Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 787/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, t. č. Ústav na výkon

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o.,

Niťová 3, Bratislava, vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 11. februára 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. februára 2015. Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 28. septembra 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -204 z 5. marca 2014 bol sťažovateľ uznaný vinným z pomoci

k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi v spolupáchateľstve podľa § 21 ods. 1 písm. d) a § 172

ods. 1 písm. c) a d) . Bol mu za to uložený trest odňatia slobody

vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 rokov so súčasným

uložením probačného dohľadu v skúšobnej dobe. Zároveň mu bol uložený aj zákaz

požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj zákaz stretávania sa

s odsúdeným a inými osobami požívajúcimi alkoholické nápoje alebo

iné návykové látky.

Na základe odvolania sťažovateľa smerujúceho tak proti výroku o vine, ako aj

výroku o treste, ale tiež na základe odvolania prokurátora uznesením krajského súdu č. k.

-226 z 30. mája 2014 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola

vrátená na ďalšie konanie.

Novým rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 2. októbra 2014 bol

sťažovateľ znova uznaný vinným a potrestaný v rovnakom rozsahu ako pôvodným

rozsudkom.

Na základe odvolania prokurátora rozsudkom krajského súdu č. k. -283

z 11. februára 2015 bol rozsudok okresného súdu zrušený v celom rozsahu, sťažovateľ bol

uznaný vinným z pomoci k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 21 ods. 1 písm. d) a § 172 ods. 1 písm. c) a d), ods. 2 písm. c), ako aj § 138 písm. b)

a bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov

nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny spolu s ochranným

dohľadom na dobu 1 roka.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 22. júna 2015 bolo dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 11. februára 2015 odmietnuté. Najvyšší súd uviedol, že krajský súd

postupoval správne a v súlade so zákonom, keď na rozdiel od okresného súdu na podklade

tzv. skutkovej vety obsahujúcej všetky zákonné znaky konanie sťažovateľa posúdil

prísnejšie ako pomoc k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi,

pretože inému úmyselne poskytol pomoc na to, aby neoprávnene kúpil a prechovával

po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania

po dlhší čas.

Podľa názoru sťažovateľa z ustanovenia a z ustanovenia

ods. 7 vyplýva jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tejto

súvislosti dáva ústavnému súdu do pozornosti svedecké výpovede dvoch svedkov. Svedok

je psychiatricky chorý pacient, čo dokazuje aj znalecký posudok, ktorý

sťažovateľ nemá momentálne k dispozícii. Svedkova dôveryhodnosť a spoľahlivosť je preto

značne spochybnená. Svedok má podľa jeho blízkeho okolia problémy

s alkoholom a užívaním drog. Výpovede oboch svedkov sú spochybniteľné a značne

nedôveryhodné.

Sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby Ústavný súd SR zrušil

rozsudok Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. -283 zo dňa 11.02.2015.“

Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 288,05 €.

Prípisom ústavného súdu z 2. novembra 2015 bol právny zástupca sťažovateľa

vyzvaný, aby sťažnosť doplnil v súlade s ustanovením § 56 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) s tým, že ide najmä o požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 56 ods. 1

a ods. 3 písm. b) .

Právny zástupca sťažovateľa reagoval na výzvu ústavného súdu tak, že opätovne

predložil sťažnosť s pôvodným dátumom 25. septembra 2015, avšak požadované znenie

nálezu doplnil takto:

„Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby Ústavný súd SR zrušil

rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. -283 zo dňa 11.02.2015 a vrátil vec na

ďalšie konanie.“

I naďalej zotrval na požiadavke náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 288,05 €.

II.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -283 z 11. februára 2015 vyplýva, že

ním bol na základe odvolania prokurátora zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 2. októbra 2014 v celom rozsahu a sťažovateľ bol na rovnakom skutkovom

základe uznaný vinným z pomoci k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 172 ods. 1 písm. c) a d), ods. 2 písm. c) a § 138 písm. b)

, za čomu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov

so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,

ako aj ochranný dohľad na dobu 1 roka.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. júna 2015 vyplýva, že

ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 11. februára 2015. Sťažovateľ v podanom dovolaní namietal nesprávne

právne posúdenie zisteného skutku, uviedol teda dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i)

. Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd správne postupoval, keď na

rozdiel od okresného súdu na základe skutkovej vety obsahujúcej všetky zákonné znaky

posúdil konanie sťažovateľa prísnejšie ako okresný súd.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým poukázať na to, že požadované znenie

nálezu (petit) sťažnosti nebolo v podanej sťažnosti uvedené úplne, pretože v ňom chýbal

výrok predpokladaný ustanovením . Chýbal teda návrh

výroku, v ktorom by sťažovateľ uviedol, ktoré jeho základné právo alebo sloboda bolo

porušené vrátane toho, akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

bolo základné právo alebo sloboda porušené. Súčasne sa javilo ako logické, aby sťažovateľ

prípadne navrhol v zmysle vrátenie veci na

ďalšie konanie, keďže požadoval výrok, ktorým by ústavný súd rozsudok krajského súdu

zrušil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie navrhovaného

znenia nálezu, na čo sťažovateľ reagoval tak, že do návrhu nálezu doplnil požiadavku na

vrátenie veci na ďalšie konanie v zmysle zákona o súde.

Na požiadavku doplnenia výroku vyplývajúceho z ustanovenia § 56 ods. 1 zákona

o ústavnom súde nereagoval.

Na základe uvedeného stavu možno konštatovať, že sťažnosť neobsahuje všetky

náležitosti predpísané zákonom, a to konkrétne náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 56

ods. 1 . Treba prihliadnuť aj na to, že kým na titulnej strane

sťažnosti je ako porušovateľ práv sťažovateľa uvedený okresný súd, zatiaľ z neúplného

znenia petitu sťažnosti sa dá usudzovať, že sťažnosť smeruje proti rozsudku krajského súdu,

keďže zrušenia jeho rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie sa sťažovateľ domáha.

Vyplýva to napokon aj z logiky veci, keďže krajský súd posúdil skutok, ktorý bol

predmetom konania, právne prísnejšie a uložil sťažovateľovi výrazne prísnejší trest.

Napokon ani z doplneného znenia petitu nevyplýva, porušenie ktorého konkrétneho

základného práva sťažovateľ namieta, pretože len z odôvodnenia sťažnosti sa dá zistiť, že

má zrejme na mysli porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

I keď ústavný súd pri definovaní predmetu konania jednoznačne uprednostňuje

sťažnostný petit, v konkrétnom prípade vzhľadom na jeho neúplnosť, ktorú sa nepodarilo

odstrániť ani po výzve ústavného súdu, bude vychádzať z toho, že sťažnosť smeruje pre

porušenie jednak voči postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudku z 2. októbra 2014, ako aj proti postupu krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudku z 11. februára 2015.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľa o nesprávnom hodnotení dôkazov, a to

najmä dvoch usvedčujúcich svedeckých výpovedí.

Treba konštatovať, že proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 2. októbra 2014 podal odvolanie iba prokurátor. Sťažovateľ odvolanie nepodal a teraz

uplatnené námietky nevieryhodnosti usvedčujúcich svedkov neuplatnil podaním odvolania.

Znamená to, že sťažovateľ nevyužil možnosť brániť sa proti namietanému porušeniu práv

okresným súdom podaním odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Nevyužil teda

účinný právny prostriedok nápravy v konaní pred všeobecnými súdmi. To zakladá

neprípustnosť tejto časti sťažnosti. Treba tiež poznamenať, že sťažovateľ ani len netvrdil

(tým menej preukazoval), že odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

V podstate totožné úvahy sa vzťahujú aj na postup a konanie krajského súdu pod

sp. zn. . Aj v tomto prípade treba uviesť, že námietky uplatňované v sťažnosti

podanej ústavnému súdu mohol sťažovateľ uplatniť podaním odvolania proti rozsudku

okresného súdu, čo však neurobil. Preto aj v tejto súvislosti, teda vo vzťahu ku konaniu

a rozhodovaniu krajského súdu, je sťažnosť neprípustná.

Napokon ústavný súd považuje za potrebné poukázať na určitú nekonzistentnosť

obhajoby sťažovateľa.

Sťažovateľ v konaní vedenom okresným súdom poukazoval na svoju nevinu, teda

spáchanie trestného činu popieral. Potom, ako bol prvým rozsudkom okresného súdu

z 5. marca 2014 uznaný vinným, podal odvolanie, v ktorom takisto trval na svojej nevine.

Po zrušení odsudzujúceho rozsudku uznesením krajského súdu z 30. mája 2014 a po

opätovnom odsúdení druhým rozsudkom okresného súdu z 2. októbra 2014 (s uznaním viny

v rovnakom rozsahu a s uložením rovnakých sankcií ako v pôvodnom rozsudku z 5. marca

2014) už odvolanie nepodal a v odvolacom konaní obmedzil svoju obhajobu len na

odvolaciu námietku prokurátora, ktorý sa domáhal prísnejšej kvalifikácie skutku.

Potom, ako rozsudkom krajského súdu z 11. februára 2015 bol sťažovateľ uznaný

vinným s prísnejšou právnou kvalifikáciou žalovaného skutku a s uložením podstatne

prísnejšieho trestu, v podanom dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie spáchaného

skutku krajským súdom, teda prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku.

Napokon v sťažnosti podanej ústavnému súdu sa sťažovateľ vrátil k pôvodnej línii

obhajoby tvrdiac, že jeho vina zo spáchania žalovaného skutku nebola vykonanými dôkazmi

preukázaná.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015