Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 56 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (61)I. ÚS 59/2016
PDF · 167.09 KB
No categories available
I. ÚS 59/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť
,
, a
, zastúpených advokátom
, Advokátska kancelária,
, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 Tos 10/2015 z 26. februára 2015
a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a o d m i e t a pre zjavnú
neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
15. mája 2015 doručená sťažnosť , a
(spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich práv čl. 17 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tos 10/2015 z 26. februára 2015
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len
„okresný súd“) svojím uznesením sp. zn. 3 T 27/2014 z 23. januára 2015 na podklade
podanej žiadosti sťažovateľov o prepustenie z väzby rozhodol o zmene dôvodov ich väzby
len podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a zároveň ich zamietol. Krajský súd uznesením
sp. zn. 2 Tos 10/2015 z 26. februára 2015 sťažovateľmi podané sťažnosti zamietol.
V ostatnom podali sťažovatelia sťažnosť ústavnému súdu.
3. Sťažovatelia v podanej sťažnosti argumentovali, tým že „V danom prípade
Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti o prepustenie z väzby už na neverejnom
zasadnutí dňa 23. 01. 2015 a doručil uznesenie s odôvodnením dňa 03. 02. 2015.
Po zamietnutí žiadosti o prepustenie obžalovaných na slobodu došlo k zahláseniu sťažností
už na neverejnom zasadnutí, ktoré boli následne doplnené a odôvodnené. Následne na to
Krajský súd nerozhodol o podanej sťažnosti proti rozhodnutiu o žiadosti obžalovaných
o prepustenie z väzby urýchlene a bezodkladne, a tým došlo k porušeniu základného práva
obžalovaných podľa čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Lehotu, v ktorej Krajský súd rozhodoval nemožno
považovať za urýchlené konanie s poukazom na absolútnu prioritu rýchlosti rozhodovania
o väzbe. V danom prípade Okresný súd Žiar nad Hronom, rozhodol na neverejnom
zasadnutí dňa 23. 01. 2015, voči ktorému zahlásili obhajcovia sťažnosť ku ktorej sa pridali
aj obžalovaní. Okresný súd Žiar nad Hronom disponoval oboma doplnenými sťažnosťami
už dňa 02. 02. 2015. Krajský súd Banská Bystrica v danom prípade rozhodoval o podanej
sťažnosti na neverejnom zasadnutí až dňa 26. 02. 2015. Uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica bolo doručené Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 06. 03. 2015. Následne
na to sme obdržali od Okresného súdu rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti až dňa
16. 03. 2015. V danom prípade prebiehal celý proces rozhodovania o sťažnosti,
od uznesenia Okresného súdu Žiar až po jeho doručenie obhajobe a obžalovaným
neprimerane dlho. Pričom na deň 27. 02. 2015 bolo vytýčené hlavné pojednávanie
na Okresnom Súde Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 3T/27/2014, ktoré z dôvodu rozhodovania
o podanej sťažnosti bolo odročené na termín 08. 04. 2015. Týmto konaním Okresný
a Krajský súd znemožnili sťažovateľom periodickú kontrolu dôvodnosti pozbavenia osobnej
slobody a došlo k predĺženiu a odročeniu hlavného pojednávania. Týmto postupom
Krajského a Okresného súdu došlo k predĺženiu nielen rozhodovania o väzbe ale aj celého
súdneho konania. Už samotné takéto zistenie je postačujúce na prijatie záveru o zdĺhavosti
postupu Okresného a Krajského súdu v rámci konania o sťažnosti žiadateľov o prepustenie
z väzby na slobodu.“.
4. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s právom na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody
podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos/10/2015 zo dňa
26. 02. 2015 porušené bolo.
Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos/10/2015 zo dňa
26. 02. 2015 porušil základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky a základné právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia
slobody podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 2Tos/10/2015 zo dňa 26. 02. 2015 sa
zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
Ústavný súd sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
10 000,- Euro sťažovateľovi , 10 000,- Euro sťažovateľovi
a 10 000,- Euro , ktoré im je Krajský súd Banská Bystrica
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd sťažovateľom priznáva náhradu trov konania - právneho zastúpenia...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
7. Podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno stíhať
alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 17
ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na
základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody
zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd
urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je
pozbavenie slobody nezákonné.
8. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,
že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly
v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“
a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje,
čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú
akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Barfuss
z roku 2000, bod 65, Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21, Sanchez – Reisse z roku 1986,
A-107, bod 55, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24, Wemhoff z roku 1968, bod 10).
Podstatnými sú predovšetkým: pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba pozbavená
osobnej slobody spáchala trestný čin, významné a dostatočné dôvody pre toto pozbavenie
a osobitná starostlivosť (urýchlenie) príslušných orgánov pri vedení konania proti nej
(pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Neumeister v. Rakúsko z 27. 6. 1968, strana 37,
body 4 5; Ringeisen v. Rakúsko zo 16. 7. 1971, bod 104; Letelier v. Francúzsko
z 26. 6. 1991, bod 35; Kemmache v. Francúzsko z 27. 11. 1991, bod 45; Punzelt v. Česká
republika z 25. 4. 2000, bod 73, Český v. Česká republika zo 6. 6. 2000, body 74 76).
9. V zmysle judikatúry ESĽP ak sa o zákonnosti väzby rozhoduje na viacerých
stupňoch, štát musí v zásade poskytnúť oprávnenej osobe rovnaké záruky v opravnom
konaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko rozsudok z 23. 11. 1993,
bod 28).
10. Ústavný súd v rozhodnutiach, v ktorých sa zaoberal požiadavkou urýchleného
rozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy,
uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti
posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti
rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5
ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke
preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu
jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 199/05).
11. Podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, orgány
činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné
vybavovať prednostne a urýchlene.
III.
12. Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 3 T 27/2014 ústavný súd zistil tento sled
úkonov okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľov
o prepustenie z väzby z 23. januára 2015:
- 23. januára 2015 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie v trestnej
veci vedenej pod sp. zn. 3 T 27/2014, na ktorom , ,
a podali žiadosti o prepustenie z väzby,
- 23. januára 2015 sa na okresnom súde uskutočnilo neverejné zasadnutie, na ktorom
bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti , ,
a o prepustenie z väzby, ďalej bolo rozhodnuté o zmene
dôvodov väzby a o nenahradení väzby peňažnou zárukou ani dohľadom probačného
a mediačného úradníka,
- uznesenie okresného súdu č. k. 3 T 27/2014-166530 z 23. januára 2015 bolo
doručené sťažovateľom zhodne 3. februára 2015 a toho istého dňa aj obhajcom
a ,
- 29. januára 2015 bolo okresnému súdu faxom doručené písomné odôvodnenie
podanej sťažnosti z Advokátskej kancelárie
,
- 30. januára 2015 bolo okresnému súdu doručené písomné odôvodnenie podanej
sťažnosti z Advokátskej kancelárie
,
- 2. februára 2015 bol spisový materiál predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o podaných sťažnostiach,
- 2. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené písomné doplnenie podanej
sťažnosti advokátom ,
- 26. februára 2015 rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí o zamietnutí
podaných sťažností sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu č. k. 3 T 27/2014-166530
z 23. januára 2015,
- 6. marca 2015 bol spisový materiál vrátený z krajského súdu na okresný súd,
- uznesenie krajského súdu č. k. 2 Tos 10/2015-1706 z 26. februára 2015 bolo
13. marca 2015 doručené obžalovaným a 16. marca 2015 obhajcom
a .
IV.
13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov
(I. ÚS 66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,
predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní
dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou
sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany
dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska
požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).
14. Z uvedeného prehľadu úkonov vyplýva, že 2. februára 2015 bol spisový materiál
predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podaných sťažnostiach aj sťažovateľov, ktorý
o nich rozhodol 26. februára 2015, pričom 6. marca 2015 bol spisový materiál
postúpený/vrátený z krajského súdu na okresný súd. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd,
ktorý sťažovatelia označili v petite podanej sťažnosti za porušovateľa svojich práv,
rozhodoval o ich podanej sťažnosti (od momentu doručenia spisu na krajský súd
až do momentu doručenia spisu na okresný súd, pozn.) 34 dní, túto lehotu je možné
z ústavnoprávneho hľadiska považovať za udržateľnú (pozri bod 8). Z uvedených dôvodov
bola preto sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá
pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už
bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľov uplatnenými
v podanej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016