Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 607/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1

a 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 5, čl. 141 a čl. 154c

, , , a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 47 a čl. 49 ods. 1 a 3 Charty

základných práv Európskej únie uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.

zo 6. marca 2015 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30. apríla

2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2015

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 5,

a c (ďalej len „“), , ,

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k dohovoru, čl. 47 a čl. 49 ods. 1 a 3

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uznesením Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. marca 2015 a uznesením

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. apríla 2015.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 19. februára 2013 uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže

podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere piatich rokov

a desiatich mesiacov. O sťažovateľovom návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol

okresný súd namietaným uznesením zo 6. marca 2015, ktorým tento návrh zamietol.

Sťažnosť podanú proti predmetnému uzneseniu zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) krajský súd svojím uznesením z 30. apríla 2015.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta, že ním podaný návrh

na povolenie obnovy konania bol okresným súdom „predčasne zamietnutý

a to bez vykonania dokazovania“, v čom vidí sťažovateľ porušenie svojho práva

na obhajobu, ako aj ostatných v sťažnosti označených práv vyplývajúcich z

a záväzných medzinárodných zmlúv. Uznesenie okresného súdu hodnotí sťažovateľ

ako neodôvodnené, a teda arbitrárne, keďže sú podľa jeho názoru právne závery tohto

rozhodnutia v rozpore s princípmi právnej logiky. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu

považuje sťažovateľ za nedostatočné, keďže sa podľa neho krajský súd nezaoberal

skutočnosťami, ktoré namietal v podanej sťažnosti.

Sťažovateľ v označenom postupe konajúcich súdov vidí porušenie svojich práv

špecifikovaných v sťažnosti označenými článkami , dohovoru a charty.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti

nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1

písm. a) a ods. 4, , , , a c , ,

čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7

k dohovoru, čl. 47 a čl. 49 ods. 1 a 3 charty uznesením okresného súdu

sp. zn. zo 6. marca 2015 a uznesením krajského súdu sp. zn.

2

z 30. apríla 2015, predmetné uznesenia zrušil a „prikázal súdu prvého stupňa, aby vo veci

opätovne konal“, a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4,

, , , a c , , ,

ods. 1 a čl. 13 dohovoru, čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k dohovoru, čl. 47

3

a čl. 49 ods. 1 a 3 charty uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 6. marca 2015

Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd

( a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd vo vzťahu k označenému uzneseniu

okresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu sťažnosti,

ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

zakotvujúci inštitút sťažnosti poskytuje priestor aj na uplatnenie

námietok týkajúcich sa pochybení konajúceho súdu potenciálne predstavujúcich zásahy

do základných práv a slobôd. Rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku patrí vždy

druhostupňovému súdu.

Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky o prípadnom pochybení

prvostupňového súdu prostredníctvom podanej sťažnosti, ktorú aj využil. Ochranu jeho

právam bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd. Táto skutočnosť vylučuje

právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa uplatnené proti

prvostupňovému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania.

Ústavný súd tak rozhodol o odmietnutí sťažnosti v uvedenej časti podľa ustanovenia

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

4

II.2 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4,

, , , a c , , ,

ods. 1 a čl. 13 dohovoru, čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k dohovoru, čl. 47

a čl. 49 ods. 1 a 3 charty uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. apríla 2015

Sťažovateľ v podanej sťažnosti, v časti smerujúcej proti označenému uzneseniu

krajského súdu formulované námietky porušenia označených článkov , dohovoru

a charty opiera o všeobecné tvrdenie nedostatočného odôvodnenia uznesenia krajského

súdu, ktorý sa podľa názoru sťažovateľa nevysporiadal so skutočnosťami predostretými

v ním podanej sťažnosti (smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu

na povolenie obnovy konania).

Ústavný súd preskúmal obsah uznesenia krajského súdu, aby posúdil, či odôvodnenie

namietaného rozhodnutia krajského súdu spĺňa požiadavky kladené judikatúrou ústavného

súdu na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Krajský súd v uznesení, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa uplatnenú

proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu, konštatoval súlad postupu okresného

súdu s príslušnými ustanoveniami , ako aj kompaktnosť právneho záveru

jeho rozhodnutia so zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd interpretoval relevantnú právnu úpravu ̶§ 394 ods. 1 Trestného

poriadku, kde zdôraznil, že predmetom konania o povolenie obnovy konania nie je

preskúmanie zákonnosti a odôvodnenosti pôvodného rozhodnutia, ale výlučne otázka

danosti nových skutočností alebo dôkazov spôsobilých, či už samostatne alebo v spojení

so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi, privodiť nové rozhodnutie o vine alebo

treste.

V intenciách sťažnostných námietok sťažovateľa krajský súd sťažovateľovi jasne

vysvetlil, že subjektívne tvrdenie sťažovateľa o nepravdivosti výpovede sťažovateľom

špecifikovanej svedkyne a návrh na jej opätovné vypočutie nemožno považovať

za tzv. novú skutočnosť opodstatňujúcu povolenie obnovy konania. Krajský súd

5

v nadväznosti na to dodal, že daná svedkyňa bola v rámci pôvodného trestného konania

viackrát vypočutá a s listinou, ktorá mala podľa názoru sťažovateľa ozrejmiť

dôveryhodnosť jej výpovede, bol oboznámený nadriadený súd v rámci odvolacieho konania,

preto nejde o skutočnosti a dôkazy nové, ale také, ktoré boli súdu v pôvodnom konaní

známe.

Ústavný súd je toho názoru, že právny záver rozhodnutia krajského súdu sa opiera

o náležitú interpretáciu aplikovanej právnej úpravy a primerané logické zdôvodnenie

majúce základ v jasných skutkových okolnostiach. Ústavný súd je toho názoru, že krajský

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia relevantným otázkam formulovaným sťažovateľom

v uplatnenej sťažnosti poskytol zrozumiteľnú a náležitú odpoveď.

Ústavný súd dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci rozhodujúceho

krajského súdu v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označených

článkov , dohovoru a charty, preto sťažnosť v danej časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015

6