Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 83/2016
PDF · 98.89 KB
No categories available
I. ÚS 83/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 168/2014-29 z 18. marca 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal zrušenia
v záhlaví citovaného uznesenia Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),
pretože je toho názoru, že ním boli porušené jeho základné práva zaručené čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
2. Krajský súd návrh sťažovateľa proti nečinnosti Okresného úradu Bratislava,
katastrálneho odboru (ďalej len „okresný úrad“) zamietol s odôvodnením, že keď ako
kupujúci, ale ani predávajúca nepredložili ku kúpnej zmluve v súvislosti s prevádzajúcimi
nehnuteľnosťami platné listy vlastníctva, ale iba právoplatné dedičské rozhodnutia
po nebohom predchodcovi predávajúcej, príslušný katastrálny úrad musel vkladové konanie
k prevádzaným nehnuteľnostiam prerušiť, a to až do doby ich identifikácie so stavom
skutočným (právnym), evidovaným v súčasnosti na príslušných listoch vlastníctva.
Preto v doterajšom konaní správneho orgánu nevidel takú kvalifikovanú nečinnosť,
voči ktorej by musel zasiahnuť podľa § 250t ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“).
3. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vidí porušenie svojich ústavou zaručených
práv v dvoch rovinách, a to vo svojvôli krajského súdu vo výklade § 7 ods. 5 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje
prerušiť konanie najviac na 90 dní, ktorá zjavne uplynula, a v porušení zákazu reformatio in
peius a konania ultra vires zo strany krajského súdu, keď došiel k prekvapivému
skutkovému záveru, že predmetom kúpnej zmluvy sú pozemky skonfiškované štátom podľa
§ 2 ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb., takže vlastnícke právo právnych
predchodcov predávajúcej je spochybnené, hoci to jeho úlohou zjavne nemalo byť
pri ústavne konformnom výklade § 250t OSP v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy.
4. Ústavný súd posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto predstavuje zjavne
neopodstatnený návrh v zmysle § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“). Toto ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdom
dáva tomuto súdu právomoc posúdiť „prijateľnosť“ návrhu ešte pred tým, ako dospeje
k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne
samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter konania kontradiktórneho, keď ústavný súd
môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej moci (súdu) a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej sťažnosti.
Právomoc ústavného súdu je totiž v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy založená
výlučne na prieskume rozhodnutia z hľadiska dodržania ústavnosti (čl. 124 ústavy),
t. j. či v konaní, resp. v rozhodnutí ho završujúcom, neboli porušené ústavnými predpismi
chránené práva a slobody účastníka tohto konania, či konanie bolo vedené v súlade
s ústavnými princípmi, či postupom a rozhodovaním všeobecného súdu nebolo zasiahnuté
do ústavou zaručených práv sťažovateľa a či ho možno ako celok považovať za spravodlivé.
5. Také zásahy či pochybenia krajského súdu však ústavný súd v teraz prejednávanej
veci nezistil. Ústavný súd totiž posúdil argumenty sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti,
konfrontoval ich s obsahom napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že sťažnosť je
zjavne neopodstatnená, a to z týchto dôvodov:
5. 1 Krajský súd rozhodoval o žalobe na nečinnosť príslušného katastrálneho orgánu,
ktorý predložil súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis týkajúci sa vkladového konania,
takže
- aj keď rozhodol uznesením bez pojednávania, z príslušného spisu oprávnene zistil
(v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s § 246c, § 153 ods. 1 a § 167 ods. 2 OSP) všetky
prekážky pre úkony správneho orgánu, pre ktoré zatiaľ nemôže vydať meritórne vkladové
rozhodnutie,
- a preto správne nemohol dať príkaz príslušnému správnemu orgánu vecne
rozhodnúť v primeranej lehote.
Z uvedeného tiež vyplýva, že postup krajského súdu v namietanom konaní nebol ani
ultra vires ani v rozpore so zákazom reformatio in peius či v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to fabuluje sťažovateľ.
5. 2 V predmetnom konaní pred krajským súdom bol sťažovateľ len púhym
kupujúcim, teda ešte nie v postavení vlastníka prevádzaných nehnuteľností (napokon sa ním
ani nemusí stať), preto za týchto okolností sa ani nemôže domáhať ochrany vlastníckeho
práva, tak ako to chápe čl. 20 ods. 1 ústavy, a to ani vo forme legitímneho očakávania.
6. Možno teda zhrnúť, že ústavný súd nezistil v argumentácii žiadnu skutočnosť,
ktorá by ňou vedenú polemiku s právnym záverom krajského súdu posúvala prejednávanú
vec do ústavnoprávnej roviny. Napadnutým uznesením krajského súdu nedošlo k porušeniu
jeho ústavou zaručených práv. Za týchto okolností mu preto nezostalo iné, než sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú
odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016