Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 49/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpený advokátom Mgr. Jozefom Slíškom, Coboriho 2, Nitra,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 5 ods. 1písm. c) a ods. 3 a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a občianskych slobôd a a 5

Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky z 2. júla 2015 v konaní

vedenom pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Nitra z 21. júla

2015 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“). Sťažnosť bola podaná

v lehote a spĺňa i ďalšie formálne náležitosti uvedené v § 20 a 49 a nasl. zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), s odkazom na porušenie svojich práv zaručených

Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal zrušenia v záhlaví citovaných uznesení

všeobecných súdov, na základe ktorých bolo rozhodnuté o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby tak, že bol ponechaný vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c)

, v dôsledku čoho bola jeho žiadosť zamietnutá, keď súdy neprijali ani

alternatívne inštitúty vo vzťahu k nahradeniu väzby.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že dôvodnosť väzby bola založená na fiktívnych

a ničím nepodložených hypotézach, ktoré sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom

vyplývajúcim zo spisu, preto sú napadnuté rozhodnutia svojvoľné a protiústavné.

3. Ústavný súd následne posúdil obsah ústavnej sťažnosti v kontexte s napadnutými

uzneseniami všeobecných súdov a dospel k záveru, že táto predstavuje zjavne

neopodstatnený návrh v zmysle . Uvedené ustanovenie

v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu právomoc

posúdiť „prijateľnosť“ návrhu pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne

meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá

nemá charakter konania kontradiktórneho, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť

bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a údajov

obsiahnutých v samotnej sťažnosti. Ak smeruje sťažnosť proti rozhodnutiu všeobecných

súdov, považuje ju ústavný súd spravidla za zjavne neopodstatnenú, ak napadnuté

rozhodnutie nie je vzhľadom na svoju povahu, namietaným vadám svojim či vadám

konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, spôsobilé porušiť základné práva a slobody

sťažovateľa, t. j. kedy sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.

4. Ako je z porovnania odôvodnenia napadnutých súdnych rozhodnutí a obsahu

ústavnej sťažnosti zjavné, sťažovateľ v princípe len opakuje svoju argumentáciu, ktorú

uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, ktorou sa tieto veľmi podrobne zaoberali

a s ktorou sa bezozvyšku vysporiadali spôsobom, ktorý korešponduje s princípmi

spravodlivého procesu vzťahujúcimi sa na toto väzobné konanie; preto vo vydaní

sťažnosťou napadnutých rozhodnutí nemožno vidieť svojvôľu v rozhodovacej právomoci

všeobecných súdov.

5. Vo vzťahu k väzobnému konaniu ústavný súd vo všeobecnosti judikuje, že sú to

predovšetkým všeobecné súdy, ktoré so znalosťou konkrétnej trestnej veci, štádia, v ktorom

sa nachádza, a na základe znalostí všetkých okolností a súvislostí prípadu musia posúdiť,

či existujú a trvajú väzobné dôvody. Vzhľadom na svoje postavenie sa ústavný súd v zásade

nezaoberá prehodnocovaním existencie či neexistencie väzobných dôvodov. Do rozhodnutia

všeobecných súdov sa cíti oprávnený zasiahnuť spravidla len vtedy, ak nie je rozhodnutie

všeobecného súdu o väzbe (ponechaní vo väzbe alebo jej predĺžení) podložené zákonným

dôvodom buď vôbec, alebo ak nie sú tvrdené a nedostatočne zistené dôvody väzby

v extrémnom rozpore s kautelami vyplývajúcimi z ústavného poriadku; v posudzovanej veci

ani o jeden taký prípad nešlo.

6. Sťažovateľ totiž v podstate brojil iba proti rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby, ktoré

sa stalo právoplatným. Pre posúdenie predpokladov na zmenu tohto rozhodnutia o väzbe

však musí byť doložený záver (sťažovateľ ho musí najskôr tvrdiť, a potom aj preukázať),

že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho je potrebné zmeniť i rozhodnutie

o obmedzení jeho osobnej slobody. Nestačí iba úvaha o tom, či uvalenie väzby bolo alebo

nebolo primerané a pod., pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho

rozhodnutia inými prostriedkami, ako pozná náš právny poriadok.

7. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť bez ústneho pojednávania bez prítomnosti

účastníkov konania podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016