Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 59/2016
PDF · 138.16 KB
No categories available
III. ÚS 59/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Poláčekom, Medený Hámor 15, Banská Bystrica,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa „čl. 48 ods. 1“ Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu Pezinok a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa „čl. 48
ods. 1“ Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III a Okresného súdu
Pezinok.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v postavení žalovanej účastníčkou
konania „o zaplatenie 43708,00,- Sk“ vedeného pred Okresným súdom Bratislava III
vedeného pod sp. zn. 14 C 41/2005, pričom konanie o nároku proti nej „na zaplatenie sumy
5047,00,- Sk“ malo byť ešte 10. decembra 2007 vylúčené na samostatné konanie. Neskôr
mal byť spis „v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy“ postúpený Okresnému súdu Pezinok,
ktorý vo veci najskôr rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 C 75/2008 z 30. novembra 2011
a po jeho zrušení rozsudkom sp. zn. 7 C 75/2008 z 18. septembra 2013. Aj tento v poradí
druhý rozsudok mal byť odvolacím súdom zrušený. Sťažovateľka pritom poukazuje aj
na obsah svojej sťažnosti na prieťahy v konaní z 13. januára 2015, odpoveď predsedu
Okresného sudu Pezinok z 11. februára 2015, ako aj na žiadosť o prešetrenie sťažnosti
na prieťahy v konaní predsedovi Krajského súdu v Bratislave z 5. marca 2015 a odpoveď
na túto žiadosť zo 7. apríla 2015.
Nadväzne na to sťažovateľka uvádza, že „postupom Okresného súdu Bratislava III.
ako aj postupom Okresného súdu Pezinok došlo k porušeniu jeho práva na riadny súdny
proces bez zbytočných prieťahov, a to práve z dôvodu, že Okresný súd nepostupoval
v súlade s čl. 48 ods. 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
Sťažovateľ si dovoľuje uviesť, že v zmysle vyššie uvedeného je zjavné, že prieťahmi
v konaní spôsobené Okresným súdom došlo k porušeniu jeho základných práv, a to
konkrétne k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle
čl. 48 ods. 2 Ústavy v spojení s ust. čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vidí sťažovateľ
v zmysle vyššie uvedeného v tom, že Okresný súd nekonal v medziach zákona a nezabezpečil
v zmysle ust. čl. 48 ods. 1 Ústavy v spojení s ust. čl. 2 ods. 2 a v nadväznosti naň ust. § 3
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, aby bola v občianskom súdnom
konaní zaručená zákonnosť. V predmetnom súdnom konaní došlo k porušeniu princípu
právnej istoty, ktoré sú v súlade s ust. čl. 1 ods. 1 Ústavy základom právneho štátu,
predmetnom súdnom konaní došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1
Dohovoru.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal vo veci takéto
rozhodnutie:
„Základné právo sťažovateľa - vyplývajúce z ust. čl. 48 ods. 1
Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.
Okresný súd Bratislava III. a Okresný súd Pezinok porušili základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ust. čl. 48 ods. 1 Ústavy a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z uvedeného
dôvodu a v súlade s ust. § 56 ods. 1 a 3 písm. a) zákona o ÚS, Ústavný súd vyslovuje
uvedený nález.
Okresný súd Bratislava III. a Okresný súd Pezinok sú povinní do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške
1 000,- EUR (slovom jedentisíc eur).“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný
súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa
vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný
súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.
Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56
zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre
rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
Po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 3. júna 2015 ústavný súd
konštatuje, že napriek jej právnemu zastúpeniu sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného
návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 4 a § 50 ods. 1
písm. a) zákona o ústavnom súde. Závažným nedostatkom petitu sťažnosti brániacim jej
meritórnemu preskúmaniu je nielen nesprávne označenie základných práv a slobôd, ktoré
mali byť postupom označených súdov porušené – základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručuje čl. 48 ods. 2, a nie čl. 48 ods. 1 ústavy – ale najmä absencia
nezameniteľného označenia konania, v ktorom malo k porušeniu sťažovateľkou označených
práv dôjsť (sťažovateľka vôbec neuvádza, či k porušeniu jej práv došlo postupmi alebo
rozhodnutiami uvedených súdov, a neidentifikuje ich ani spisovou značkou, prípadne
dátumom vydania rozhodnutia). Uvedené je pritom nevyhnutné pre vymedzenie hraníc,
v ktorých navrhovateľka žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv
a slobôd v príslušných konaniach vedených Okresným súdom Bratislava III a Okresným
súdom Pezinok. Ústavný súd taktiež konštatuje, že ani návrh na priznanie finančného
zadosťučinenia neobsahuje dostatočne konkrétnu argumentáciu odôvodňujúcu priznanie
sťažovateľkou žiadaného rozsahu finančného zadosťučinenia, čo v zásade nezodpovedá
požiadavkám ustanoveným § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
V zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
považoval nesplnenie uvedených zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod
pre odmietnutie sťažnosti.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, v dôsledku čoho v danej veci rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky stratilo opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2016