Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 43/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna

2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 22. júna 2015. Podaniami doručenými

ústavnému súdu 13. a 17. júla 2015 sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že v napadnutom konaní vedenom

pred okresným súdom je sťažovateľ ako obžalovaný trestne stíhaný pre prečin

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 a 2 písm. c)

na skutkovom základe opísanom v obžalobe podanej 24. februára 2012

prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš. Sťažovateľ v sťažnosti rozsiahlo

popisuje genézu a okolnosti jeho trestnej kauzy, pretože „práve toto pozadie kauzy podľa

názoru sťažovateľa, je skutočným dôsledkom jeho úmyselného nezákonného trestného

stíhania a nadväzujúceho protiprávneho časového predlžovania tak prípravného konania

(1,5 roka), ako i súdneho konania a to dokonca na miestne nepríslušnom Okresnom súde

v Liptovskom Mikuláši (viac ako 3 roky)“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že opakovane v priebehu súdneho konania

namietal miestnu nepríslušnosť okresného súdu „po prvý krát ešte 10. decembra 2013...,

druhýkrát na úvod svojho výsluchu pred dožiadaným súdom v Mladej Boleslavi dňa

05.03.2014... Tretíkrát to sťažovateľ písomne namietal už u sudcu, ktorý prevzal vec

po sudkyni dňa 20.10.2014 a ktorý... vec svojím uznesením zo dňa 02.03.2015

odstúpil od začiatku miestne príslušnému Okresnému súdu Košice II, ktorému bol spis

doručený až dva mesiace od vyhlásenia Uznesenia dňa 04.05.2015... Sťažovateľ sa dozvedel

o prijatí Uznesenia Okresného súdu L. Mikuláš sp. zn. zo dňa 02.03.2015...

až po doručení a prevzatí tohoto Uznesenia na adrese jeho bydliska v Českej republike dňa

22. 04.2015.“. Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní došlo k neodôvodneným prieťahom

„pre nedbalosť a liknavosť súdu“, ako aj v dôsledku nezákonného postupu okresného súdu,

ktorý aj napriek opakovaným námietkam sťažovateľa tri roky konal v jeho trestnej veci ako

miestne nepríslušný súd. Na tejto situácii by nič nezmenila ani prípadná sťažnosť

na uvedený nezákonný postup podaná predsedovi okresného súdu, pretože

„do rozhodovacej právomoci sudcu nemá právo zasahovať nikto“, pričom ani judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva už nevyžaduje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi dotknutého súdu pred podaním ústavnej sťažnosti. Preto podľa slov sťažovateľa

postupom okresného súdu bolo flagrantným spôsobom porušené jeho základné právo

zaručené v .

4. Sťažovateľ v sťažnosti zároveň namieta, že nezákonným postupom orgánov

činných v trestnom konaní bolo sťažovateľovi zabránené v uplatnení jeho základného práva

podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručeného v tým, že

„Poverený policajný orgán OO PZ v L. Mikuláši doručil dňa 09.09.2010 SAK Uznesenie

o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia napriek tomu, že tento zapísaný v zozname

advokátov už nebol 14 mesiacov, ale v tomto čase už mal podanú žiadosť o opätovný zápis

do zoznamu SAK, ktorý mal byť po dohode s Komorou prorokovaný a schválený

na septembrovom zasadaní Predsedníctva SAK v roku 2010“. Sťažovateľ uviedol, že

z dôvodu doručenia uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia

z 20. augusta 2010 jeho žiadosť o opätovný zápis do zoznamu advokátov Slovenskej

advokátskej komory (ďalej len „SAK“) nebude až do ukončenia jeho trestného stíhania

zaradená na program rokovania predsedníctva SAK. Podľa tvrdenia sťažovateľa

v neposlednom rade došlo aj k porušeniu jeho práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa , „a to jednak vyššie

uvedeným oznámením na Komoru, ako i uvádzaním jeho mena a fotografickej podoby

na Internete, ako do dnešného dňa policajne hľadanej osoby pre žalovaný prečin, na serveri

noviny.sk“.

5. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vydal tento nález:

„... Okresný súd Liptovský Mikuláš v trestnom konaní vedenom pod. sp. zn.

porušil právo na prerokovanie jeho

trestnej veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.2 .

... Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné odškodnenie vo výške 300.000,-

Euro, ktoré je porušovateľ povinný uhradiť do dvoch mesiacov.“

6. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom „Vzhľadom na to, že doposiaľ sa mi nepodarilo zabezpečiť advokáta

na zastupovanie pred Ústavným súdom SR“.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa . V navrhovanom petite sťažnosti sťažovateľ neuvádza

porušenie základných práv podľa a postupom orgánov činných

v trestnom konaní konajúcich v jeho trestnej veci, ktoré uvádza v sťažnosti, preto ústavný

súd uvedené považoval iba za súčasť jeho argumentácie (, ).

10. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(napr. , , , ).

11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie

o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného

súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav

Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

13. Ako to vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, okresný súd v napadnutom konaní

uznesením sp. zn. z 2. marca 2015 (ďalej len „uznesenie o postúpení veci“)

postúpil trestnú vec sťažovateľa podľa Okresnému súdu

Košice II ako miestne príslušnému súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Ústavný súd

v súčinnosti s Okresným súdom Košice II zistil, že po doručení uznesenia o postúpení veci

sťažovateľovi (22. apríla 2015) bol spis okresného súdu odstúpený Okresnému súdu

Košice II, na ktorom je trestná vec sťažovateľa vedená od 4. mája 2015 pod sp. zn.

. Sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta prieťahy v napadnutom konaní

vedenom okresným súdom, bola ústavnému súdu doručená 25. júna 2015, resp. podaná

na poštovú prepravu 22. júna 2015, teda v čase, keď k porušovaniu označeného základného

práva postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať, keďže spis sa už nachádzal

na Okresnom súde Košice II z dôvodu postúpenia veci. Predložením spisu miestne

príslušnému Okresnému súdu Košice II po postúpení trestnej veci okresný súd vykonal

všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty

sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný

súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo potrebné vec posudzovať so zreteľom

na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní

právnej neistoty sťažovateľa skončila postúpením veci miestne príslušnému Okresnému

súdu Košice II pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného je zrejmé, že okresný

súd v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvniť priebeh napadnutého konania, prípadne prieťahy v ňom (,

).

14. Na základe uvedených skutočností, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie označeného základného

práva už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , pripadalo do úvahy odmietnutie tejto

časti sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa .

15. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažnosť by

musela byť odmietnutá podľa aj v časti namietaného

porušenia označených základných práv podľa a postupom

orgánov činných v trestnom konaní konajúcich vo veci sťažovateľa, ktoré sťažovateľ

uvádza v texte sťažnosti mimo jej petitu. Predovšetkým vo vzťahu k sťažovateľom

namietanému porušeniu označených hmotných práv postupom povereného príslušníka

Policajného zboru, ktorý „doručil dňa 09.09.2010 SAK Uznesenie o začatí trestného

stíhania a vznesení obvinenia“, treba sťažnosť považovať za oneskorene podanú, keďže

bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej

lehoty v zmysle . Pokiaľ ide o časť sťažnosti

namietajúcu porušenie základných práv sťažovateľa podľa „uvádzaním jeho

mena a fotografickej podoby na Internete, ako... hľadanej osoby“, na jej prerokovanie

ústavný súd nemá právomoc. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie označených práv

hmotného charakteru v prebiehajúcom trestnom konaní, ktoré nebolo dosiaľ právoplatne

skončené, môže sa domáhať ich ochrany využitím opravných prostriedkov podľa Trestného

poriadku, prípadne sa domáhať právnej ochrany prostredníctvom orgánov prokuratúry.

V súvislosti s tvrdeným porušením svojich osobnostných práv môže sťažovateľ využiť aj

občianskoprávne prostriedky na ochranu osobnosti.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať

o ďalších požiadavkách sťažovateľa uvedených v sťažnosti vrátane jeho žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016