Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 59/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, Medený Hámor 15, Banská Bystrica,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa „“ a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Pezinok a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa „čl. 48

ods. 1“ (ďalej len „“) a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu

Pezinok.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v postavení žalovanej účastníčkou

konania „o zaplatenie 43708,00,- Sk“ vedeného pred Okresným súdom Bratislava III

vedeného pod sp. zn. , pričom konanie o nároku proti nej „na zaplatenie sumy

5047,00,- Sk“ malo byť ešte 10. decembra 2007 vylúčené na samostatné konanie. Neskôr

mal byť spis „v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy“ postúpený Okresnému súdu Pezinok,

ktorý vo veci najskôr rozhodol rozsudkom sp. zn. z 30. novembra 2011

a po jeho zrušení rozsudkom sp. zn. z 18. septembra 2013. Aj tento v poradí

druhý rozsudok mal byť odvolacím súdom zrušený. Sťažovateľka pritom poukazuje aj

na obsah svojej sťažnosti na prieťahy v konaní z 13. januára 2015, odpoveď predsedu

Okresného sudu Pezinok z 11. februára 2015, ako aj na žiadosť o prešetrenie sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi Krajského súdu v Bratislave z 5. marca 2015 a odpoveď

na túto žiadosť zo 7. apríla 2015.

Nadväzne na to sťažovateľka uvádza, že „postupom Okresného súdu Bratislava III.

ako aj postupom Okresného súdu Pezinok došlo k porušeniu jeho práva na riadny súdny

proces bez zbytočných prieťahov, a to práve z dôvodu, že Okresný súd nepostupoval

v súlade s a , a Dohovoru...

Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, že v zmysle vyššie uvedeného je zjavné, že prieťahmi

v konaní spôsobené Okresným súdom došlo k porušeniu jeho základných práv, a to

konkrétne k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

v spojení s ust. a a Dohovoru.

Porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vidí sťažovateľ

v zmysle vyššie uvedeného v tom, že Okresný súd nekonal v medziach zákona a nezabezpečil

v zmysle ust. v spojení s ust. a v nadväznosti naň ust.

, aby bola v občianskom súdnom

konaní zaručená zákonnosť. V predmetnom súdnom konaní došlo k porušeniu princípu

právnej istoty, ktoré sú v súlade s ust. základom právneho štátu,

predmetnom súdnom konaní došlo k porušeniu a

Dohovoru.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal vo veci takéto

rozhodnutie:

„Základné právo sťažovateľa - vyplývajúce z ust. čl. 48 ods. 1

a Dohovoru bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Okresný súd Bratislava III. a Okresný súd Pezinok porušili základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ust. a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z uvedeného

dôvodu a v súlade s ust. § 56 ods. 1 a 3 písm. a) zákona o ÚS, Ústavný súd vyslovuje

uvedený nález.

Okresný súd Bratislava III. a Okresný súd Pezinok sú povinní do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške

1 000,- EUR (slovom jedentisíc eur).“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.

Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a

), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre

rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

Po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 3. júna 2015 ústavný súd

konštatuje, že napriek jej právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1

písm. a) . Závažným nedostatkom petitu sťažnosti brániacim jej

meritórnemu preskúmaniu je nielen nesprávne označenie základných práv a slobôd, ktoré

mali byť postupom označených súdov porušené – základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručuje , a nie – ale najmä absencia

nezameniteľného označenia konania, v ktorom malo k porušeniu sťažovateľkou označených

práv dôjsť (sťažovateľka vôbec neuvádza, či k porušeniu jej práv došlo postupmi alebo

rozhodnutiami uvedených súdov, a neidentifikuje ich ani spisovou značkou, prípadne

dátumom vydania rozhodnutia). Uvedené je pritom nevyhnutné pre vymedzenie hraníc,

v ktorých navrhovateľka žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv

a slobôd v príslušných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava III a Okresným

súdom Pezinok. Ústavný súd taktiež konštatuje, že ani návrh na priznanie finančného

zadosťučinenia neobsahuje dostatočne konkrétnu argumentáciu odôvodňujúcu priznanie

sťažovateľkou žiadaného rozsahu finančného zadosťučinenia, čo v zásade nezodpovedá

požiadavkám ustanoveným .

V zmysle o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

považoval nesplnenie uvedených zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod

pre odmietnutie sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, v dôsledku čoho v danej veci rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky stratilo opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016