Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 52/2015
PDF · 207.09 KB
No categories available
PL. ÚS 52/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. decembra 2015
predbežne prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie
konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia
§ 102q ods. 1 a slovného spojenia „ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny len
v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia
a intenzívna medicína,“ v bode 62 prílohy č. 1a zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 77/2015 Z. z.
s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 20, čl. 35 ods. 1 a čl. 40 Ústavy
Slovenskej republiky, s čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a takto
rozhodol:
Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. novembra
2015 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len
„navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia § 102q ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 77/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“ alebo „zákon o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti“) a slovného spojenia v tomto zákone v bode 62 jeho prílohy č. 1a
„ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje
ústavná zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia a intenzívna medicína,“ s čl. 1
ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 20, čl. 35 ods. 1 a čl. 40 ústavy, s čl. 8 ods. 1
a 2 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“).
2. Navrhovateľ napáda nesúlad ustanovenia § 102q ods. 1 zákona o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, ktoré v súčasnosti znie: „Poskytovateľ, ktorý poskytuje
špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť na základe povolenia vydaného podľa
predpisov účinných do 30. júna 2014 v Špecializačnom odbore, ktorý nie je ustanovený
vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 7 ods. 6 v znení účinnom od
1. júla 2014 pre poskytovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti
v špecializovanej ambulancii podľa prílohy č. 1a, je povinný požiadať o zmenu povolenia
najneskôr do 30. júna 2016. Ak poskytovateľ podľa prvej vety v lehote podľa prvej vety
o zmenu povolenia nepožiada, alebo nezíska povolenie podľa tohto zákona do 31. decembra
2016, povolenie stráca platnosť 31. decembra 2016. Povinnosť podľa prvej vety sa
nevzťahuje na poskytovateľa, ktorý má vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie
urgentnej medicíny Horskej záchrannej služby a ambulancie Hasičského záchranného
zboru v odbore urgentná medicína.“ Okrem toho navrhovateľ napáda tiež znenie slovného
spojenia v bode 62 prílohy č. 1a (pozri bod 1).
3. Neústavnosť napadnutej právnej úpravy navrhovateľ odôvodnil tým, že sa ňou
„zmenil zoznam ambulancií Špecializovanej zdravotnej starostlivosti... tak, že sa medzi
ambulancie... zaradila aj ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny. Novelou však
bolo určené, že ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny môže byť zriadená len
v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia
a intenzívna medicína...
V zmysle napádanej prílohy... v spojení s prechodným ustanovením § 102q ods. 1
citovaného zákona po uplynutí prechodného obdobia dňom 31. decembra 2016 stratia
platnosť povolenia na prevádzkovanie ambulancií v špecializačnom odbore anestéziológia
a intenzívna medicína (mimo ústavných zariadení) a od 1. januára 2017 nebude možné
prevádzkovať ambulancie v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína
mimo nemocnice, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v odbore
anestéziológia a intenzívna medicína.
Na základe uvedenej právnej úpravy dôjde po uplynutí prechodného obdobia
k likvidácii súkromných anesteziologických ambulancií a rovnako k znemožneniu výkonu
zákrokov v zariadeniach jednodňovej chirurgie prevádzkovaných mimo nemocničných
zariadení. Zdravotnícka profesia lekára - anestéziológa je kľúčová pri poskytovaní
jednodňovej zdravotnej starostlivosti, jeho súčinnosť je nevyhnutná vo vzťahu k iným
medicínskym odborom. Každému operačnému výkonu v celkovej anestézii u dospelého
pacienta realizovaného v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti musí v podmienkach
Slovenskej republiky predchádzať anesteziologické vyšetrenie, čo podľa pravidiel novely
nebude možné z týchto dôvodov: Zariadenie jednodňovej zdravotnej starostlivosti nemôže
samostatne realizovať anesteziologické výkony (celkové, regionálne a iné anestézie), pokiaľ
jeho súčasťou nie je ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny. Z uvedených
dôvodov sa doposiaľ anesteziologické výkony realizujú dodávateľským spôsobom na
základe zmluvy s licencovaným anestéziológom. Po uplynutí prechodného obdobia a zániku
súkromných ambulancií bude jeho činnosť nemožná. Predstava, že ambulancie
v nemocničných zariadeniach budú schopné vyhovieť všetkým požiadavkám na spoluprácu
mimo ústavného zariadenia, je skôr iluzórna. Súčasne je potrebné uviesť, že neprichádza
lége artis do úvahy zrealizovanie operačného výkonu v anestézii bez toho, aby bolo
vykonané anestéziológom predoperačné anesteziologické vyšetrenie; takýto postup by
znamenal ohrozenie života a zdravia pacienta...
Prijatou novelou sa významne sťaží, resp. úplne znemožní výkon mnohých
zdravotných zákrokov nielen v zariadeniach jednodňovej chirurgie, ale aj tých bežných
zákrokov v ambulanciách, pri ktorých je z osobitných dôvodov nevyhnutná anestézia (napr.
stomatologické zákroky v prípade nespolupracujúcich pacientov - zdravotne postihnutých,
maloletých detí a pod.). Tieto rutinné zdravotné úkony s potrebou anestézie sa doposiaľ
realizovali tak, že sa súkromný anestéziológ pribral k zdravotnému výkonu zmluvne,
dodávateľským spôsobom. Tým, že sa väčšina ambulancií anestéziológie zruší, nebude
možné alebo len s veľkými ťažkosťami zabezpečiť tieto zdravotné výkony.
Prijatá právna úprava ... znamená krok späť, sťažuje, resp. znemožňuje poskytovanie
jednodňovej zdravotnej starostlivosti mimo nemocničných zariadení. V praxi môže vyvolať
také účinky, že zariadenia jednodňovej zdravotnej starostlivosti budú môcť prevádzkovať
len subjekty s takou ekonomickou silou, ktorá im umožní v týchto zariadeniach vytvorenie
jednak nemocničného oddelenia a súčasne ambulancie anestéziológie a intenzívnej
medicíny. Takýto postup bude na ujmu ekonomicky a kapitálovo menej vybaveným
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí doposiaľ zabezpečovali súčinnosť
anestéziológa zmluvným dodávateľským spôsobom práve spoluprácou s ambulanciou
anestéziológa. Tým môže dôjsť v uvedenom segmente zdravotnej starostlivosti k jeho
monopolizácii, a s tým spojeným negatívnym dopadom na pacienta a verejné zdroje.“.
4. Navrhovateľ v návrhu uvádza teoretické východiská pri posudzovaní novej právnej
úpravy, cituje príslušnú judikatúru ústavného súdu, Ústavného súdu Českej republiky
i Európskeho súdu pre ľudské práva k označeným článkom ústavy, dohovoru a dodatkového
protokolu, ako aj k princípom právneho štátu i právnej istoty a ochrane legitímnych
očakávaní prevádzkovateľov ambulancií. Z dôvodovej správy k novele citovaného zákona
nemožno podľa navrhovateľa vyvodiť motív, ktorý ho viedol k jej prijatiu, pretože
o „precizovaní označenia ambulancií“ nemôže byť reč, a to s poukazom na dopady prijatej
právnej úpravy, z ktorej vyplýva zákaz prevádzkovania súkromných ambulancií. Poukazuje
zároveň na to, že prijatá právna úprava sa svojimi «právnymi dosahmi citeľne odlišuje od
„na prvý pohľad“ rovnakej právnej úpravy, ktorá bola zavedená vo vzťahu k detským
lekárom. Po uplynutí prechodného obdobia sa budú prevádzkovať pediatrické ambulancie
naďalej ako všeobecné ambulancie v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o
zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, len dôjde k zmene ich označenia na ambulancie pre
deti a dorast. Len označovanie ambulancií v ústavných zariadeniach sa precizuje a budú sa
označovať ako pediatrické ambulancie, pokiaľ sa v nich bude poskytovať špecializovaná
zdravotná starostlivosť. Naopak u ambulancií anestéziológie a intenzívnej medicíny
nemožno uvažovať o precizovaní ich označovania, tak ako sa to uvádza v dôvodovej správe,
pretože prijatou právnou úpravou sa zakazuje ich prevádzkovanie po 31. decembri 2016
mimo ústavných zariadení.».
5. Nová právna úprava sa výrazne podľa navrhovateľa dotkne aj ochrany zdravia
fyzických osôb (pacientov), čím dôjde k zásahu aj do ich základného práva na ochranu
zdravia podľa čl. 40 ústavy, keďže napádané ustanovenia zákona o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti v aplikačnej praxi vyvolajú zníženie dostupnosti požadovanej
zdravotnej starostlivosti.
6. Rozpornosť novej právnej úpravy (pozri body 1 a 2) s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
ústavy vidí navrhovateľ súčasne v neštandardnom legislatívnom riešení, ktoré v tejto
súvislosti zákonodarca zvolil, keďže ďalší zákaz prevádzkovať mimo ústavných zariadení
ambulancie anestéziológie a intenzívnej medicíny nevyplýva priamo z paragrafovej časti
zákona, ale je zahrnutý iba do jeho prílohy č. 1a a jeho právne účinky je možné ustáliť len
v súvislosti s prechodným ustanovením § 102q ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.
7. Namietaná právna úprava je rovnako neprimeraná, nedôvodná a neprípustná,
pretože zasahuje aj do základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života garantovaného čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 8
dohovoru a „nespĺňa ani kritérium proporcionality zásahu z dôvodu, že jej prijatie
a aplikácia nie sú nevyhnutné. Lekári pôsobiaci v uvedených ambulanciách sú špecialisti,
ktorí absolvovali špecializačné štúdium v odbore anestéziológia a intenzívna medicína,
alebo sú zaradení do tejto špecializačnej prípravy. Niet skutočného dôvodu domnievať sa,
že by lekár pôsobiaci v ambulancii v nemocničnom zariadení, ktoré poskytuje ústavnú
starostlivosť v tomto odbore, poskytol lepšiu starostlivosť ako iný lekár, ktorý má zriadenú
súkromnú ambulanciu v tom istom odbore. A contrario, nie je možné usudzovať, že by lekár
pôsobiaci v uvedenej ambulancii mimo nemocnice neposkytoval potrebnú zdravotnú
starostlivosť lége artis. Ak bolo teda cieľom zákonodarcu sprísniť odborné kritériá
vo vzťahu k lekárom s touto špecializáciou, mohlo sa tak udiať prostredníctvom právnych
predpisov upravujúcich ich špecializačné vzdelávanie, resp. ďalšie pôsobenie v tomto
odbore. Požiadavka, aby sa táto ambulantná starostlivosť poskytovala len v nemocničných
zariadeniach preto... nie je nevyhnutná. Zásah zákonodarcu do súkromného života týchto
osôb prijatím napadnutej právnej úpravy je zrejmý, meniaci ich životné smerovanie nielen
v profesionálnej oblasti sféry ich života. Zákonodarca mal možnosť zvoliť iný spôsob
naplnenia cieľa sledovaného právnou úpravou. Takýto zásah do súkromného života nie je
možné v žiadnom prípade považovať za proporcionálny...“.
8. Navrhovateľ v podstatnom ďalej uviedol, že «Schválenie zákona predstavuje
zásah do legitímnych očakávaní poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v
súkromnej sfére a práv nadobudnutých počas účinnosti skoršieho práva a zmenu podmienok
realizácie základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, ktorá znamená zníženie možnosti
realizovať ústavou garantované základné práva na slobodnú voľbu povolania a právo
podnikať. Nová právna úprava znamená zákaz prevádzkovania ambulancií v
špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína mimo nemocničných
zariadení, t. j. druhu ambulancie, ktorá je dlhodobo súčasťou systému zdravotnej
starostlivosti obyvateľom Slovenskej republiky...
Napádané časti zákona považujem za arbitrárny zásah do práv a slobôd subjektov,
zúčastnených na systéme zdravotnej starostlivosti. Je potrebné si uvedomiť, že zákon sa
v tejto časti nedotýka iba práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale najmä práv
fyzických osôb, ktoré využívajú systém poskytovanej zdravotnej starostlivosti...
Zároveň zo zákonom ustanoveného mechanizmu prevádzkovania (okrem iných)
ambulancií anestéziológie a intenzívnej medicíny vyplýva aj požiadavka posudzovať
ústavnú akceptovateľnosť ním ustanoveného právneho postavenia jednotlivých
poskytovateľov zdravotníckych služieb z hľadiska záruk vyplývajúcich im z čl. 35 ods. 1
ústavy, t. j. z hľadiska záruk základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú
činnosť, vrátane ústavne akceptovateľných limitov ich obmedzení, ktoré musia okrem iného
rešpektovať aj zásady vyvoditeľné z čl. 12 ods. 2 a čl.13 ústavy...
V zmysle zákonnej úpravy účinnej do 30. júna 2014 orgány príslušné na vydanie
povolenia (samosprávne kraje, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) vydávali
povolenia na prevádzkovanie Špecializovaných ambulancií (vrátane ambulancie
anestéziológie a intenzívnej medicíny) vo všetkých špecializáciách alebo certifikovaných
pracovných činnostiach uvedených v prílohe č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe
ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov
a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
V danom prípade... došlo... k takému neprimeranému obmedzeniu prístupu
poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializácii anestéziológia
a intenzívna medicína k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti, ktoré svojimi
dôsledkami zasahuje do podstaty ich práva na podnikanie, resp. práva na uskutočňovanie
inej zárobkovej činnosti garantovaného čl. 35 ods. 1 ústavy, pričom ide o také obmedzenie
práva na podnikanie, resp. práva uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré nie je
ospravedlniteľné žiadnym legitímnym cieľom...
Pre účely posúdenia, či prostredníctvom označených častí ustanovení zákona
č. 578/2004 Z. z. mohlo dôjsť k ústavne neakceptovateľnej diskriminácii časti
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti oproti iným poskytovateľom (v nemocničných
zariadeniach), je možné vykonať v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu
ústavnoprávny test, v rámci ktorého sa posúdi:
i) či došlo prostredníctvom namietanej právnej úpravy k reálnemu vyčleneniu určitej
skupiny poskytovateľov zdravotných služieb v spojení s výkonom určitého ústavou
garantovaného základného práva alebo slobody,
ii) či k tomuto vyčleneniu došlo na základe niektorého kvalifikovaného kritéria alebo
podobného neospravedlniteľného dôvodu vymedzeného v čl. 12 ods. 2 ústavy,
iii) či ide o také vyčlenenie, ktoré zjavne znevýhodňuje, resp. je na príťaž príslušnej
skupine poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
iv) či ide o také vyčlenenie, ktoré možno ospravedlniť určitým legitímnym (verejným)
záujmom, a ak áno, či ide o také vyčlenenie, ktoré je z hľadiska svojich dôsledkov
nevyhnutné a proporcionálne v záujme dosiahnutia tohto verejného záujmu (tu poukazujem
napr. na obdobný postup uplatnený vo vecí sp. zn. PL. ÚS 10/04).
Aplikujúc uvedené kritériá je... možné konštatovať, že v danom prípade
prostredníctvom ustanovenia bodu 62 prílohy č. 1a a § 102q ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.
došlo reálne k vyčleneniu skupiny „súkromných“ ambulancií anestéziológie a intenzívnej
medicíny v súvislosti s výkonom ich základného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej
zárobkovej činnosti garantovaného čl. 35 ods. 1 ústavy oproti iným „nemocničným“
ambulanciám pri prístupe k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti, ktorým je
poskytovanie zdravotnej starostlivosti (bod 1 testu). Základný rozdiel medzi „súkromnými“
a „nemocničnými“ poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti spočíva v danom prípade
v právnej povahe osoby, ktorá subjekt poskytujúci zdravotnú starostlivosť založila, resp.
zriadila, t. j. rozdiel medzi nimi je založený na „inom postavení“, ktoré predstavuje v
zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy neprípustný diskriminačný dôvod (bod 2 testu). Ustanovenia
bodu 62 prílohy č. 1a a § 102q ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. reálne znevýhodňujú
„súkromných“ poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tým, že im zakazujú činnosť, ktorá je
hlavným predmetom ich podnikania, teda ide o také obmedzenie, ktoré je spôsobilé spôsobiť
im vážnu hospodársku ujmu (bod 3 testu). Toto obmedzenie prístupu „súkromných“
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v danom prípade, podľa môjho názoru, nie je
založené na žiadnom legitímnom verejnom záujme, ktorý by ho mohol ospravedlniť, a preto
už nie je potrebné posudzovať nevyhnutnosť a primeranosť tohto obmedzenia (bod 4 testu)...
Pri zakotvovaní podmienok a obmedzení musia byť súčasne zachované všeobecné
zásady ochrany ľudských práv a základných slobôd zakotvené v čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 2
až 4 ústavy. Obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, a teda aj
do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1
ústavy, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá
niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej
potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami
a sledovaným cieľom...
Nemožno považovať za ústavne konformnú právnu úpravu, ktorá pre realizáciu
práva vyplývajúceho z čl. 35 ods. 1 ústavy ustanovuje pre väčšinu ambulancií objektívne
nesplniteľnú podmienku. Takáto podmienka je zakotvená práve v napadnutom ustanovení.
Rozhodnutie lekára pre ďalšiu špecializáciu v odbore anestéziológie a intenzívnej
medicíny a výkon lekárskeho povolania v takejto ambulancii je jedným zo spôsobov jeho
realizácie práva na slobodný výkon povolania a prípravu naň zakotveného v čl. 35 ods. 1
ústavy. Zákonodarca mu nemôže neskôr odňať jeho zákonom priznané právo s tým, že to, čo
mu garantoval v čase vydania povolenia pre výkon tejto činnosti, už neplatí, ak nesplní
ďalšie podmienky.
Na základe uvedeného mám za to, že zásah zákonodarcu do práva na slobodnú voľbu
povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť
garantovaného čl. 35 ods. 1 ústavy spôsobom ustanoveným v namietanej právnej úprave,
nespĺňa limity ústavnosti.».
9. Navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho návrhu na ďalšie konanie
nálezom takto rozhodol: «Ustanovenie § 102q ods. 1 a slovné spojenie „ambulancia
anestéziológie a intenzívnej medicíny len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná
zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia a intenzívna medicína,“ v bode 62 prílohy
č. 1a zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 77/2015 Z. z. nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12
ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 20, čl. 35 ods. 1 a čl. 40 Ústavy... a s čl. 8 ods. I a 2 a čl. 14
dohovoru... a čl. 1 Dodatkového protokolu...»
II.
10. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
11. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo
neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia
o prijatí návrhu.
13. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí
pléna podľa už uvedeného § 25 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že spĺňa všetky
ústavou a zákonom o ústavnom súde predpísané predpoklady na jeho prijatie na ďalšie
konanie.
14. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2015