Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 85/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , v zastúpení advokátom

JUDr. Dušanom Divkom, Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a

rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 28. augusta 2014 v konaní vedenom

pod č. k. -167 a rozsudkom Krajského súdu Trenčín z 20. mája 2015 v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) 6. augusta 2015 (ďalej len „sťažovateľ“) napadol označené súdne

rozhodnutia o vyporiadanie BSM s tvrdením, že nimi bolo porušené jeho základné právo

zaručené a (ďalej len „“). Žiadal

preto napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Považská Bystrica (ďalej

len „okresný súd“) na ďalšie konanie.

2. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil veci a majetkové práva účastníkov

konania do ich bezpodielového spoluvlastníctva, nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva

sťažovateľa s tým, že na úplné vyrovnanie zaplatí navrhovateľke ako bývalej manželke

sumu 48 405 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Z hľadiska prejednávanej veci bolo

podstatné, že v zmysle kritérií uvedených v použil

na vyrovnanie podielov disparitu vyjadrenú pomerom v percentách (75 % : 25 %)

v prospech bývalej manželky pre agresívne, nezodpovedné a neznesiteľné správanie

sťažovateľa voči nej i deťom narodeným z manželstva. Na odvolanie sťažovateľa Krajský

súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom napadnutým sťažnosťou rozsudok

okresného súdu v podstate potvrdil, keď sa nestotožnil ani s jednou jeho námietkou (odňatie

možnosti konať pred súdom, prikázaním nehnuteľností do jeho vlastníctva a disparitou

podielov bývalých manželov pri vyporiadaní spoločných vecí).

3. Ústavný súd najskôr skúmal splnenie podmienok konania a zistil, že sťažnosť bola

podaná včas, oprávneným sťažovateľom, ktorý bol účastníkom konania, v ktorom bolo

vydané rozhodnutie napadnuté ústavnou sťažnosťou, a ústavný súd je k jej prejednávaniu

príslušný. Sťažovateľ je právne zastúpený advokátom a sťažnosť je prípustná, lebo

sťažovateľ vyčerpal všetky zákonné procesné prostriedky na ochranu svojho práva [§ 53

ods. 1 a contrario o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)].

4. Ústavný súd následne posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto

predstavuje zjavne neopodstatnený/neprípustný návrh v zmysle § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity v konaní

pred ústavným súdom dáva tomuto súdu právomoc posúdiť „prijateľnosť“ návrhu pred tým,

ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú

a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter konania kontradiktórneho, keď

ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe napadnutých rozhodnutí

všeobecných súdov a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej sťažnosti. Ak potom

smeruje sťažnosť proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci (všeobecnému súdu), považuje ju

ústavný súd spravidla za zjavne neopodstatnenú, ak napadnuté rozhodnutie nie je vzhľadom

na svoju povahu, namietaným vadám svojim či vadám konania, ktoré jeho vydaniu

predchádzali, spôsobilé porušiť základné práva a slobody sťažovateľa, t. j. keď sťažnosti

chýba ústavnoprávna dimenzia.

5. Ako je zjavné z porovnania odôvodnenia napadnutých súdnych rozhodnutí

a obsahu ústavnej sťažnosti, sťažovateľ v princípe iba opakuje svoju argumentáciu, ktorú už

uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi (odňatie možnosti konať pred súdom, prikázanie

nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní

spoločných vecí), ktorou sa tieto veľmi podrobne zaoberali a s ktorou sa bez zvyšku

vyporiadali, a to spôsobom, ktorý plne korešponduje s princípmi spravodlivého procesu,

t. j. zrozumiteľne a v súlade s pravidlami logického myslenia.

6. Konanie o ústavnej sťažnosti nie je pokračovaním predchádzajúceho konania, lebo

ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecných súdov, a je preto profesionálne

(odborne) chybné, pokiaľ si advokáti zamieňajú procesné pravidlá pre tieto odlišné konania.

Advokátsky primus v konaní pred ústavným súdom by mal práve zamedziť podávaniu

nekvalifikovaných sťažností na ústavný súd, a nie ich rozmnožovať po každom neúspešnom

konaní pred všeobecným súdom, tak ako sa to stalo aj v tomto prípade. V dôsledku toho je

ústavný súd v súčasnosti zahlcovaný množstvom podaní (do podania tejto sťažnosti ich

prišlo vyše 11 000), ktorých spracovanie bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam,

ktoré si zasluhujú jeho pozornosť či dokonca aj jeho zásah.

7. Preto ak krajský súd spolu s okresným súdom dospeli ku kladnému záveru,

že pri vyporiadaní spoločnej stavby postavenej na pozemku vlastnícky patriacom iba

sťažovateľovi túto stavbu môžu pririeknuť iba do jeho výlučného vlastníctva, že znenie

nevylučuje vyjadriť disparitu podielov manželov

pri vyporiadaní spoločných vecí a že hájenie svojich práv v súdnom konaní demokraticky

a právny štát nevnucuje, ale iba umožňuje (sťažovateľ ju nevyužil), mal by byť tento záver

aj z hľadiska ústavnosti akceptovateľný za podmienky, že advokát neponúkne ústavnému

súdu iné konkurujúce ústavnoprávne argumenty; tento rozmer v sťažnosti absentoval

vo vzťahu ku konečnému rozsudku odvolacieho súdu.

8. Proti rozhodnutiu okresného súdu chýba sťažnosti ústavnoprávna dimenzia vôbec,

lebo opravným prostriedkom je riadne odvolanie podľa § 201 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku, a nie sťažnosť podľa ; v tomto smere je sťažnosť neprípustná.

Ústavný súd z týchto dôvodov sťažnosť podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016