Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 87/2016
PDF · 75.15 KB
No categories available
I. ÚS 87/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská
Bystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Suchý, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47
Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Prešove z 2. júna 2015
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR 6/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou napadol uznesenie Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
z 2. júna 2015, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 2 Cbi 17/2014-138 z 28. októbra 2014 o zamietnutí námietky
žalovaného – mesta Poprad, o nedostatku jeho miestnej príslušnosti so záverom,
že príslušným bude Okresný súd Poprad.
2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal porušenie v záhlaví uvedeného uznesenia
označených základných práv, pretože o jeho návrhu na vydanie nákladov za ním
zhodnotený zimný štadión v Poprade nemá rozhodovať Okresný súd Poprad, ale Okresný
súd Prešov podľa § 88 ods. 1 písm. j) Občianskeho súdneho poriadku, pretože predmet
konania sa týka majetku (majetkových hodnôt úpadcu), ktorého vznik má pôvod v úpadku
dlžníka.
3. Ústavný súd posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto predstavuje zjavne
neopodstatnený návrh podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“). Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným
súdom dáva tomuto súdu právomoc posúdiť „prijateľnosť“ návrhu ešte pred tým, ako
dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú
a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter konania kontradiktórneho, keď
ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej moci (súdu) a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej
sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je totiž v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
založená výlučne na prieskume konečného rozhodnutia z hľadiska dodržania ústavnosti
(čl. 124 ústavy), t. j. či v konaní, resp. v rozhodnutí ho završujúcom, neboli
porušené ústavnými predpismi chránené práva a slobody účastníka tohto konania,
či konanie bolo vedené v súlade s ústavnými princípmi a či konanie ako celok možno
považovať za spravodlivé.
4. Také zásahy či pochybenie krajského súdu však ústavný súd v teraz prejednávanej
veci nezistil. Ústavný súd totiž posúdil argumenty sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti,
konfrontoval ich s obsahom napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že majetkový spor
o vydanie zhodnotenia nehnuteľnosti podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je
vyvolaný konkurzom (nejde o incidenčný spor), ale o spor spojený so skončením nájmu
tejto nehnuteľnosti, takže základné práva, ktorých porušenia sa sťažovateľ dovoláva,
napadnutým uznesením neboli porušené.
5. Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú odmietol. Aj v tejto veci tak ide o neprofesionálny výkon advokácie
zástupcom sťažovateľa, ktorým zbytočne zaťažuje ústavný súd na úkor vecí, ktoré si
zasluhujú jeho pozornosť či dokonca jeho zásah, a to buď pre neznalosť právnych predpisov
alebo pre snahu získať odmenu za každú cenu, čo možno hodnotiť ako porušenie zákonných
alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016