Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 142/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Tibenským, Advokátska

kancelária, Štefánikova 15, Nitra, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. Er 1621/01 a jeho uznesením z 29. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1621/01 a jeho uznesením z 29. októbra 2015. Sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu 16. januára 2016.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že súdny exekútor vymáhal

v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. Er 1621/01 v prospech

spoločnosti UniCredit Bank, a. s. (ďalej len „oprávnená“), od spoločnosti TIROL s. r. o.

(ďalej len „povinná“), pohľadávku v sume 100 985,31 € s prísl. z dôvodu úveru

poskytnutého úverovou zmluvou z 19. marca 1999.

Sťažovateľka spolu so svojím už nebohým manželom sú ručiteľmi na strane

povinnej, pričom na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) boli obaja ručitelia tiež zaviazaní právoplatne na úhradu dlhu a aj tento ich záväzok je

vymáhaný tým istým súdnym exekútorom v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

Er 921/02.

V rámci exekúcie vedenej proti povinnej došlo k dražobnému predaju nehnuteľného

majetku povinnej, a to za cenu 83 771,05 € spolu s úrokmi 1 457,45 €, teda celkom za

85 228,50 €.

Uznesením okresného súdu č. k. -384 z 29. júna 2007 bol schválený

rozvrh výťažku z dražby, avšak na základe odvolania povinnej uznesením krajského súdu

č. k. -412 z 30. mája 2008 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec mu

bola vrátená na ďalšie konanie.

Uznesením okresného súdu č. k. -228 z 2. apríla 2012, ktoré sa stalo

právoplatným 27. apríla 2012, bolo zastavené konkurzné konanie voči povinnej pre

nedostatok majetku a povinná bola na základe toho 9. júna 2012 vymazaná z obchodného

registra.

Sťažovateľka a jej manžel podaním z 29. júla 2014 adresovaným súdnemu

exekútorovi vo veci sp. zn. Er 1621/2001 inter alia oznámili, že povinná bola 9. júna 2012

vymazaná z obchodného registra, čím stratila právnu subjektivitu a spôsobilosť byť

účastníčkou konania. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, je potrebné exekúciu

zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, čo je súd povinný urobiť aj bez

návrhu. Žiadali tiež bezodkladné vydanie uznesenia o rozvrhu výťažku z dražby

a upozornili, že zastavenie konania má vplyv na spôsob určenia a výšku odmeny exekútora.

Uznesením okresného súdu č. k. Er -675 z 29. októbra 2015 bolo opätovne

rozhodnuté o schválení rozvrhu výťažku z dražby. Z celkovej sumy 85 228,50 € na odmenu

exekútora a hotové výdavky pripadla suma 34 144,30 € a v prospech oprávnenej suma

51 084,20 €.

Sťažovateľka zdôrazňuje, že ako ručiteľka k poskytnutému úveru má právny záujem

na tom, aby bol rozvrh výťažku z dražby vykonaný v súlade so zákonom, pretože čím viac

prostriedkov bude použitých na uhradenie pohľadávky oprávnenej, o to menej sa bude

musieť použiť na úhradu pohľadávky oprávnenej v rámci exekučného konania vedeného

pod sp. zn. Er 921/02 proti sťažovateľke ako ručiteľke. Vyplýva z toho, že sťažovateľka je

priamo dotknutá uznesením okresného súdu č. k. Er -675 z 29. októbra 2015

a týmto uznesením došlo k porušeniu jej označených práv.

Podľa názoru sťažovateľky uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho

skutkového zistenia a z nesprávneho právneho posúdenia.

Povinná vymazaním z obchodného registra 9. júna 2012 stratila právnu subjektivitu

a spôsobilosť byť účastníčkou konania, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku v konaní.

V dôsledku toho bolo potrebné exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku a až potom následne vykonať rozvrhové pojednávanie. Sťažovateľka

listom z 29. júla 2014 túto skutočnosť oznámila súdnemu exekútorovi, ktorý bol povinný jej

podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku

bezodkladne predložiť okresnému súdu. Vyplýva z toho, že okresný súd mal vedomosť

o strate spôsobilosti povinnej byť účastníčkou konania, pretože pri schvaľovaní výťažku

skúma exekučný spis, ktorého súčasťou bolo aj podanie z 29. júla 2014. Okrem toho

okresný súd mal aj zákonnú povinnosť v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať, či účastník

konania má spôsobilosť byť účastníkom konania, a v prípade zistenia, že túto spôsobilosť

stratil, mal konanie zastaviť. Preto exekučné konanie malo byť najskôr zastavené a až

následne malo byť vykonané rozvrhové pojednávanie, pričom v takomto prípade by súdny

exekútor musel svoju odmenu vypočítať nie z vymáhanej sumy, ale len z reálne vymoženej

sumy.

Okresný súd neskúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci,

a v rozpore s ustanovením nezastavil exekučné

konanie z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania. Pri správnom postupe by odmena

súdneho exekútora bola len 14 079 €, a nie 33 193,92 €. Tým, že súdny exekútor nesprávne

vyrátal svoju odmenu, sťažovateľku o túto sumu poškodil a v konečnom dôsledku poškodil

aj oprávnenú, pretože jej z rozvrhu priradil o 19 305 € menej, ako mal. Bolo porušené aj

ustanovenie § 46 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého na trovy súdneho exekútora

mala ísť maximálne suma 20 454,84 €.

V súvislosti so zánikom povinnej ako subjektu práva a nezastavením exekúcie pred

vykonaním rozvrhového pojednávania kladie sťažovateľka otázku, ako súdny exekútor

preukázal doručenie predvolania na rozvrhové pojednávanie v súlade s ustanovením § 154

Exekučného poriadku povinnej, ktorá zanikla, a ako preukázal doručenie zápisnice

z rozvrhu výťažku povinnej podľa § 160 Exekučného poriadku. Napokon ani uznesenie

okresného súdu nebolo možné zaniknutej povinnej doručiť.

Uznesenie okresného súdu nie je riadne odôvodnené a nie je z neho zrejmé, či súdny

exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, resp. v kladnom prípade ako

okresný súd dospel k takémuto záveru. Nie je zrejmé ani skúmanie hotových výdavkov

súdneho exekútora v súvislosti so spotrebným materiálom a telekomunikačnými

poplatkami. Napokon z uznesenia nevyplýva, na akom základe sa priznalo navýšenie

odmeny a hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

Sťažovateľka ďalej namieta, že rozvrh výťažku nebol vykonaný v súlade

so zákonom, pretože v prvej skupine neboli uspokojené trovy exekúcie oprávnenej.

Ak chcel súdny exekútor uspokojiť trovy exekúcie v sume prevyšujúcej 20 574,92 € (ako to

vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie), potom mal na to účastníkov upozorniť, čo sa

však nestalo.

Pri správnom postupe by na pohľadávku oprávnenej pripadlo o 19 305 € viac, čo

zároveň znamená, že o toľko menej by sa malo vymáhať od sťažovateľky ako ručiteľky

v exekučnom konaní vedenom proti nej.

Napokon sťažovateľka poukazuje aj na neprimeranú celkovú dĺžku exekúcie

trvajúcej od roku 2002, čím došlo k porušeniu .

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:

„1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod č. sp.zn.: porušil základné

právo na súdnu ochranu podľa

a základné právo na vlastníctvo podľa a právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v .

2. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn.: -675 zo dňa 29.10.2015 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľke za porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov finančné zadosťučinenie v sume 3 000,00 eur.

4. Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia v celkovej výške 296,44 € (za dva úkony právnej pomoci v zmysle § 13a ods.1

písm. a) a b) a v zmysle vyhlášky MS SR č. á 139,83 € + 2x

režijný paušál á 8,39 €), na účet advokáta, JUDr. Juraj Tibenský(...) do 15 dní od

právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať primárne za podanie niekoho zjavne neoprávneného.

Sťažovateľka nebola účastníčkou exekučného konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. Er 1621/01, preto je už na prvý pohľad zrejmé, že nie je osobu oprávnenou

podať sťažnosť podľa proti uzneseniu okresného súdu z 29. októbra

2015, a to vrátane namietaných prieťahov v exekučnom konaní podľa .

Nemôžu byť pochybnosti o tom, že sťažovateľka naozaj má eminentný právny

záujem na tom, aby sa rozvrh výťažku z dražby vykonal zákonným spôsobom najmä v tom

zmysle, aby z výťažku čo najviac pripadlo na úhradu dlhu povinnej, pretože v rozsahu tejto

úhrady sťažovateľka ako ručiteľka nebude musieť sama zaplatiť oprávnenej. Táto

skutočnosť však neoprávňuje sťažovateľku zasahovať do exekučného konania, v ktorom nie

je účastníčkou konania.

Sťažovateľka má možnosť uplatňovať svoje námietky uvedené v sťažnosti

v exekučnom konaní vedenom voči nej pod sp. zn. Er 921/02. Treba vychádzať z toho, že

pre sťažovateľku, ktorá nebola účastníčkou exekučného konania vedeného pod sp. zn.

Er 1621/01, nie je uznesenie o rozvrhu výťažku z dražby záväzné (§ 159 ods. 2 v spojení

s ). Má právo na to, aby v exekučnom konaní

vedenom proti nej sa v zmysle jej námietok preskúmal rozsah uspokojenia oprávnenej

z výťažku dražby. Nemôže byť na ťarchu sťažovateľky to, že nebola účastníčkou

exekučného konania vedeného pod sp. zn. Er 1621/01 (v dôsledku čoho nemohla uplatňovať

svoje námietky vrátane podania odvolania), ale rovnako nemôže byť na jej ťarchu ani

prípadná pasivita oprávnenej, ktorá sa podľa všetkého nedomáhala nápravy tých údajných

pochybení, ku ktorým malo dôjsť podľa právneho názoru sťažovateľky. Ak k takýmto

pochybeniam došlo, potom by tieto mala znášať oprávnená.

V závere možno uviesť, že zo sekundárneho hľadiska nie je daná ani právomoc

ústavného súdu konať o sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 .

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ako je zrejmé z už uvedených skutočností, sťažovateľka sa dosiaľ ani len nepokúsila

domáhať sa ochrany svojich práv v konaní pred všeobecnými súdmi, hoci na to má zákonnú

možnosť. Obrátila sa totiž priamo na ústavný súd. Za tohto stavu je právomoc ústavného

súdu poskytnúť jej ochranu v danom štádiu vylúčená.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016