16. apríla 2015.

Vo vzťahu k napadnutému príkazu sťažovateľka namieta, že generálny prokurátor

nerozhodol o jej námietkach zaujatosti voči prokurátorom Krajskej prokuratúry v Prešove

a nezohľadnil trestné oznámenia podané sťažovateľkou proti dvom prokurátorom Krajskej

prokuratúry v Prešove. Rozhodnutie generálneho prokurátora teda podľa sťažovateľky

„nezodpovedá skutkovému stavu“ a je „právne nepreskúmateľné“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa

je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu (§ 31 a nasl.

zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov

prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať

a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je

ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , a ), t. j. za porušenie základného práva

na inú právnu ochranu nemožno samo osebe považovať skutočnosť, že prokuratúra podnetu,

resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. ,

, atď.).

Z príloh sťažnosti ústavný súd zistil, že v namietanom príkaze č. k. IV/Gn 152/1000-

9 zo 16. apríla 2015 generálny prokurátor v zastúpení riaditeľky trestného odboru okrem

iného uviedol:

„Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pokiaľ obvinený vznáša námietku zaujatosti len

všeobecne, napríklad voči všetkým sudcom určitého okresu, kraja a podobne, bez bližšej

konkretizácie dôvodov, z ktorých zaujatosť vyvodzuje a žiada vec delegovať inému súdu,

nie je potrebné postupovať podľa . V takýchto prípadoch sa

vec predloží príslušnému spoločne nadriadenému súdu, prípadne Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky, ktorý priamo rozhodne o návrhu na delegáciu (§ 23 ods. 1 Trestného

poriadku).

Podľa , o odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi

činnými v trestnom konaní rozhoduje príkazom s primeraným odôvodnením ich najbližšie

spoločne nadriadený orgán.

S poukazom na , je Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky príslušná preskúmať predmetný návrh na odňatie

veci, na podklade oboznámenia sa s obsahom predloženého spisového materiálu

Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. , Okresnej prokuratúry Poprad

sp. zn. a vyšetrovacím spisom sp. zn. ORP-21/3-VYS-PP-2015.

Podľa , z dôležitých dôvodov môže byť vec

príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí

a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený (analogicky

).

Na to, aby došlo k zákonnej zmene príslušnej prokuratúry na konanie v konkrétnej

trestnej veci, musia existovať závažné, dôležité dôvody, ktoré musia mať výnimočný

charakter. Prichádzajú do úvahy v takom prípade, ak umožnia na inej ako príslušnej

prokuratúre realizovať výkon prokurátorského dozoru hospodárnejšie a rýchlejšie.

Za dôležité dôvody treba považovať tiež také, ktoré zaistia nestranné a zákonné prejednanie

veci a náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti

pri uplatnení všetkých zásad trestného konania, ktoré sa môžu lepšie uplatniť na tej

prokuratúre, ktorej by vec mala byť prikázaná. V prípade zistenia takých závažných

skutočností, ktoré by viedli k pochybnostiam o nezaujatosti všetkých prokurátorov príslušnej

prokuratúry a v prípade následného vylúčenia týchto prokurátorov postupom podľa § 32

ods. 3 , by bolo o návrhu na odňatie veci potrebné rozhodnúť kladne.

Pri skúmaní, či sú v konkrétnej trestnej veci dané dôležité dôvody na delegáciu, je

potrebné posúdiť všetky okolnosti predmetnej veci. Z písomných vyjadrení všetkých

prokurátorov tak Krajskej prokuratúry Prešov, ako aj Okresnej prokuratúry Poprad

vyplýva, že sa necítia zaujatí a u žiadneho z nich nebol zistený prípadný osobný záujem

na predmetnej veci. Zároveň konštatujem, že neuviedla žiadne konkrétne

relevantné skutočnosti, ktoré by podporili jej tvrdenia o zaujatosti prokurátorov Krajskej

prokuratúry Prešov, ako aj prokurátorov Okresnej prokuratúry Poprad, uvádzané

opakovane v písomných podaniach podávateľky.

Zo znenia zákona vyplýva, že pomer vylúčenej osoby k veci alebo k osobe, ktorej

sa vec týka, musí mať konkrétnu podobu s takým zistením, aby mohol byť zrejmým dôvodom

podmieňujúcim vznik pochybnosti o schopnosti takej osoby konať objektívne. Ako vyplýva

z písomných vyjadrení prokurátorov, ktorí by v danej veci mohli byť poverení výkonom

prokurátorského dozoru, títo nevyslovili svoju zaujatosť k veci samej ani k osobám

v trestnom konaní zúčastneným.

Rozhodujúcim kritériom pre zistenie dôležitých dôvodov na odňatie veci je najmä

skutočnosť, že na inej ako príslušnej prokuratúre možno lepšie zabezpečiť dodržiavanie

základných zásad trestného konania vymedzených v a vylúčiť

akékoľvek pochybnosti o nestrannosti všetkých prokurátorov. Je potrebné zdôrazniť,

že vylúčenie prokurátorov z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci má len

výnimočný charakter a musí byť odôvodnené skutočne závažnými dôvodmi. Konštatujem,

že prokurátori Krajskej prokuratúry Prešov, ako aj prokurátori Okresnej prokuratúry

Poprad, ktorých zaujatosť opakovane namietala, sú schopní v danom

prípade nestranne konať a rozhodovať a zároveň sú na konanie o danej veci príslušní

s poukazom na

Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné návrhu vyhovieť.

S poukazom na uvedené, generálny prokurátor Slovenskej republiky rozhodol podľa

v spojení s , pretože

nezistil dôvody na delegáciu veci vedenej na Krajskej prokuratúre Prešov pod sp. zn.

.“

Ústavný súd konštatuje, že postup generálneho prokurátora pri vybavovaní podnetov

sťažovateľky nenesie prejavy svojvôle, pričom právne názory sú dostatočne odôvodnené

aplikovanou právnou úpravou a zisteným skutkovým stavom.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky o tom, že generálny prokurátor

nerozhodol o námietkach sťažovateľky, resp. že tieto nezohľadnil. Ako z obsahu príkazu

generálneho prokurátora zo 16. apríla 2015 vyplýva, generálny prokurátor zreteľne vysvetlil

dôvod neodňatia trestnej veci sťažovateľky konajúcim prokuratúram. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s právnym názorom generálneho prokurátora nestotožnila, ešte sama

osebe nemôže znamenať porušenie základného práva podľa ani jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu

podľa možno vyvodiť len povinnosť, aby sa príslušný prokurátor

návrhmi sťažovateľky zaoberal podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre

a .

S odvolaním sa na uvedené ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť

medzi napadnutým príkazom generálneho prokurátora a namietanými porušeniami

označených práv ( a dohovoru), a preto sťažnosť

sťažovateľky odmietol pri predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

).

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky nespĺňala

ani zákonom predpísané náležitosti ( ), keďže táto

k sťažnosti nepriložila splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom a o jeho ustanovenie ústavným súdom ani nepožiadala. S ohľadom

na existenciu uvedených dôvodov odmietnutia sťažnosti však ústavný súd sťažovateľku

na odstránenie tohto nedostatku nevyzýval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015