Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 789/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o., Einsteinova 11, Bratislava, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH, s. r. o., Dunajská 15/A, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia uznesením Krajského

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia

vyšetrovania sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 z 2. júla 2015, uznesením Okresnej

prokuratúry Bratislava V sp. zn. z 28. júla 2015 a postupom Krajskej

prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVAK SLOVAKIA, spol. s r. o., o d m i e t a

ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o.,

Einsteinova 11, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Krajského riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava, odboru kriminálnej polície, 2. oddelenia vyšetrovania (ďalej

len „krajské riaditeľstvo“) sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 z 2. júla 2015, uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava V (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn.

z 28. júla 2015 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len

„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 5. novembra 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením krajského

riaditeľstva sp. zn. KRP-93/2-VYS-BA-2015 z 2. júla 2015 bolo podľa ustanovenia § 197

ods. 1 písm. d) odmietnuté trestné oznámenie sťažovateľky z 18. marca

2015 vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností

pri správe cudzieho majetku podľa až 4 písm. a) a trestného

činu poškodzovania veriteľa podľa (v oboch prípadoch v štádiu

pokusu podľa ).

Uznesením okresnej prokuratúry č. k. -5 z 28. júla 2015 bola

zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu krajského riaditeľstva.

Sťažovateľka podala 27. augusta 2015 krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie

zákonnosti postupu okresnej prokuratúry pri vybavovaní sťažnosti v konaní vedenom pod

sp. zn. . Listom krajskej prokuratúry č. k. -6

zo 16. septembra 2015 doručeným sťažovateľke 21. septembra 2015 bol podnet odložený

ako nedôvodný s tým, že vo veci sa žiadne opatrenie nevykoná.

Sťažovateľka poukazuje na to, že 4. júla 2007 uzavrela zmluvu o poskytovaní

právnych služieb s advokátom (ďalej len „advokát“),

zároveň mu bolo udelené splnomocnenie, na základe ktorého advokát zastupoval

sťažovateľku v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

o zaplatenie sumy 38 381 720,32 Sk s prísl. Odmena advokáta za

zastupovanie bola dohodnutá ako hodinová vo výške 2 000 Sk za 1 hodinu.

Dňa 1. augusta 2008 bola medzi sťažovateľkou a spoločnosťou V. K. Konzulex

s. r. o. (ďalej len „V.K. Konzulex“), uzavretá zmluva o spolupráci a zároveň aj dodatok

k tejto zmluve, predmetom ktorého bol záväzok V. K. Konzulex zabezpečiť sťažovateľke

právne zastúpenie v súdnom spore. Treba pritom vedieť, že jediným spoločníkom

V. K. Konzulex je advokát. Odmena za zabezpečenie právneho zastúpenia mala byť

dojednaná s prihliadnutím na tarifnú odmenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“). K uzavretiu

zmluvy o spolupráci a dodatku došlo v čase, keď sťažovateľka už bola v súdnom spore

zastúpená advokátom, a preto je zrejmé, že V. K. Konzulex nemohol sprostredkovať

advokáta ako právneho zástupcu pre toto súdne konanie.

V priebehu súdneho sporu došlo k absurdnému a účelovému navýšeniu zmluvnej

pokuty, čo viedlo k navýšeniu tarifnej odmeny podľa advokátskej tarify.

V zmluve o spolupráci bola svojvoľne dojednaná rozhodcovská doložka

a rozhodcovský súd, ktorý je prepojený s advokátom, a teda aj s V. K. Konzulex.

Na podklade uvedených skutočností je sťažovateľka presvedčená o existencii

dôvodného podozrenia, že došlo k spáchaniu pokusu označených trestných činov a pokiaľ

krajské riaditeľstvo, okresná prokuratúra a krajská prokuratúra zaujali odlišné stanovisko,

porušili tým označený článok , a to zo skutkových a právnych dôvodov, ktoré

sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti podrobne rozvádza a analyzuje.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:

„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že uznesením Krajského riaditeľstva

PZ v Bratislave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania zo dňa 02.07.2015

KRP-93/2-VYS-BA-2015, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.07.2015

č. k. -5 a postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní číslo

-6 bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského riaditeľstva

PZ v Bratislave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania zo dňa 02.07.2015

KRP-93/2-VYS-BA-2015 a uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 28.07.2015

č. k. -5 a vec vracia Krajskému riaditeľstvu PZ v Bratislave, Odbor

kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania na nové konanie.

Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy

konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len

„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu

svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný

prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie

porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 31 ods. 3 zákona o prokuratúre podnetom na účely tohto zákona nie je

podanie, na ktorého vybavenie sa vzťahuje osobitný zákon.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Z tvrdení sťažovateľky a z pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka

síce požiadala prostredníctvom podnetu podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre krajskú

prokuratúru o preskúmanie správnosti uznesenia okresného prokurátora, avšak nevyužila

ďalší účinný prostriedok na ochranu jej práv, a to opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1

zákona o prokuratúre. Tým je dané, že nevyužila účinné prostriedky obrany označeného

práva, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti. Sťažovateľka pritom ani len netvrdila (tým menej

preukazovala), že opakovaný podnet nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Neprichádzal preto do úvahy ani prípadný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Treba napokon poznamenať, že uznesenie okresnej prokuratúry, ktorým zamietla

sťažnosť podanú sťažovateľkou proti uzneseniu krajského riaditeľstva, bolo vydané v rámci

, a preto prvým úkonom prokurátora v rámci konania o podnete bol list

krajskej prokuratúry o odložení podnetu (§ 31 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v rámci svojej judikatúry už

uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na

základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv a slobôd

(napr. ). Už aj z tohto dôvodu pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej

sťažnosti.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015