Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-36-2021.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Subarea
18CoE/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Svätý Jur, Prostredná 29, 900 21 Svätý Jur, IČO: 00 304 832, zast. Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti povinnému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX F., zast. Mgr. Dávidom Orbánom, advokátom so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Kamil Líška, Grösslingova 62, 811 09 Bratislava, IČO: 42 133 572, pod sp. zn. EX 279/2017, na vymoženie uloženej povinnosti odstrániť zmeny stavby, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 57Er/738/2017-61 zo dňa 10.06.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 57Er/738/2017-61 zo dňa 10.06.2019 v prvom výroku p o t v r d z u j e. II. Krajský súd v Bratislave, odvolanie povinného voči druhému výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č. k. 57Er/738/2017-61 zo dňa 10.06.2019 o d m i e t a. III. Oprávnenému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“), konajúci osobou sudcu, A) zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b), g) a l) zákona NRSR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), keďže povinným uvádzané skutočnosti, o ktoré opieral svoj návrh na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako nedôvodné, B) návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP zamietol ako neopodstatnený.
1.1. V odôvodnení uznesenia uviedol, že sa nestotožnil s tvrdeniami povinnej o existencii dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b), g) a l) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej „EP“), ktoré povinná videla v nespravodlivom, nezákonnom a nevykonateľnom exekučnom titule. Predmetným exekučným titulom bolo povinnej nariadené odstránenie zmeny stavby, s ktorým záverom sa povinná nestotožnila argumentujúc, že predmetná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom povinná ako stavebník túto stavbu vybudovala na vlastnom pozemku a stavba vznikla z existujúcej stavby. Povinná súčasne požiadala o odklad exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že podala na príslušný stavebný úrad podnet na začatie konania o dodatočnom povolení stavby.
1.2. Exekučný súd dospel k záveru, že predložený mu exekučný titul, ktorým je rozhodnutie Mesta Svätý Jur č.j.: Výst./1520/2014/27/2015-Po zo dňa 01.10.2015 je právoplatným a vykonateľným a na výkon exekúcie spôsobilým exekučným titulom. Skonštatoval, že u povinnej nebol splnený ani jeden z predpokladov na zastavenie exekúcie v zmysle cit. zákonných ustanovení, exekučný titul nebol po začatí exekúcie zrušený, ani sa nestal neúčinným, právo priznané exekučným titulom doposiaľ nezaniklo,
ani nenastala žiadna iná skutočnosť, s ktorou hmotné právo spája zánik záväzku a súd ani nevyhlásil exekúciu za neprípustnú. Uzavrel, že povinná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala dôvodnosť a opodstatnenosť svojho návrhu. Vo vzťahu k návrhu povinnej na povolenie odkladu exekúcie exekučný súd uviedol, že aj tento návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko z neho nevyplýva zastavenie exekúcie, pričom samotné podanie návrhu na zmenu stavby pred jej dokončením neznamená, že exekúcia bude zastavená.
2. Uznesenie v celom rozsahu, prostredníctvom právneho zástupcu, napadla v zákonnej lehote odvolaním povinná, z dôvodov definovaných § 365 a), b), d), e), f), g), h) zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Napadnuté uznesenie považovala za nesprávne, arbitrárne, nepreskúmateľné a z uvedených dôvodov za nezákonné. Exekučnému súdu vytýkala, že tento vzhľadom na závažnosť prejednávanej veci nenariadil v danej veci pojednávanie, nakoľko v dôsledku výkonu rozhodnutia, ktorým je odstránenie stavby, by povinnej vznikla škoda veľkého rozsahu. Napadnutému rozhodnutiu ďalej vytýkala nedostatok riadneho odôvodnenia vyplývajúci z § 220 ods. 2 CSP. Mala za to, že exekučný súd sa skutkovo a právne nevysporiadal s jej právnou argumentáciou ohľadom nevykonateľnosti exekučného titulu a v napadnutom uznesení jej nedal odpoveď práve na tento najzásadnejší argument. Odvolateľka ďalej namietala vecnú nesprávnosť exekučného titulu. Tento považovala za nespravodlivý, nezákonný, diskriminačný v neposlednom rade nevykonateľný, pretože povinnej nariaďuje odstrániť zmenu stavby poľnohospodárskej účelovej stavby v jej vlastníctve a nachádzajúcej sa na pozemku patriaceho do jej výlučného vlastníctva, pričom touto stavbou nenarušuje pokojné užívanie vlastníckeho práva žiadnej tretej osobe. Exekučnému titulu ďalej vytýkala jeho neurčitosť a nejasnosť, ktorú videla v nesprávnej formulácii výroku rozhodnutia stavebného úradu a špecifikácii objektu, konkrétne v nesprávne uvedenej výmere zastavanej plochy. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci navrhla súdu v tejto veci vykonať znalecké dokazovanie. Vo vzťahu k zamietavému výroku o odklade exekúcie poukázala na to, že v súčasnej dobe prebieha konanie o dodatočnom stavebnom povolení zmeny stavby a uvedená skutočnosť zakladá dôvodnosť odkladu exekúcie, nakoľko v prípade priaznivého výsledku tohto konania, (t.j. dodatočnej legalizácie zmeny stavby), by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu zastavil.
3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, v písomnom vyjadrení k odvolaniu, navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Toto považoval za zákonné, dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. K odvolacej argumentácii povinnej uviedol, že túto považuje za účelovú v snahe povinnej oddialiť výkon exekúcie. K objasneniu veci uviedol, že povinná si už počas stavby nehnuteľnosti musela byť vedomá následkov svojho konania, keď ako stavebník vykonávala stavebnú činnosť bez stavebného povolenia. Vo vzťahu k argumentácii povinnej k materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu uviedol, že exekučný titul je v súlade s Ústavou, verejným poriadkom aj dobrými mravmi, exekučný titul bol vydaný zákonným spôsobom, pričom povinná mala možnosť počas základného konania využiť všetky možné prostriedky na obhájenie svojho konania, avšak povinná nevyužila žiadny opravný prostriedok na zrušenie ani zmenu exekučného titulu, tento akceptovala a následne sa stal právoplatný a vykonateľný. Zastával názor, že exekučný titul je dostatočne zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a vykonateľný tak po formálnej stránke ako aj materiálnej. Tvrdenia povinnej, ktoré uvádzala na svoju obranu ohľadom nesprávnej špecifikácie výmery objektu, konkrétne slov. spojenia „cca 153 m2 “ ako aj toho, že pôvodná stavba je súčasťou stavby, ktorá sa má odstrániť, považoval za irelevantné. Uvádzané skutkové tvrdenia k predmetnej stavbe mala povinná namietať v stavebnom konaní pred vydaním exekučného titulu, pre prebiehajúce exekučné konanie sú už tieto oneskorené. K návrhu povinnej o odklad exekúcie a jej argumentácii o prebiehajúcom konaní o dodatočnom povolení stavby poukázal na Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa 20.11.2019, č. OU-BA-OVBP2/2019/131989/NAD v spojení s Rozhodnutím Mesta Svätý Jur ako príslušným stavebným úradom zo dňa 26.09.2019, č.j.: Výst./13506/330/2019-Po, kde Mesto Svätý Jur ako príslušný stavebný úrad zastavilo konanie o zmene stavby pred jej dokončením. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán zamietol odvolanie povinne a napadnuté rozhodnutie o zastavení konania potvrdil. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 26.11.2019. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.
4. Odvolanie podané oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu sudcu vydanému v exekučnom konaní (v právnom režime CSP), voči ktorému je v prvom výroku odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5
Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017), zatiaľ čo voči druhému výroku napadnutého rozhodnutia odvolanie prípustné nie je (§ 56 ods. 8 Exekučného poriadku, v cit. znení).
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že vo vzťahu k prvému výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie sú splnené podmienky na jeho zmenu, ani na jeho zrušenie. Vo vzťahu k druhému výroku napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje všeobecnú neprípustnosť odvolania, ktorá v tejto časti bráni jeho vecnému prejednaniu.
6. Podľa § 243h Ex. poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k Ex. poriadku neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 (ďalej len v platnom znení).
7. Odvolací súd mal z predloženého spisu ako aj z vydaného rozhodnutia prvoinštančného súdu nesporne preukázané, že exekučné konanie začaté dňa 31.01.2017 prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu rozhodnutia stavebného úradu - Mesta Svätý Jur č.j.: Výst./1520/2014/27/2015-Po zo dňa 01.10.2015, ktorým bolo povinnej nariadené odstránenie zmeny stavby poľnohospodárskej účelovej stavby. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2015 a vykonateľnosť dňa 27.10.2016.
8. Povinná exekučnému titulu vytýka nedostatok materiálnej vykonateľnosti, ktorý vidí v jeho nezákonnosti a nejasnosti plnenia z neho vyplývajúceho. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích námietok povinnej preto zameral na riešenie otázky vykonateľnosti exekučného titulu predstavujúcej spornú a pre rozhodnutie o odvolaní podstatnú otázku odvolateľa.
9. Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené.
10. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia.
11. Vykonateľnosť exekučných titulov predložených podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku závisí od procesného predpisu upravujúceho postup orgánu, pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t. j. rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť alebo postihuje majetok. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým zistením a právnym záverom exekučného súdu v tom, že exekučný titul, ktorým je rozhodnutie Mesta Svätý Jur č.j.: Výst./1520/2014/27/2015- Po zo dňa 01.10.2015 je právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré spĺňa všetky znaky riadneho a na exekúcie spôsobilého exekučného titulu.
13. Odvolateľka vo svojej odvolacej argumentácii uvádza skutočnosti, ktorými namieta zákonnosť a vecnú správnosť exekučného titulu. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že exekučný súd správnosť exekučného titulu - rozhodnutie súdu ako také nepreskúmava. Uvedené tvrdenia povinnej sú predmetom dokazovania v základnom konaní, ktoré ako vyplýva z exekučného spisu povinná na svoju obranu v základnom konaní neuplatnila a voči rozhodnutiu správneho orgánu nepodala ani opravný prostriedok, čím manifestovala, že je s exekučným titulom a v ňom obsiahnutom uložení povinnosti stotožnená. Exekučný súd, v rámci nadelenej kompetencie, nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú predpokladá § 44, či § 57 ods. 1 EP, (netýka sa materiálneho prieskumu podmienok, ktoré
viedli k vydaniu rozhodnutia slúžiaceho, čo by exekučný titul.) Záverom je potrebné konštatovať, že v tomto štádiu rozsah šetrenia dôvodov požadovaných povinnou (predstavujúcich materiálny prieskum exekučného titulu), exekučnému súdu nie sú zverené.
14. Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že zo strany povinnej bola namietaná aj vykonateľnosť exekučného titulu, ktorú skutočnosť povinná žiadnym spôsobom nepreukázala a dokonca ani neuviedla v čom podľa nej spočíva. Na základe uvedeného odvolací súd vyššie uvedenú argumentáciu odvolateľky hodnotí ako neopodstatnenú a táto nemôže zakladať materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Túto nemôže odvolací súd za takýchto okolností vnímať inak, len ako snahu o účelové vyhýbanie sa plneniu zaväzujúcemu ho právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, čo je nesporne v rozpore so zásadou právnej istoty.
15. Odvolací súd po preskúmaní vydaného rozhodnutia, ako aj oboznámiac sa s dôvodmi odvolania mal za to, že zo strany povinnej neboli preukázané relevantné dôvody na zastavenie exekúcie, nie je možné dospieť k záveru o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu ako takého. Vzhľadom na uvedené odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie, nakoľko tvrdenia povinnej neboli zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b), g) a l) Ex. poriadku vo veci správne rozhodol, keď návrh na zastavenie zamietol.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Ex. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
18. Podľa § 57 ods. 1 písm. l), exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
19. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený disponujúci exekučným titulom legitímne očakáva poskytnutie súdnej ochrany smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach, vylučujúcich spôsobilosť rozhodnutia, alebo iného titulu upraveného § 41 EP, byť podkladom na vykonanie exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť. Exekučný súd sa týmito zásadami riadil, náležite a dostatočne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd s poukazom na svoju vyššie uvedenú argumentáciu uvádza, že súd prvej inštancie existenciu vykonateľnosti exekučného titulu zistil do takej miery, aby bolo možné dospieť k záveru o jeho spôsobilosti byť podkladom na vykonanie exekúcie. So správnosťou záverov súdu prvej inštancie vyslovených v napadnutom uznesení sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Napadnuté uznesenie exekučného súdu v I. výroku plne rešpektuje požiadavku zákona a odvolací súd ho v zmysle cit. ust. zákona ako vecne správne potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému oprávnenému nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov v odvolacom konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).