Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 52/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. decembra 2015

predbežne prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie

konania podľa o súlade ustanovenia

§ 102q ods. 1 a slovného spojenia „ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny len

v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia

a intenzívna medicína,“ v bode 62 prílohy č. 1a o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách

v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých

s , , a 2, , , a

Slovenskej republiky, s čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. novembra

2015 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„navrhovateľ“) na začatie konania podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských

organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“ alebo „zákon o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti“) a slovného spojenia v tomto zákone v bode 62 jeho prílohy č. 1a

„ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje

ústavná zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia a intenzívna medicína,“ s čl. 1

ods. 1, , a 2, , , a , s

a 2 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“).

2. Navrhovateľ napáda nesúlad ustanovenia § 102q ods. 1 zákona o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti, ktoré v súčasnosti znie: „Poskytovateľ, ktorý poskytuje

špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť na základe povolenia vydaného podľa

predpisov účinných do 30. júna 2014 v Špecializačnom odbore, ktorý nie je ustanovený

vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 7 ods. 6 v znení účinnom od

1. júla 2014 pre poskytovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti

v špecializovanej ambulancii podľa prílohy č. 1a, je povinný požiadať o zmenu povolenia

najneskôr do 30. júna 2016. Ak poskytovateľ podľa prvej vety v lehote podľa prvej vety

o zmenu povolenia nepožiada, alebo nezíska povolenie podľa tohto zákona do 31. decembra

2016, povolenie stráca platnosť 31. decembra 2016. Povinnosť podľa prvej vety sa

nevzťahuje na poskytovateľa, ktorý má vydané povolenie na prevádzkovanie ambulancie

urgentnej medicíny Horskej záchrannej služby a ambulancie Hasičského záchranného

zboru v odbore urgentná medicína.“ Okrem toho navrhovateľ napáda tiež znenie slovného

spojenia v bode 62 prílohy č. 1a (pozri bod 1).

3. Neústavnosť napadnutej právnej úpravy navrhovateľ odôvodnil tým, že sa ňou

„zmenil zoznam ambulancií Špecializovanej zdravotnej starostlivosti... tak, že sa medzi

ambulancie... zaradila aj ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny. Novelou však

bolo určené, že ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny môže byť zriadená len

v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia

a intenzívna medicína...

V zmysle napádanej prílohy... v spojení s prechodným ustanovením § 102q ods. 1

citovaného zákona po uplynutí prechodného obdobia dňom 31. decembra 2016 stratia

platnosť povolenia na prevádzkovanie ambulancií v špecializačnom odbore anestéziológia

a intenzívna medicína (mimo ústavných zariadení) a od 1. januára 2017 nebude možné

prevádzkovať ambulancie v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína

mimo nemocnice, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v odbore

anestéziológia a intenzívna medicína.

Na základe uvedenej právnej úpravy dôjde po uplynutí prechodného obdobia

k likvidácii súkromných anesteziologických ambulancií a rovnako k znemožneniu výkonu

zákrokov v zariadeniach jednodňovej chirurgie prevádzkovaných mimo nemocničných

zariadení. Zdravotnícka profesia lekára - anestéziológa je kľúčová pri poskytovaní

jednodňovej zdravotnej starostlivosti, jeho súčinnosť je nevyhnutná vo vzťahu k iným

medicínskym odborom. Každému operačnému výkonu v celkovej anestézii u dospelého

pacienta realizovaného v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti musí v podmienkach

Slovenskej republiky predchádzať anesteziologické vyšetrenie, čo podľa pravidiel novely

nebude možné z týchto dôvodov: Zariadenie jednodňovej zdravotnej starostlivosti nemôže

samostatne realizovať anesteziologické výkony (celkové, regionálne a iné anestézie), pokiaľ

jeho súčasťou nie je ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny. Z uvedených

dôvodov sa doposiaľ anesteziologické výkony realizujú dodávateľským spôsobom na

základe zmluvy s licencovaným anestéziológom. Po uplynutí prechodného obdobia a zániku

súkromných ambulancií bude jeho činnosť nemožná. Predstava, že ambulancie

v nemocničných zariadeniach budú schopné vyhovieť všetkým požiadavkám na spoluprácu

mimo ústavného zariadenia, je skôr iluzórna. Súčasne je potrebné uviesť, že neprichádza

lége artis do úvahy zrealizovanie operačného výkonu v anestézii bez toho, aby bolo

vykonané anestéziológom predoperačné anesteziologické vyšetrenie; takýto postup by

znamenal ohrozenie života a zdravia pacienta...

Prijatou novelou sa významne sťaží, resp. úplne znemožní výkon mnohých

zdravotných zákrokov nielen v zariadeniach jednodňovej chirurgie, ale aj tých bežných

zákrokov v ambulanciách, pri ktorých je z osobitných dôvodov nevyhnutná anestézia (napr.

stomatologické zákroky v prípade nespolupracujúcich pacientov - zdravotne postihnutých,

maloletých detí a pod.). Tieto rutinné zdravotné úkony s potrebou anestézie sa doposiaľ

realizovali tak, že sa súkromný anestéziológ pribral k zdravotnému výkonu zmluvne,

dodávateľským spôsobom. Tým, že sa väčšina ambulancií anestéziológie zruší, nebude

možné alebo len s veľkými ťažkosťami zabezpečiť tieto zdravotné výkony.

Prijatá právna úprava ... znamená krok späť, sťažuje, resp. znemožňuje poskytovanie

jednodňovej zdravotnej starostlivosti mimo nemocničných zariadení. V praxi môže vyvolať

také účinky, že zariadenia jednodňovej zdravotnej starostlivosti budú môcť prevádzkovať

len subjekty s takou ekonomickou silou, ktorá im umožní v týchto zariadeniach vytvorenie

jednak nemocničného oddelenia a súčasne ambulancie anestéziológie a intenzívnej

medicíny. Takýto postup bude na ujmu ekonomicky a kapitálovo menej vybaveným

poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí doposiaľ zabezpečovali súčinnosť

anestéziológa zmluvným dodávateľským spôsobom práve spoluprácou s ambulanciou

anestéziológa. Tým môže dôjsť v uvedenom segmente zdravotnej starostlivosti k jeho

monopolizácii, a s tým spojeným negatívnym dopadom na pacienta a verejné zdroje.“.

4. Navrhovateľ v návrhu uvádza teoretické východiská pri posudzovaní novej právnej

úpravy, cituje príslušnú judikatúru ústavného súdu, Ústavného súdu Českej republiky

i Európskeho súdu pre ľudské práva k označeným článkom , dohovoru a dodatkového

protokolu, ako aj k princípom právneho štátu i právnej istoty a ochrane legitímnych

očakávaní prevádzkovateľov ambulancií. Z dôvodovej správy k novele citovaného zákona

nemožno podľa navrhovateľa vyvodiť motív, ktorý ho viedol k jej prijatiu, pretože

o „precizovaní označenia ambulancií“ nemôže byť reč, a to s poukazom na dopady prijatej

právnej úpravy, z ktorej vyplýva zákaz prevádzkovania súkromných ambulancií. Poukazuje

zároveň na to, že prijatá právna úprava sa svojimi «právnymi dosahmi citeľne odlišuje od

„na prvý pohľad“ rovnakej právnej úpravy, ktorá bola zavedená vo vzťahu k detským

lekárom. Po uplynutí prechodného obdobia sa budú prevádzkovať pediatrické ambulancie

naďalej ako všeobecné ambulancie v zmysle o

zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, len dôjde k zmene ich označenia na ambulancie pre

deti a dorast. Len označovanie ambulancií v ústavných zariadeniach sa precizuje a budú sa

označovať ako pediatrické ambulancie, pokiaľ sa v nich bude poskytovať špecializovaná

zdravotná starostlivosť. Naopak u ambulancií anestéziológie a intenzívnej medicíny

nemožno uvažovať o precizovaní ich označovania, tak ako sa to uvádza v dôvodovej správe,

pretože prijatou právnou úpravou sa zakazuje ich prevádzkovanie po 31. decembri 2016

mimo ústavných zariadení.».

5. Nová právna úprava sa výrazne podľa navrhovateľa dotkne aj ochrany zdravia

fyzických osôb (pacientov), čím dôjde k zásahu aj do ich základného práva na ochranu

zdravia podľa , keďže napádané ustanovenia zákona o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti v aplikačnej praxi vyvolajú zníženie dostupnosti požadovanej

zdravotnej starostlivosti.

6. Rozpornosť novej právnej úpravy (pozri body 1 a 2) s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

vidí navrhovateľ súčasne v neštandardnom legislatívnom riešení, ktoré v tejto

súvislosti zákonodarca zvolil, keďže ďalší zákaz prevádzkovať mimo ústavných zariadení

ambulancie anestéziológie a intenzívnej medicíny nevyplýva priamo z paragrafovej časti

zákona, ale je zahrnutý iba do jeho prílohy č. 1a a jeho právne účinky je možné ustáliť len

v súvislosti s prechodným ustanovením

7. Namietaná právna úprava je rovnako neprimeraná, nedôvodná a neprípustná,

pretože zasahuje aj do základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života garantovaného , ako aj práva podľa

dohovoru a „nespĺňa ani kritérium proporcionality zásahu z dôvodu, že jej prijatie

a aplikácia nie sú nevyhnutné. Lekári pôsobiaci v uvedených ambulanciách sú špecialisti,

ktorí absolvovali špecializačné štúdium v odbore anestéziológia a intenzívna medicína,

alebo sú zaradení do tejto špecializačnej prípravy. Niet skutočného dôvodu domnievať sa,

že by lekár pôsobiaci v ambulancii v nemocničnom zariadení, ktoré poskytuje ústavnú

starostlivosť v tomto odbore, poskytol lepšiu starostlivosť ako iný lekár, ktorý má zriadenú

súkromnú ambulanciu v tom istom odbore. A contrario, nie je možné usudzovať, že by lekár

pôsobiaci v uvedenej ambulancii mimo nemocnice neposkytoval potrebnú zdravotnú

starostlivosť lége artis. Ak bolo teda cieľom zákonodarcu sprísniť odborné kritériá

vo vzťahu k lekárom s touto špecializáciou, mohlo sa tak udiať prostredníctvom právnych

predpisov upravujúcich ich špecializačné vzdelávanie, resp. ďalšie pôsobenie v tomto

odbore. Požiadavka, aby sa táto ambulantná starostlivosť poskytovala len v nemocničných

zariadeniach preto... nie je nevyhnutná. Zásah zákonodarcu do súkromného života týchto

osôb prijatím napadnutej právnej úpravy je zrejmý, meniaci ich životné smerovanie nielen

v profesionálnej oblasti sféry ich života. Zákonodarca mal možnosť zvoliť iný spôsob

naplnenia cieľa sledovaného právnou úpravou. Takýto zásah do súkromného života nie je

možné v žiadnom prípade považovať za proporcionálny...“.

8. Navrhovateľ v podstatnom ďalej uviedol, že «Schválenie zákona predstavuje

zásah do legitímnych očakávaní poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v

súkromnej sfére a práv nadobudnutých počas účinnosti skoršieho práva a zmenu podmienok

realizácie základného práva podľa , ktorá znamená zníženie možnosti

realizovať garantované základné práva na slobodnú voľbu povolania a právo

podnikať. Nová právna úprava znamená zákaz prevádzkovania ambulancií v

špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína mimo nemocničných

zariadení, t. j. druhu ambulancie, ktorá je dlhodobo súčasťou systému zdravotnej

starostlivosti obyvateľom Slovenskej republiky...

Napádané časti zákona považujem za arbitrárny zásah do práv a slobôd subjektov,

zúčastnených na systéme zdravotnej starostlivosti. Je potrebné si uvedomiť, že zákon sa

v tejto časti nedotýka iba práv poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale najmä práv

fyzických osôb, ktoré využívajú systém poskytovanej zdravotnej starostlivosti...

Zároveň zo zákonom ustanoveného mechanizmu prevádzkovania (okrem iných)

ambulancií anestéziológie a intenzívnej medicíny vyplýva aj požiadavka posudzovať

ústavnú akceptovateľnosť ním ustanoveného právneho postavenia jednotlivých

poskytovateľov zdravotníckych služieb z hľadiska záruk vyplývajúcich im z čl. 35 ods. 1

, t. j. z hľadiska záruk základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú

činnosť, vrátane ústavne akceptovateľných limitov ich obmedzení, ktoré musia okrem iného

rešpektovať aj zásady vyvoditeľné z a ...

V zmysle zákonnej úpravy účinnej do 30. júna 2014 orgány príslušné na vydanie

povolenia (samosprávne kraje, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) vydávali

povolenia na prevádzkovanie Špecializovaných ambulancií (vrátane ambulancie

anestéziológie a intenzívnej medicíny) vo všetkých špecializáciách alebo certifikovaných

pracovných činnostiach uvedených v prílohe č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe

ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov

a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.

V danom prípade... došlo... k takému neprimeranému obmedzeniu prístupu

poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializácii anestéziológia

a intenzívna medicína k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti, ktoré svojimi

dôsledkami zasahuje do podstaty ich práva na podnikanie, resp. práva na uskutočňovanie

inej zárobkovej činnosti garantovaného , pričom ide o také obmedzenie

práva na podnikanie, resp. práva uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, ktoré nie je

ospravedlniteľné žiadnym legitímnym cieľom...

Pre účely posúdenia, či prostredníctvom označených častí ustanovení zákona

č. mohlo dôjsť k ústavne neakceptovateľnej diskriminácii časti

poskytovateľov zdravotnej starostlivosti oproti iným poskytovateľom (v nemocničných

zariadeniach), je možné vykonať v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu

ústavnoprávny test, v rámci ktorého sa posúdi:

i) či došlo prostredníctvom namietanej právnej úpravy k reálnemu vyčleneniu určitej

skupiny poskytovateľov zdravotných služieb v spojení s výkonom určitého

garantovaného základného práva alebo slobody,

ii) či k tomuto vyčleneniu došlo na základe niektorého kvalifikovaného kritéria alebo

podobného neospravedlniteľného dôvodu vymedzeného v ,

iii) či ide o také vyčlenenie, ktoré zjavne znevýhodňuje, resp. je na príťaž príslušnej

skupine poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,

iv) či ide o také vyčlenenie, ktoré možno ospravedlniť určitým legitímnym (verejným)

záujmom, a ak áno, či ide o také vyčlenenie, ktoré je z hľadiska svojich dôsledkov

nevyhnutné a proporcionálne v záujme dosiahnutia tohto verejného záujmu (tu poukazujem

napr. na obdobný postup uplatnený vo vecí sp. zn. ).

Aplikujúc uvedené kritériá je... možné konštatovať, že v danom prípade

prostredníctvom ustanovenia bodu 62 prílohy č. 1a a

došlo reálne k vyčleneniu skupiny „súkromných“ ambulancií anestéziológie a intenzívnej

medicíny v súvislosti s výkonom ich základného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej

zárobkovej činnosti garantovaného oproti iným „nemocničným“

ambulanciám pri prístupe k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti, ktorým je

poskytovanie zdravotnej starostlivosti (bod 1 testu). Základný rozdiel medzi „súkromnými“

a „nemocničnými“ poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti spočíva v danom prípade

v právnej povahe osoby, ktorá subjekt poskytujúci zdravotnú starostlivosť založila, resp.

zriadila, t. j. rozdiel medzi nimi je založený na „inom postavení“, ktoré predstavuje v

zmysle neprípustný diskriminačný dôvod (bod 2 testu). Ustanovenia

bodu 62 prílohy č. 1a a reálne znevýhodňujú

„súkromných“ poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tým, že im zakazujú činnosť, ktorá je

hlavným predmetom ich podnikania, teda ide o také obmedzenie, ktoré je spôsobilé spôsobiť

im vážnu hospodársku ujmu (bod 3 testu). Toto obmedzenie prístupu „súkromných“

poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v danom prípade, podľa môjho názoru, nie je

založené na žiadnom legitímnom verejnom záujme, ktorý by ho mohol ospravedlniť, a preto

už nie je potrebné posudzovať nevyhnutnosť a primeranosť tohto obmedzenia (bod 4 testu)...

Pri zakotvovaní podmienok a obmedzení musia byť súčasne zachované všeobecné

zásady ochrany ľudských práv a základných slobôd zakotvené v čl. 12 ods. 2 a čl. 13 ods. 2

až 4 . Obmedzenie, resp. zasahovanie do chránených práv a slobôd, a teda aj

do základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1

, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá

niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej

potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami

a sledovaným cieľom...

Nemožno považovať za ústavne konformnú právnu úpravu, ktorá pre realizáciu

práva vyplývajúceho z ustanovuje pre väčšinu ambulancií objektívne

nesplniteľnú podmienku. Takáto podmienka je zakotvená práve v napadnutom ustanovení.

Rozhodnutie lekára pre ďalšiu špecializáciu v odbore anestéziológie a intenzívnej

medicíny a výkon lekárskeho povolania v takejto ambulancii je jedným zo spôsobov jeho

realizácie práva na slobodný výkon povolania a prípravu naň zakotveného v čl. 35 ods. 1

. Zákonodarca mu nemôže neskôr odňať jeho zákonom priznané právo s tým, že to, čo

mu garantoval v čase vydania povolenia pre výkon tejto činnosti, už neplatí, ak nesplní

ďalšie podmienky.

Na základe uvedeného mám za to, že zásah zákonodarcu do práva na slobodnú voľbu

povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

garantovaného spôsobom ustanoveným v namietanej právnej úprave,

nespĺňa limity ústavnosti.».

9. Navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho návrhu na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol: «Ustanovenie § 102q ods. 1 a slovné spojenie „ambulancia

anestéziológie a intenzívnej medicíny len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná

zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia a intenzívna medicína,“ v bode 62 prílohy

č. 1a o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých

nie je v súlade s , ,

ods. 1 a 2, , , a ... a s ods. I a 2 a

dohovoru... a čl. 1 Dodatkového protokolu...»

II.

10. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

11. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak sa návrh neodložil alebo

neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia

o prijatí návrhu.

13. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna podľa už uvedeného a dospel k záveru, že spĺňa všetky

a predpísané predpoklady na jeho prijatie na ďalšie

konanie.

14. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015