Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 648/2015
PDF · 91.29 KB
No categories available
III. ÚS 648/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti REDWINE s. r. o., Prievozská 18,
Bratislava, zastúpenej Mgr. Michalom Šalingom, advokátska kancelária, Konventná 9,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 32 Cb 89/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti REDWINE s. r. o., Bratislava, o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2015
doručená sťažnosť spoločnosti REDWINE s. r. o., Prievozská 18, Bratislava (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania vo
veci návrhu na zaplatenie sumy 52 930,45 € vrátane príslušenstva, kde okresnému súdu
31. marca 2012 podala návrh na vydanie platobného rozkazu.
Uvádzajúc chronologický prehľad úkonov predmetného konania sťažovateľka
dôvodí, že postupom okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, keď
okresný súd vec, ktorú sťažovateľka nepovažuje za právne a fakticky zložitú, nedokázal
meritórne prerokovať ani s odstupom troch rokov od podania návrhu. Sťažovateľka
považuje uvedený stav za porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľka dodáva, že ochranu svojich práv uplatnila prostredníctvom sťažnosti
na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu, ktorá bola z jej strany
posúdená ako dôvodná.
Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 89/2012,
prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej náhradu trov
právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Je objektívnou skutočnosťou, že v napadnutom konaní nepostupoval okresný súd
v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov, čo napokon uznala
aj samotná predsedníčka okresného súdu . Z obsahu listu predsedníčky okresného súdu
sp. zn. Spr 2073/2015 z 28. apríla 2015, ktorým bola vybavená sťažnosť sťažovateľky
na prieťahy v konaní, je však zrejmé, že po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní
adresovanej predsedníčke okresného súdu boli vo veci sťažovateľky prijaté opatrenia
pre účely zabránenia vzniku ďalších prieťahov. Vo veci sťažovateľky bol určený termín
pojednávania na 10. jún 2015, po uskutočnení ktorého nasledovali ďalšie termíny
pojednávania, 12. augusta 2015 a 16. októbra 2015, na ktorom napokon vydal okresný súd
rozsudok.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť
na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľka predsedníčke okresného
súdu adresovala, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení
sťažnosti okresný súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľky prijatím meritórneho rozhodnutia.
V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie
ochrany základnému právu sťažovateľky zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právu
zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym
účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa
namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, resp. neviedli
k náprave.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2015