Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 789/2015
PDF · 142.45 KB
No categories available
II. ÚS 789/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej
spoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o., Einsteinova 11, Bratislava, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH, s. r. o., Dunajská 15/A, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia
vyšetrovania sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 z 2. júla 2015, uznesením Okresnej
prokuratúry Bratislava V sp. zn. 1 Pn 654/15/1105 z 28. júla 2015 a postupom Krajskej
prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 722/15/1100 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVAK SLOVAKIA, spol. s r. o., o d m i e t a
ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra
2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o.,
Einsteinova 11, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Krajského riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania (ďalej
len „krajské riaditeľstvo“) sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 z 2. júla 2015, uznesením
Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn.
1 Pn 654/15/1105 z 28. júla 2015 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len
„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 722/15/1100. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 5. novembra 2015.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením krajského
riaditeľstva sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 z 2. júla 2015 bolo podľa ustanovenia § 197
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľky z 18. marca
2015 vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 až 4 písm. a) Trestného zákona a trestného
činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona (v oboch prípadoch v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona).
Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 654/15/1105-5 z 28. júla 2015 bola
zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu krajského riaditeľstva.
Sťažovateľka podala 27. augusta 2015 krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu okresnej prokuratúry pri vybavovaní sťažnosti v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 Pn 654/15/1105. Listom krajskej prokuratúry č. k. 1 Kn 722/15/1100-6
zo 16. septembra 2015 doručeným sťažovateľke 21. septembra 2015 bol podnet odložený
ako nedôvodný s tým, že vo veci sa žiadne opatrenie nevykoná.
Sťažovateľka poukazuje na to, že 4. júla 2007 uzavrela zmluvu o poskytovaní
právnych služieb s advokátom (ďalej len „advokát“),
zároveň mu bolo udelené splnomocnenie, na základe ktorého advokát zastupoval
sťažovateľku v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
26 Cb 162/2007 o zaplatenie sumy 38 381 720,32 Sk s prísl. Odmena advokáta za
zastupovanie bola dohodnutá ako hodinová vo výške 2 000 Sk za 1 hodinu.
Dňa 1. augusta 2008 bola medzi sťažovateľkou a spoločnosťou V. K. Konzulex
s. r. o. (ďalej len „V.K. Konzulex“), uzavretá zmluva o spolupráci a zároveň aj dodatok
k tejto zmluve, predmetom ktorého bol záväzok V. K. Konzulex zabezpečiť sťažovateľke
právne zastúpenie v súdnom spore. Treba pritom vedieť, že jediným spoločníkom
V. K. Konzulex je advokát. Odmena za zabezpečenie právneho zastúpenia mala byť
dojednaná s prihliadnutím na tarifnú odmenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“). K uzavretiu
zmluvy o spolupráci a dodatku došlo v čase, keď sťažovateľka už bola v súdnom spore
zastúpená advokátom, a preto je zrejmé, že V. K. Konzulex nemohol sprostredkovať
advokáta ako právneho zástupcu pre toto súdne konanie.
V priebehu súdneho sporu došlo k absurdnému a účelovému navýšeniu zmluvnej
pokuty, čo viedlo k navýšeniu tarifnej odmeny podľa advokátskej tarify.
V zmluve o spolupráci bola svojvoľne dojednaná rozhodcovská doložka
a rozhodcovský súd, ktorý je prepojený s advokátom, a teda aj s V. K. Konzulex.
Na podklade uvedených skutočností je sťažovateľka presvedčená o existencii
dôvodného podozrenia, že došlo k spáchaniu pokusu označených trestných činov a pokiaľ
krajské riaditeľstvo, okresná prokuratúra a krajská prokuratúra zaujali odlišné stanovisko,
porušili tým označený článok ústavy, a to zo skutkových a právnych dôvodov, ktoré
sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti podrobne rozvádza a analyzuje.
Sťažovateľka žiada vydať tento nález:
„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že uznesením Krajského riaditeľstva
PZ v Bratislave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania zo dňa 02.07.2015
KRP-93/2-VYS-BA-2015, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.07.2015
č. k. 1 Pn 654/15/1105-5 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní číslo
1Kn 722/15/1100-6 bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského riaditeľstva
PZ v Bratislave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania zo dňa 02.07.2015
KRP-93/2-VYS-BA-2015 a uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.07.2015
č. k. 1 Pn 654/15/1105-5 a vec vracia Krajskému riaditeľstvu PZ v Bratislave, Odbor
kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania na nové konanie.
Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy
konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 31 ods. 3 zákona o prokuratúre podnetom na účely tohto zákona nie je
podanie, na ktorého vybavenie sa vzťahuje osobitný zákon.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Z tvrdení sťažovateľky a z pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka
síce požiadala prostredníctvom podnetu podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre krajskú
prokuratúru o preskúmanie správnosti uznesenia okresného prokurátora, avšak nevyužila
ďalší účinný prostriedok na ochranu jej práv, a to opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1
zákona o prokuratúre. Tým je dané, že nevyužila účinné prostriedky obrany označeného
práva, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti. Sťažovateľka pritom ani len netvrdila (tým menej
preukazovala), že opakovaný podnet nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Neprichádzal preto do úvahy ani prípadný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Treba napokon poznamenať, že uznesenie okresnej prokuratúry, ktorým zamietla
sťažnosť podanú sťažovateľkou proti uzneseniu krajského riaditeľstva, bolo vydané v rámci
Trestného poriadku, a preto prvým úkonom prokurátora v rámci konania o podnete bol list
krajskej prokuratúry o odložení podnetu (§ 31 ods. 3 zákona o prokuratúre).
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v rámci svojej judikatúry už
uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na
základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa
druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv a slobôd
(napr. II. ÚS 42/00). Už aj z tohto dôvodu pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej
sťažnosti.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. decembra 2015