Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)II. ÚS 142/2016
PDF · 155.98 KB
No categories available
II. ÚS 142/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Tibenským, Advokátska
kancelária, Štefánikova 15, Nitra, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní
vedenom pod sp. zn. Er 1621/01 a jeho uznesením z 29. októbra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára
2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1621/01 a jeho uznesením z 29. októbra 2015. Sťažnosť
bola odovzdaná na poštovú prepravu 16. januára 2016.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že súdny exekútor vymáhal
v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. Er 1621/01 v prospech
spoločnosti UniCredit Bank, a. s. (ďalej len „oprávnená“), od spoločnosti TIROL s. r. o.
(ďalej len „povinná“), pohľadávku v sume 100 985,31 € s prísl. z dôvodu úveru
poskytnutého úverovou zmluvou z 19. marca 1999.
Sťažovateľka spolu so svojím už nebohým manželom sú ručiteľmi na strane
povinnej, pričom na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský
súd“) boli obaja ručitelia tiež zaviazaní právoplatne na úhradu dlhu a aj tento ich záväzok je
vymáhaný tým istým súdnym exekútorom v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
Er 921/02.
V rámci exekúcie vedenej proti povinnej došlo k dražobnému predaju nehnuteľného
majetku povinnej, a to za cenu 83 771,05 € spolu s úrokmi 1 457,45 €, teda celkom za
85 228,50 €.
Uznesením okresného súdu č. k. Er 1621/01-384 z 29. júna 2007 bol schválený
rozvrh výťažku z dražby, avšak na základe odvolania povinnej uznesením krajského súdu
č. k. 8 CoE 86/2007-412 z 30. mája 2008 bolo uznesenie okresného súdu zrušené a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie.
Uznesením okresného súdu č. k. 31 K 54/2011-228 z 2. apríla 2012, ktoré sa stalo
právoplatným 27. apríla 2012, bolo zastavené konkurzné konanie voči povinnej pre
nedostatok majetku a povinná bola na základe toho 9. júna 2012 vymazaná z obchodného
registra.
Sťažovateľka a jej manžel podaním z 29. júla 2014 adresovaným súdnemu
exekútorovi vo veci sp. zn. Er 1621/2001 inter alia oznámili, že povinná bola 9. júna 2012
vymazaná z obchodného registra, čím stratila právnu subjektivitu a spôsobilosť byť
účastníčkou konania. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, je potrebné exekúciu
zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, čo je súd povinný urobiť aj bez
návrhu. Žiadali tiež bezodkladné vydanie uznesenia o rozvrhu výťažku z dražby
a upozornili, že zastavenie konania má vplyv na spôsob určenia a výšku odmeny exekútora.
Uznesením okresného súdu č. k. Er 1621/2001-675 z 29. októbra 2015 bolo opätovne
rozhodnuté o schválení rozvrhu výťažku z dražby. Z celkovej sumy 85 228,50 € na odmenu
exekútora a hotové výdavky pripadla suma 34 144,30 € a v prospech oprávnenej suma
51 084,20 €.
Sťažovateľka zdôrazňuje, že ako ručiteľka k poskytnutému úveru má právny záujem
na tom, aby bol rozvrh výťažku z dražby vykonaný v súlade so zákonom, pretože čím viac
prostriedkov bude použitých na uhradenie pohľadávky oprávnenej, o to menej sa bude
musieť použiť na úhradu pohľadávky oprávnenej v rámci exekučného konania vedeného
pod sp. zn. Er 921/02 proti sťažovateľke ako ručiteľke. Vyplýva z toho, že sťažovateľka je
priamo dotknutá uznesením okresného súdu č. k. Er 1621/2001-675 z 29. októbra 2015
a týmto uznesením došlo k porušeniu jej označených práv.
Podľa názoru sťažovateľky uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho
skutkového zistenia a z nesprávneho právneho posúdenia.
Povinná vymazaním z obchodného registra 9. júna 2012 stratila právnu subjektivitu
a spôsobilosť byť účastníčkou konania, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku v konaní.
V dôsledku toho bolo potrebné exekučné konanie zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku a až potom následne vykonať rozvrhové pojednávanie. Sťažovateľka
listom z 29. júla 2014 túto skutočnosť oznámila súdnemu exekútorovi, ktorý bol povinný jej
podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku
bezodkladne predložiť okresnému súdu. Vyplýva z toho, že okresný súd mal vedomosť
o strate spôsobilosti povinnej byť účastníčkou konania, pretože pri schvaľovaní výťažku
skúma exekučný spis, ktorého súčasťou bolo aj podanie z 29. júla 2014. Okrem toho
okresný súd mal aj zákonnú povinnosť v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať, či účastník
konania má spôsobilosť byť účastníkom konania, a v prípade zistenia, že túto spôsobilosť
stratil, mal konanie zastaviť. Preto exekučné konanie malo byť najskôr zastavené a až
následne malo byť vykonané rozvrhové pojednávanie, pričom v takomto prípade by súdny
exekútor musel svoju odmenu vypočítať nie z vymáhanej sumy, ale len z reálne vymoženej
sumy.
Okresný súd neskúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci,
a v rozpore s ustanovením § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nezastavil exekučné
konanie z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania. Pri správnom postupe by odmena
súdneho exekútora bola len 14 079 €, a nie 33 193,92 €. Tým, že súdny exekútor nesprávne
vyrátal svoju odmenu, sťažovateľku o túto sumu poškodil a v konečnom dôsledku poškodil
aj oprávnenú, pretože jej z rozvrhu priradil o 19 305 € menej, ako mal. Bolo porušené aj
ustanovenie § 46 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého na trovy súdneho exekútora
mala ísť maximálne suma 20 454,84 €.
V súvislosti so zánikom povinnej ako subjektu práva a nezastavením exekúcie pred
vykonaním rozvrhového pojednávania kladie sťažovateľka otázku, ako súdny exekútor
preukázal doručenie predvolania na rozvrhové pojednávanie v súlade s ustanovením § 154
Exekučného poriadku povinnej, ktorá zanikla, a ako preukázal doručenie zápisnice
z rozvrhu výťažku povinnej podľa § 160 Exekučného poriadku. Napokon ani uznesenie
okresného súdu nebolo možné zaniknutej povinnej doručiť.
Uznesenie okresného súdu nie je riadne odôvodnené a nie je z neho zrejmé, či súdny
exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, resp. v kladnom prípade ako
okresný súd dospel k takémuto záveru. Nie je zrejmé ani skúmanie hotových výdavkov
súdneho exekútora v súvislosti so spotrebným materiálom a telekomunikačnými
poplatkami. Napokon z uznesenia nevyplýva, na akom základe sa priznalo navýšenie
odmeny a hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
Sťažovateľka ďalej namieta, že rozvrh výťažku nebol vykonaný v súlade
so zákonom, pretože v prvej skupine neboli uspokojené trovy exekúcie oprávnenej.
Ak chcel súdny exekútor uspokojiť trovy exekúcie v sume prevyšujúcej 20 574,92 € (ako to
vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie), potom mal na to účastníkov upozorniť, čo sa
však nestalo.
Pri správnom postupe by na pohľadávku oprávnenej pripadlo o 19 305 € viac, čo
zároveň znamená, že o toľko menej by sa malo vymáhať od sťažovateľky ako ručiteľky
v exekučnom konaní vedenom proti nej.
Napokon sťažovateľka poukazuje aj na neprimeranú celkovú dĺžku exekúcie
trvajúcej od roku 2002, čím došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka žiada vydať tento nález:
„1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod č. sp.zn.: Er/1621/01 porušil základné
právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
2. Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn.: Er/1621/01-675 zo dňa 29.10.2015 sa
zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
3. Ústavný súd priznáva sťažovateľke za porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov finančné zadosťučinenie v sume 3 000,00 eur.
4. Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 296,44 € (za dva úkony právnej pomoci v zmysle § 13a ods.1
písm. a) a b) a v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. á 139,83 € + 2x
režijný paušál á 8,39 €), na účet advokáta, JUDr. Juraj Tibenský(...) do 15 dní od
právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať primárne za podanie niekoho zjavne neoprávneného.
Sťažovateľka nebola účastníčkou exekučného konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. Er 1621/01, preto je už na prvý pohľad zrejmé, že nie je osobu oprávnenou
podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy proti uzneseniu okresného súdu z 29. októbra
2015, a to vrátane namietaných prieťahov v exekučnom konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Nemôžu byť pochybnosti o tom, že sťažovateľka naozaj má eminentný právny
záujem na tom, aby sa rozvrh výťažku z dražby vykonal zákonným spôsobom najmä v tom
zmysle, aby z výťažku čo najviac pripadlo na úhradu dlhu povinnej, pretože v rozsahu tejto
úhrady sťažovateľka ako ručiteľka nebude musieť sama zaplatiť oprávnenej. Táto
skutočnosť však neoprávňuje sťažovateľku zasahovať do exekučného konania, v ktorom nie
je účastníčkou konania.
Sťažovateľka má možnosť uplatňovať svoje námietky uvedené v sťažnosti
v exekučnom konaní vedenom voči nej pod sp. zn. Er 921/02. Treba vychádzať z toho, že
pre sťažovateľku, ktorá nebola účastníčkou exekučného konania vedeného pod sp. zn.
Er 1621/01, nie je uznesenie o rozvrhu výťažku z dražby záväzné (§ 159 ods. 2 v spojení
s § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Má právo na to, aby v exekučnom konaní
vedenom proti nej sa v zmysle jej námietok preskúmal rozsah uspokojenia oprávnenej
z výťažku dražby. Nemôže byť na ťarchu sťažovateľky to, že nebola účastníčkou
exekučného konania vedeného pod sp. zn. Er 1621/01 (v dôsledku čoho nemohla uplatňovať
svoje námietky vrátane podania odvolania), ale rovnako nemôže byť na jej ťarchu ani
prípadná pasivita oprávnenej, ktorá sa podľa všetkého nedomáhala nápravy tých údajných
pochybení, ku ktorým malo dôjsť podľa právneho názoru sťažovateľky. Ak k takýmto
pochybeniam došlo, potom by tieto mala znášať oprávnená.
V závere možno uviesť, že zo sekundárneho hľadiska nie je daná ani právomoc
ústavného súdu konať o sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Ako je zrejmé z už uvedených skutočností, sťažovateľka sa dosiaľ ani len nepokúsila
domáhať sa ochrany svojich práv v konaní pred všeobecnými súdmi, hoci na to má zákonnú
možnosť. Obrátila sa totiž priamo na ústavný súd. Za tohto stavu je právomoc ústavného
súdu poskytnúť jej ochranu v danom štádiu vylúčená.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2016