Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PLs. ÚS 9/2015
PDF · 247.76 KB
No categories available
PLs. ÚS 9/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLs. ÚS 9/2015 8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. decembra 2015
o sťažnostiach obchodnej spoločnosti Tempus Trans s. r. o., Železiarenská 49, Košice,
zastúpenej advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, Gelnická 33, Košice, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf 27/2013 z 19. marca 2014 (sp. zn. Rvp 6093/2014)
a sp. zn. 2 Sžf 20/2014, 2 Sžf 2 8/2015 z 26. augusta 2015 (sp. zn. Rvp 15233/2015) takto
rozhodol:
Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 6093/2014
a sp. zn. Rvp 15233/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. Rvp 6093/2014.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája
2014 (sp. zn. Rvp 6093/2014) doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Tempus Trans
s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Sžf 27/2013 z 19. marca 2014.
Ústavnému súdu bola 20. novembra 2015 (sp. zn. Rvp 15233/2015) doručená
sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom
najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžf 20/2014, 2 Sžf 2 8/2015 z 26. augusta 2015 (sp. zn.
Rvp 15233/2015) (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu“).
2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení
žalobkyne v konaniach vedených najvyšším súdom pod sp. zn. 2 Sžf 27/2013 (sp. zn.
Rvp 6093/2014) a sp. zn. 2 Sžf 20/2014, 2 Sžf 2 8/2013 (sp. zn. Rvp 15233/2015) bola
účastníčkou konaní o odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.
6 S 11656/2010 129 z 22. novembra 2012 [sp. zn. 2 Sžf 27/2013 (sp. zn. Rvp 6093/2014)]
a č. k. 7 S 8655/2010 122 zo 6. novembra 2013 [sp. zn. 2 Sžf 20/2014, 2 Sžf 2 8/2015
(sp. zn. Rvp 15233/2015)].
Sťažovateľka s poukazom na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ústavného súdu,
ako i na podrobne uvedené skutkové okolnosti prípadov dáva do rozporu závery
napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorými došlo k porušeniu jej základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivý proces (bod 1) tým, že najvyšší súd
sa v napadnutých rozhodnutiach s ťažiskovými otázkami sťažovateľky nevysporiadal vôbec,
resp. len formálne, čím spochybnil princíp právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho
štátu podľa čl. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri
opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Sťažovateľka s ohľadom na
uvedené zastáva názor, že najvyšší súd predmetu samotných sporov nevenoval požadovanú
pozornosť, v dôsledku čoho odôvodnenia napadnutých rozhodnutí učinil zmätočnými,
rozpornými a nepresvedčivými a v konečnom dôsledku sťažovateľke poskytol len formálnu
ochranu jej práv.
Sťažovateľka zároveň uvádza, že nepredložením prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie zo strany najvyššieho súdu v konaniach vedených pod sp. zn.
2 Sžf 20/2014, 2 Sžf 2 8/2015 (sp. zn. Rvp 15233/2015) rovnako došlo i k porušeniu jej
základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy.
3. V petitoch podaných sťažností preto sťažovateľka s ohľadom na uvedené žiada, aby
ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia
označených práv napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré ďalej zruší
a predmetné veci vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konania a prizná jej úhradu trov konaní.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
5. V zmysle dikcie ustanovenia § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie
pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
6. Zo spisov ústavného súdu sp. zn. Rvp 6093/2014 a sp. zn. Rvp 15233/2015
vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie označených práv (bod 1) napadnutými
rozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré sú v podstatnej časti (tak, ako i samotné sťažnosti
podané ústavnému súdu) obsahovo totožné a odôvodnené v zásade zhodnou argumentáciou,
teda skutkovo spolu súvisia. Veci vedené pod sp. zn. Rvp 6093/2014 a sp. zn.
Rvp 15233/2015 spolu právne i skutkovo súvisia, sú v nich napádané obdobné rozhodnutia
najvyššieho súdu, ktorými došlo k porušeniu práv sťažovateľky a ktoré smerovali proti
identickému orgánu verejnej moci, ktorý ich vydal, teda týkajú sa tých istých účastníkov
konania.
7. Vzhľadom na to, že obe ústavné sťažnosti spolu skutkovo úzko súvisia a sú
v podstatnej časti obsahovo totožné, ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa
§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP rozhodol, že veci vedené
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 6093/2014 a sp. zn. Rvp 15233/2015 spája na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6093/2014.
8. Tieto skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu obsiahnutý
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2015