Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 777/2015
PDF · 130.75 KB
No categories available
II. ÚS 777/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej zákonnou zástupkyňou , obe bytom , právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou ,
, konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky ,
, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4 T 50/2014, ako aj
porušenie čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky „odložením podnetu na podanie dovolania“, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou
osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej zákonnou
zástupkyňou , vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa
čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4 T 50/2014 (ďalej len „okresný súd“),
ako aj porušenie čl. 13 dohovoru Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo spravodlivosti“) „odložením podnetu na podanie dovolania“.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla že «Predmetom tejto sťažnosti je
Rozsudok porušovateľa 1 pod sp. zn. 4T/50/2014 zo dňa 12.01.2015, ktorým uznal
obžalovaného ... kňaza (ďalej aj ako
„obžalovaný“), za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania pod a § 201 ods. 1
Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3
rokov s uložením obmedzení pri výkone činnosti vo vzťahu k maloletým deťom a probačný
dohľad, vrátane postupu porušovateľa 2, ktorým odmietol podnet sťažovateľa na podanie
dovolania.».
Sťažovateľka okresnému súdu vytýka:
„-porušenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, ako ho definoval ÚSSR napr. v náleze I. ÚS 4/94
-porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Európskeho dohovoru
-porušenie ústavnej zásady preskúmateľnosti rozhodnutia, tak ako ho definoval
ÚSSR napr. v náleze II ÚS 195/06
-porušenie práva na účinný opravný prostriedok podľa čl.13 Európskeho dohovoru
-porušenie pozitívneho záväzku štátu, tak ako ho definoval ÚSSR napr. v náleze
-porušenie práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na
ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR.“
Podľa sťažovateľky okresný súd porušil jej právo na súdnu ochranu a spravodlivý
proces najmä tým, že:
„A. nesprávne právne kvalifikoval skutok, nezohľadnil vážnosť vykonaných dôkazov
a nezabezpečil si z úradnej povinnosti dôkazy, ktoré by objasnili sporné otázky pre
spravodlivé rozhodnutie;
B. bez dostatočného posúdenia skutkového stavu veci pripustil použitie poľahčujúcej
okolnosti, bez zohľadnenia priťažujúcich okolností, ktorých pričítanie bolo na mieste...“
Okresnému súdu vytýka, že porušil jej právo „na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR tým, že:
vydal rozsudok, ktorý pre sťažovateľa nepredstavuje morálne zadosťučinenie, je
nespravodlivý a odporuje zásadám represie a prevencie trestu...“.
Ministerstvo spravodlivosti zasiahlo do sťažovateľkiných práv tým, že porušilo
„ústavnú zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia a práva na účinný opravný prostriedok
podľa č1.13 Európskeho dohovoru tým, že:
odložil podnet na podanie dovolania napriek tomu, že sám skonštatoval potrebu
preskúmať prvostupňové rozhodnutie“.
Ministerstvo spravodlivosti a okresný súd „porušili pozitívny záväzok ako je
definovaný judikatúrou tým, že:
Neprijal(i) vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany ohrozených práv a právom
chránených záujmov, vrátane opatrení, ktorými by sa predišlo ich ďalšiemu
porušovaniu...“.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný sud Nitra rozsudkom č. 4T/50/2014 zo dňa 12.01.2015 porušil právo
sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresný súd Nitra rozsudkom 4T/50/2014 zo dňa 12.01.2015 porušil právo
sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu
mena podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR.
3. Ministerstvo spravodlivosti odložením podnetu na podanie dovolania porušilo
právo sťažovateľa na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Európskeho dohovoru.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Okresného súdu Nitra
č. 4T/50/2014 zo dňa 12. 01.2015 a vracia mu vec na ďalšie konania.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 355,75 EUR, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho
zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V nadväznosti na § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd zaoberal tým,
či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, ktorá je z formálno-právneho hľadiska
nositeľom základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z ústavy a medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv postupom a rozhodnutím okresného
súdu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 4 T 50/2014.
Podľa § 206 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný
poriadok) v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný
poriadok“) po prednesení obžaloby sa predseda senátu opýta poškodeného, či trvá
na návrhu, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej trestným
činom a v akom rozsahu. Ak sa neustanoví poškodený na hlavné pojednávanie a ak je jeho
návrh obsiahnutý už v spise, predseda senátu prečíta tento návrh zo spisu.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka
v namietanom trestnom konaní vystupovala ako svedok, avšak nárok na náhradu škody si
v adhéznom konaní neuplatnila.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nemá v namietanom
konaní postavenie poškodeného, teda nemôže disponovať základnými právami a slobodami
zaručenými poškodenému ako strane v napadnutom konaní. Na podanie sťažnosti
v namietaných konaniach ústavnému súdu je teda osobou zjavne neoprávnenou.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa
ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v petite jej sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2015