Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 48/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, ktoré zastupuje JUDr. Dušan Divko,

Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia ich základných práv

zaručených a rozsudkom Krajského

súdu v Nitre z 15. apríla 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľky“), ktorou sa domáhali zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia Krajského

súdu Nitra (ďalej len „krajský súd“), a to pre porušenie a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v dôsledku nedostatočne určeného okruhu

spoluvlastníkov ako právne legitimovaných subjektov v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku a .

2. Ústavný súd sa zoznámil s obsahom sťažnosti a ňou napadnutého rozhodnutia

a dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

3. V konaní o sťažnostiach [ a nasl. zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)] sa ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti ( )

obmedzuje na posúdenie, či rozhodnutím všeobecného súdu alebo postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu neboli porušené zaručené základné práva a slobody.

To znamená, že ich ochrana je jediným dôvodom, ktorý otvára priestor na zásah

do rozhodovacej činnosti všeobecného súdu, čo platí aj pre prípadné prehodnotenie jeho

skutkových zistení alebo právnych záverov. Povahu takého porušenia však nemožno priznať

akémukoľvek jeho pochybeniu alebo nezákonnosti.

4. Pre posúdenie, či skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku

odvolacieho súdu nemali za následok poručenie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46

ods. 1 , bolo rozhodujúce, či medzi nimi nie je daný „extrémny rozpor“ alebo či

v nich prípadne nemožno z iného dôvodu vidieť prvok svojvôle. V tejto súvislosti je

namieste zdôrazniť, že záver o tom, či ne/došlo k správnej identifikácii predmetných

nehnuteľností a či teda ako žalovaní mali vystupovať aj iné osoby (bývalí urbarialisti

či Slovenský pozemkový fond), je záverom skutkovo-právnym, ktorý riešili (mohli riešiť)

iba všeobecné súdy podľa tretej časti ; preto táto námietka

v konaní pred ústavným súdom nemôže obstáť. Navyše, sťažovateľky ani nie sú oprávnené

v tomto konaní namietať procesnú ujmu iných subjektov práv než svojich.

5. Definícia účastníka sporového konania je rýdzo procesná, bez vzťahu k hmotnému

právu. O tom, kto bude účastníkom rozhoduje žalobca; na to nemajú ani súd, ani žalovaný

žiaden vplyv. Otázka subjektívnych práv a povinností, o ktorých sa má v konaní rozhodnúť,

je otázkou vecnej legitimácie, ktorú posudzuje všeobecný súd v príslušnom konaní. Konanie

o určenie vlastníckeho práva je konanie sporové bez procesného inštitútu, t. j. nerozlučného

spoločenstva či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Preto aj výsledok konania vo forme

rozsudku sa vzťahuje len na tie subjekty, ktoré boli účastníkmi konania. Ale aj keby

v napadnutom postupe krajského súdu bolo možné vidieť určité formálne pochybenie

v zmysle námietky sťažovateliek, táto skutočnosť nemôže založiť u nich porušenie

zaručených práv.

6. Možno teda zhrnúť, že ústavný súd nevidel v argumentácii sťažovateliek žiadnu

skutočnosť, ktorá by nimi vedenú polemiku s právnymi závermi krajského súdu posúvala

do ústavnoprávnej roviny. Napadnutým rozsudkom preto nedošlo k porušeniu ich

zaručených práv. Za týchto okolností preto ústavnému súdu nezostávalo iné, než ich ústavnú

sťažnosť podľa ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016