Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 83/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -29 z 18. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal zrušenia

v záhlaví citovaného uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

pretože je toho názoru, že ním boli porušené jeho základné práva zaručené čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

2. Krajský súd návrh sťažovateľa proti nečinnosti Okresného úradu Bratislava,

katastrálneho odboru (ďalej len „okresný úrad“) zamietol s odôvodnením, že keď ako

kupujúci, ale ani predávajúca nepredložili ku kúpnej zmluve v súvislosti s prevádzajúcimi

nehnuteľnosťami platné listy vlastníctva, ale iba právoplatné dedičské rozhodnutia

po nebohom predchodcovi predávajúcej, príslušný katastrálny úrad musel vkladové konanie

k prevádzaným nehnuteľnostiam prerušiť, a to až do doby ich identifikácie so stavom

skutočným (právnym), evidovaným v súčasnosti na príslušných listoch vlastníctva.

Preto v doterajšom konaní správneho orgánu nevidel takú kvalifikovanú nečinnosť,

voči ktorej by musel zasiahnuť podľa § 250t ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“).

3. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vidí porušenie svojich zaručených

práv v dvoch rovinách, a to vo svojvôli krajského súdu vo výklade § 7 ods. 5 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje

prerušiť konanie najviac na 90 dní, ktorá zjavne uplynula, a v porušení zákazu reformatio in

peius a konania ultra vires zo strany krajského súdu, keď došiel k prekvapivému

skutkovému záveru, že predmetom kúpnej zmluvy sú pozemky skonfiškované štátom podľa

dekrétu prezidenta republiky č. , takže vlastnícke právo právnych

predchodcov predávajúcej je spochybnené, hoci to jeho úlohou zjavne nemalo byť

pri ústavne konformnom výklade v spojení s .

4. Ústavný súd posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto predstavuje zjavne

neopodstatnený návrh v zmysle § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“). Toto ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom

dáva tomuto súdu právomoc posúdiť „prijateľnosť“ návrhu ešte pred tým, ako dospeje

k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne

samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter konania kontradiktórneho, keď ústavný súd

môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej moci (súdu) a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej sťažnosti.

Právomoc ústavného súdu je totiž v konaní o sťažnosti podľa založená

výlučne na prieskume rozhodnutia z hľadiska dodržania ústavnosti ( ),

t. j. či v konaní, resp. v rozhodnutí ho završujúcom, neboli porušené ústavnými predpismi

chránené práva a slobody účastníka tohto konania, či konanie bolo vedené v súlade

s ústavnými princípmi, či postupom a rozhodovaním všeobecného súdu nebolo zasiahnuté

do zaručených práv sťažovateľa a či ho možno ako celok považovať za spravodlivé.

5. Také zásahy či pochybenia krajského súdu však ústavný súd v teraz prejednávanej

veci nezistil. Ústavný súd totiž posúdil argumenty sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti,

konfrontoval ich s obsahom napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že sťažnosť je

zjavne neopodstatnená, a to z týchto dôvodov:

5. 1 Krajský súd rozhodoval o žalobe na nečinnosť príslušného katastrálneho orgánu,

ktorý predložil súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis týkajúci sa vkladového konania,

takže

- aj keď rozhodol uznesením bez pojednávania, z príslušného spisu oprávnene zistil

(v súlade s v spojení s , a ) všetky

prekážky pre úkony správneho orgánu, pre ktoré zatiaľ nemôže vydať meritórne vkladové

rozhodnutie,

- a preto správne nemohol dať príkaz príslušnému správnemu orgánu vecne

rozhodnúť v primeranej lehote.

Z uvedeného tiež vyplýva, že postup krajského súdu v namietanom konaní nebol ani

ultra vires ani v rozpore so zákazom reformatio in peius či v rozpore s

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to fabuluje sťažovateľ.

5. 2 V predmetnom konaní pred krajským súdom bol sťažovateľ len púhym

kupujúcim, teda ešte nie v postavení vlastníka prevádzaných nehnuteľností (napokon sa ním

ani nemusí stať), preto za týchto okolností sa ani nemôže domáhať ochrany vlastníckeho

práva, tak ako to chápe , a to ani vo forme legitímneho očakávania.

6. Možno teda zhrnúť, že ústavný súd nezistil v argumentácii žiadnu skutočnosť,

ktorá by ňou vedenú polemiku s právnym záverom krajského súdu posúvala prejednávanú

vec do ústavnoprávnej roviny. Napadnutým uznesením krajského súdu nedošlo k porušeniu

jeho zaručených práv. Za týchto okolností mu preto nezostalo iné, než sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú

odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016