Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 59/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

,

, a

, zastúpených advokátom

, Advokátska kancelária,

, vo veci namietaného porušenia a 5

a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 26. februára 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. mája 2015 doručená sťažnosť , a

(spolu ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich práv čl. 17 ods. 2 a 5

(ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. februára 2015

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len

„okresný súd“) svojím uznesením sp. zn. z 23. januára 2015 na podklade

podanej žiadosti sťažovateľov o prepustenie z väzby rozhodol o zmene dôvodov ich väzby

len podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a zároveň ich zamietol. Krajský súd uznesením

sp. zn. z 26. februára 2015 sťažovateľmi podané sťažnosti zamietol.

V ostatnom podali sťažovatelia sťažnosť ústavnému súdu.

3. Sťažovatelia v podanej sťažnosti argumentovali, tým že „V danom prípade

Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol o žiadosti o prepustenie z väzby už na neverejnom

zasadnutí dňa 23. 01. 2015 a doručil uznesenie s odôvodnením dňa 03. 02. 2015.

Po zamietnutí žiadosti o prepustenie obžalovaných na slobodu došlo k zahláseniu sťažností

už na neverejnom zasadnutí, ktoré boli následne doplnené a odôvodnené. Následne na to

Krajský súd nerozhodol o podanej sťažnosti proti rozhodnutiu o žiadosti obžalovaných

o prepustenie z väzby urýchlene a bezodkladne, a tým došlo k porušeniu základného práva

obžalovaných podľa a ods. 5 SR a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Lehotu, v ktorej Krajský súd rozhodoval nemožno

považovať za urýchlené konanie s poukazom na absolútnu prioritu rýchlosti rozhodovania

o väzbe. V danom prípade Okresný súd Žiar nad Hronom, rozhodol na neverejnom

zasadnutí dňa 23. 01. 2015, voči ktorému zahlásili obhajcovia sťažnosť ku ktorej sa pridali

aj obžalovaní. Okresný súd Žiar nad Hronom disponoval oboma doplnenými sťažnosťami

už dňa 02. 02. 2015. Krajský súd Banská Bystrica v danom prípade rozhodoval o podanej

sťažnosti na neverejnom zasadnutí až dňa 26. 02. 2015. Uznesenie Krajského súdu Banská

Bystrica bolo doručené Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 06. 03. 2015. Následne

na to sme obdržali od Okresného súdu rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti až dňa

16. 03. 2015. V danom prípade prebiehal celý proces rozhodovania o sťažnosti,

od uznesenia Okresného súdu Žiar až po jeho doručenie obhajobe a obžalovaným

neprimerane dlho. Pričom na deň 27. 02. 2015 bolo vytýčené hlavné pojednávanie

na Okresnom Súde Žiar nad Hronom, pod sp. zn. , ktoré z dôvodu rozhodovania

o podanej sťažnosti bolo odročené na termín 08. 04. 2015. Týmto konaním Okresný

a Krajský súd znemožnili sťažovateľom periodickú kontrolu dôvodnosti pozbavenia osobnej

slobody a došlo k predĺženiu a odročeniu hlavného pojednávania. Týmto postupom

Krajského a Okresného súdu došlo k predĺženiu nielen rozhodovania o väzbe ale aj celého

súdneho konania. Už samotné takéto zistenie je postačujúce na prijatie záveru o zdĺhavosti

postupu Okresného a Krajského súdu v rámci konania o sťažnosti žiadateľov o prepustenie

z väzby na slobodu.“.

4. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo na osobnú slobodu podľa a ods. 5 Slovenskej

republiky v spojení s právom na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody

podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa

26. 02. 2015 porušené bolo.

Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa

26. 02. 2015 porušil základné právo na osobnú slobodu podľa a ods. 5

Slovenskej republiky a základné právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia

slobody podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 02. 2015 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000,- Euro sťažovateľovi , 10 000,- Euro sťažovateľovi

a 10 000,- Euro , ktoré im je Krajský súd Banská Bystrica

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd sťažovateľom priznáva náhradu trov konania - právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. Podľa a 2 osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho nemožno stíhať

alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 17

ods. 5 do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na

základe rozhodnutia súdu. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody

zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd

urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je

pozbavenie slobody nezákonné.

8. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,

že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly

v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“

a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje,

čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú

akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Barfuss

z roku 2000, bod 65, Bezichieri z roku 1989, A-164, bod 21, Sanchez – Reisse z roku 1986,

A-107, bod 55, Neumeister z roku 1968, A-8, bod 24, Wemhoff z roku 1968, bod 10).

Podstatnými sú predovšetkým: pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba pozbavená

osobnej slobody spáchala trestný čin, významné a dostatočné dôvody pre toto pozbavenie

a osobitná starostlivosť (urýchlenie) príslušných orgánov pri vedení konania proti nej

(pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Neumeister v. Rakúsko z 27. 6. 1968, strana 37,

body 4  5; Ringeisen v. Rakúsko zo 16. 7. 1971, bod 104; Letelier v. Francúzsko

z 26. 6. 1991, bod 35; Kemmache v. Francúzsko z 27. 11. 1991, bod 45; Punzelt v. Česká

republika z 25. 4. 2000, bod 73, Český v. Česká republika zo 6. 6. 2000, body 74  76).

9. V zmysle judikatúry ESĽP ak sa o zákonnosti väzby rozhoduje na viacerých

stupňoch, štát musí v zásade poskytnúť oprávnenej osobe rovnaké záruky v opravnom

konaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko rozsudok z 23. 11. 1993,

bod 28).

10. Ústavný súd v rozhodnutiach, v ktorých sa zaoberal požiadavkou urýchleného

rozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle dohovoru a a 5 ,

uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti

posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade však požiadavke neodkladnosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle a 5 , resp.

ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke

preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne ().

11. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, orgány

činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné

vybavovať prednostne a urýchlene.

III.

12. Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil tento sled

úkonov okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľov

o prepustenie z väzby z 23. januára 2015:

- 23. januára 2015 sa na okresnom súde uskutočnilo hlavné pojednávanie v trestnej

veci vedenej pod sp. zn. , na ktorom , ,

a podali žiadosti o prepustenie z väzby,

- 23. januára 2015 sa na okresnom súde uskutočnilo neverejné zasadnutie, na ktorom

bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti , ,

a o prepustenie z väzby, ďalej bolo rozhodnuté o zmene

dôvodov väzby a o nenahradení väzby peňažnou zárukou ani dohľadom probačného

a mediačného úradníka,

- uznesenie okresného súdu č. k. -166530 z 23. januára 2015 bolo

doručené sťažovateľom zhodne 3. februára 2015 a toho istého dňa aj obhajcom

a ,

- 29. januára 2015 bolo okresnému súdu faxom doručené písomné odôvodnenie

podanej sťažnosti z Advokátskej kancelárie

,

- 30. januára 2015 bolo okresnému súdu doručené písomné odôvodnenie podanej

sťažnosti z Advokátskej kancelárie

,

- 2. februára 2015 bol spisový materiál predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o podaných sťažnostiach,

- 2. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené písomné doplnenie podanej

sťažnosti advokátom ,

- 26. februára 2015 rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí o zamietnutí

podaných sťažností sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu č. k. -166530

z 23. januára 2015,

- 6. marca 2015 bol spisový materiál vrátený z krajského súdu na okresný súd,

- uznesenie krajského súdu č. k. -1706 z 26. februára 2015 bolo

13. marca 2015 doručené obžalovaným a 16. marca 2015 obhajcom

a .

IV.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov

(). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , ). Za iné dôvody zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,

predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou

sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany

dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta ().

14. Z uvedeného prehľadu úkonov vyplýva, že 2. februára 2015 bol spisový materiál

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podaných sťažnostiach aj sťažovateľov, ktorý

o nich rozhodol 26. februára 2015, pričom 6. marca 2015 bol spisový materiál

postúpený/vrátený z krajského súdu na okresný súd. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd,

ktorý sťažovatelia označili v petite podanej sťažnosti za porušovateľa svojich práv,

rozhodoval o ich podanej sťažnosti (od momentu doručenia spisu na krajský súd

až do momentu doručenia spisu na okresný súd, pozn.) 34 dní, túto lehotu je možné

z ústavnoprávneho hľadiska považovať za udržateľnú (pozri bod 8). Z uvedených dôvodov

bola preto sťažnosť sťažovateľov podľa odmietnutá

pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už

bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľov uplatnenými

v podanej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016