Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 662/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Fraňom,

Advokátska kancelária, Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, pre namietané porušenie

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. mája 2015 v súvislosti s námietkou

umožnenia účasti na miestnom zisťovaní a takto

rozhodol:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s námietkou

umožniť mu zúčastniť sa miestneho zisťovania.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. mája

2015 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-12 zo 6. októbra 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. mája 2015 v súvislosti s námietkou

umožnenia účasti na miestnom zisťovaní.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní bez označenia

dátumu doručenom ústavnému súdu 10. decembra 2015 a najvyšší súd vo vyjadrení

z 5. novembra 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd

vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutím obce V O (ďalej len „obec“) sp. zn.

18/2012-Mi, Ma/R zo 14. novembra 2012 bola dodatočne povolená stavba „Zmena

dokončenej stavby rodinného domu s. č. 164“ na pozemkoch parc. č. , a parc.

č. v k. ú. . Následným rozhodnutím odboru výstavby a bytovej politiky,

oddelenia štátnej stavebnej správy Obvodného úradu Trnava (ďalej len „obvodný úrad“)

sp. zn. ObU-TT-OVBP2-2013/00128/Pa z 18. januára 2013 bolo odvolanie sťažovateľa

zamietnuté a rozhodnutie obce bolo potvrdené.

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -64

z 30. septembra 2014 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia

obvodného úradu. Následným rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 21. mája 2015 doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľa 26. júna 2015 bol rozsudok

krajského súdu potvrdený.

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom oboch správnych orgánov k jeho ukráteniu

na právach, a to z dvoch zásadných dôvodov.

Predovšetkým išlo o to, že 21. augusta 2012 uskutočnila obec miestne zisťovanie,

pričom sťažovateľovi nebol umožnený prístup k nehnuteľnosti tvoriacej predmet konania.

Sťažovateľ totiž vystupoval v pozícii účastníka správneho konania ako vlastník susediacej

nehnuteľnosti a predmetom konania bola dodatočná legalizácia zmeny dokončenej stavby

rodinného domu. Neumožnením účasti sťažovateľa na miestnom zisťovaní sa mu odoprela

možnosť oboznámiť sa so skutočným stavom predmetnej nehnuteľnosti, ďalej možnosť

navrhnúť ďalšie dôkazy a klásť otázky, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie. Táto

skutočnosť je uvedená aj v zázname z ústneho konania a miestneho zisťovania

uskutočneného 21. augusta 2012.

Okrem toho považuje sťažovateľ za podstatné, že už vo svojom odvolaní

z 5. decembra 2012 podanom proti rozhodnutiu obce uviedol, že stavebník a starosta obce

sú v príbuzenskom pomere, a preto sťažovateľ má dôvodné podozrenie, že táto skutočnosť

mohla mať vplyv na priebeh konania a aj na rozhodnutie. Na spresnenie tohto

príbuzenského pomeru sťažovateľ uviedol, že otec stavebníka a manželka starostu obce sú

bratanec a sesternica.

Pokiaľ ide o námietku nemožnosti zúčastniť sa miestneho zisťovania v priebehu

konania, sťažovateľ namietal neumožnenie prístupu na nehnuteľnosť stavebníka. Najvyšší

súd bol toho názoru, že krajský súd sa s námietkou dostatočne vysporiadal, keď ju

nepovažoval za relevantnú, a uviedol, že okrem prístupu na pozemok stavebníka

sťažovateľovi boli umožnené všetky práva, ktoré mu ako účastníkovi stavebného konania

priznáva zákon. Podľa krajského súdu neumožnenie vstupu sťažovateľa na pozemok

stavebníka nie je takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Nemohla teda sťažovateľa ukrátiť na jeho právach.

V skutočnosti predpokladom správnosti a zákonnosti postupu stavebného úradu je, že

postupuje so všetkými účastníkmi konania a dá im možnosť riadne a včas uplatniť ich

procesné práva. V opačnom prípade účastníkovi konania odoberá prostriedky a možnosti

právnej ochrany predpokladané zákonom. Predpokladom pre riadne a včasné uplatnenie

procesných práv je aj riadne oboznámenie sa so skutočným stavom veci. Neumožnením

prístupu k nehnuteľnosti stavebníka bolo preto porušené základné právo sťažovateľa podľa

.

S námietkou existencie príbuzenského pomeru medzi otcom stavebníka a manželkou

starostu obce sa podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy dostatočne nezaoberali. Iba

konštatovali, že ustanovenia o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov upravujú len možnosť vylúčenia pracovníka správneho

orgánu, a nie vylúčenie štatutára, ktorý nie je pracovníkom, ale správnym orgánom, a že

starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní, nemôže

byť vylúčený z prerokúvania a rozhodnutia vo veci, pretože nie je zamestnancom, ale ani

členom správneho orgánu, a neexistuje iný správny orgán, ktorý by vo veci mohol

rozhodnúť. Sťažovateľ však vyslovil podozrenie, že práve príbuzenský vzťah viažuci sa

k starostovi obce ako vecne príslušnému správnemu orgánu k stavebníkovi viedol k vydaniu

pôvodne napadnutého rozhodnutia obce. Rozhodovaním starostu obce došlo podľa názoru

sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva, pretože vo veci nerozhodoval nestranný

a nezávislý orgán.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č. k. zo dňa 21.05.2015 v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, č. k. zo dňa 30.09.2014 porušené

bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. zo dňa 21.05.2015 v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, č. k. zo dňa 30.09.2014 sa zrušuje

a vec sa Krajskému súdu v Trnave vracia na ďalšie konanie.“

Alternatívne žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č. k. zo dňa 21.05.2015 porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. zo dňa 21.05.2015 sa zrušuje

a vec sa Najvyššiemu súdu SR vracia na ďalšie konanie.“

Z vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. -76 z 5. novembra 2015

doručeného ústavnému súdu 16. novembra 2015 vyplýva, že subjektívny názor sťažovateľa

a jeho nespokojnosť s rozhodnutím nemôže znamenať porušenie označených práv.

Obsahom týchto práv totiž nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka konania. Najvyšší súd uviedol dostatočné dôvody, pre ktoré nepovažoval

skutočnosť, že sťažovateľovi nebol umožnený vstup na pozemok stavebníka, za relevantnú.

Výlučne z neumožnenia vstupu sťažovateľovi na pozemok stavebníka nemožno vyvodzovať

porušenie sťažovateľom označených práv. Sťažovateľovi bola daná možnosť (ktorú aj

náležite využil) uplatniť všetky procesné práva vyplývajúce zo zákona. Rovnako z vyjadrení

a námietok predložených sťažovateľom v priebehu konania je nepochybné, že skutkový stav

týkajúci sa dotknutej stavby mu bol dostatočne známy. Z ústavnej judikatúry súdov

rozhodujúcich v oblasti správneho súdnictva vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto,

aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či

výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Je preto na mieste konštatovať, že sťažovateľom

označené práva nemohli byť postupom a rozsudkom najvyššieho súdu porušené a podaná

sťažnosť tak nie je dôvodná.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa bez označenia dátumu, ktorá bola

ústavnému súdu doručená 10. decembra 2015, vyplýva, že sťažovateľ sa nestotožňuje

s názorom najvyššieho súdu a v plnom rozsahu sa pridržiava sťažnosti. Je toho názoru, že

už v priebehu stavebného konania boli niekoľkokrát porušené príslušné právne predpisy,

ako aj ústavné práva sťažovateľa. Následne pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu krajským súdom a najvyšším súdom boli nesprávne právne posúdené

námietky sťažovateľa, a tým došlo k porušeniu a dohovoru.

Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. -12 zo 6. októbra 2015,

vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu a repliku právneho zástupcu sťažovateľa

Okresnému úradu Trnava (právnemu nástupcovi obvodného úradu), ako aj stavebníkovi

( , ), keďže títo boli tiež účastníkmi konania vedeného

všeobecnými súdmi, aby sa aj oni mohli vyjadriť vo veci samej, lebo by mohli byť dotknutí

na svojich právach rozhodnutím ústavného súdu.

Okresný úrad Trnava prevzal výzvu ústavného súdu 21. decembra 2015, ale k veci sa

nevyjadril.

Z vyjadrenia stavebníka z 28. decembra 2015 doručeného ústavnému súdu 4. januára

2016 vyplýva, že sťažovateľovi neumožnil 21. augusta 2012 vstúpiť na jeho pozemok na

účely miestneho zisťovania. K tomuto rozhodnutiu ho viedlo viacero dôvodov. Svojím

rozhodnutím neporušil zákon a neodoprel sťažovateľovi jeho práva. Sťažovateľovi bol

dostatočne známy skutkový stav týkajúci sa stavby, o zmenu ktorej v konaní išlo.

Sťažovateľovi boli umožnené okrem prístupu na pozemok stavebníka všetky práva, ktoré

mu ako účastníkovi stavebného konania priznáva zákon. V priebehu celého konania aktívne

vystupoval, pravidelne študoval spis, až nadmieru sa písomne vyjadroval, predkladal rôzne

námietky, sťažnosti a odvolania. Zámerne zavádzal štátne orgány nepravdivými

vyjadreniami s úmyslom uškodiť stavebníkovi. Pracovníkom obce ako stavebného úradu

bol 21. augusta 2012 umožnený vstup na stavbu v súvislosti s miestnym zisťovaním.

Ohliadkou bolo zistené, že stavba nie je v rozpore so záujmami spoločnosti a jej

dodatočným povolením nebude ohrozené zdravie a životy vlastníkov nehnuteľností, ako aj

vlastníkov a užívateľov susedných nehnuteľností. Prítomnosť sťažovateľa na svojom

pozemku stavebník nestrpí, keďže susedské vzťahy sú hlboko rozvrátené. Sťažovateľ pri

miestnych konaniach týkajúcich sa iných vecí, ako i pri vytyčovaní majetkovo-právnej

hranice pozemkov sa vulgárne správal, urážal stavebníka a mal nemiestne pripomienky.

Je arogantný, sleduje všetku činnosť na dvore aj v záhrade stavebníka. Často ho slovne

napáda, vykrikuje po ňom, vypisuje rôzne odkazy, ktoré následne lepí na plot alebo ich

popod plot podsúva. Na hranicu pozemkov zámerne vysádza popínavé rastliny brečtanu,

ktoré sa upínajú už aj po nehnuteľnosti stavebníka a znehodnocujú ju. Sťažovateľ svojimi

činmi a zákernosťami znepríjemňuje život rodiny stavebníka, hoci ide o nekonfliktnú

rodinu.

II.

Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 21. mája 2015 vyplýva, že ním

bol potvrdený rozsudok krajského súdu č. k. -64 z 30. septembra 2014. Podľa

názoru najvyššieho súdu pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa príbuzenského vzťahu

stavebníka a starostu obce, treba uviesť, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným

správnym orgánom v stavebnom konaní, nemôže byť vylúčený z prerokúvania

a rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom, ale ani členom správneho orgánu

a neexistuje iný správny orgán, ktorý by vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti

mohol rozhodnúť (pozri aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 18. marca

2009). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca sa problematikou správneho

práva, podľa ktorej ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom

pomere k tomuto orgánu (prípad starostu obce), tak na tieto prípady sa ustanovenia

o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú (pozri Sobihard J. Správny poriadok.

Komentár. 6. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2013, s. 47. ISBN 978-80-8078-600-7).

Námietku sťažovateľa, že mu nebol umožnený vstup na pozemok stavebníka počas

ústneho konania a miestneho zisťovania, čím mu malo byť odopreté právo oboznámiť sa

so skutočným stavom predmetnej nehnuteľnosti, nemožno považovať za relevantnú.

Sťažovateľovi boli umožnené okrem prístupu na pozemok stavebníka všetky práva, ktoré

mu ako účastníkovi stavebného konania priznáva zákon. Sťažovateľ počas celého priebehu

stavebného konania v konaní aktívne vystupoval, a to najmä podával námietky, odvolanie,

zúčastnil sa ústneho konania, kde mu bola daná na podpis zápisnica. Stavebný úrad však

nemá oprávnenie prikázať vlastníkom pozemku, aby strpeli prítomnosť sťažovateľa na ich

pozemku. Z vyjadrení a podaných námietok sťažovateľa v priebehu stavebného konania je

zrejmé, že sťažovateľovi bol dostatočne známy skutočný stav predmetnej stavby.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Sťažovateľ považuje za porušenie svojich práv podľa a dohovoru skutočnosť,

že mu nebola umožnená účasť na miestnom zisťovaní konanom 21. augusta 2012, čím sa

mu odoprela možnosť oboznámiť sa so skutočným stavom nehnuteľnosti, navrhnúť ďalšie

dôkazy a klásť otázky, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie.

Najvyšší súd je toho názoru, že výlučne z neumožnenia vstupu sťažovateľovi na

pozemok stavebníka nemožno vyvodzovať porušenie označených práv, pretože sťažovateľ

uplatnil všetky procesné práva vyplývajúce zo zákona a skutkový stav týkajúci sa stavby mu

bol dostatočne známy.

Stavebník je rovnakého názoru ako najvyšší súd a zároveň nepopiera, že

sťažovateľovi neumožnil vstup na pozemok v súvislosti s miestnym zisťovaním, a to pre

konflikty so sťažovateľom a pre jeho nevhodné správanie.

Z pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým konštatovať, že medzi účastníkmi

konania je nesporné, že sťažovateľ sa nemohol zúčastniť miestneho zisťovania konaného

21. augusta 2012, pretože stavebník ako vlastník pozemku mu neumožnil vstup na

pozemok. Ako sporné sa medzi účastníkmi konania javí právne posúdenie tejto nespornej

skutočnosti, resp. jej dopad na tvrdené porušenie označených práv sťažovateľa.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov ak nie je výslovne ustanovené inak,

vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 2 správneho poriadku všetci účastníci majú v konaní rovnaké

procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka

konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti

konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) správneho poriadku správny orgán môže pred skončením

konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie jeho účelu uložiť účastníkom,

aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.

Podľa § 45 ods. 1 správneho poriadku tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým,

že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek

predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď,

predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny orgán uložiť poriadkovú

pokutu do 165 eur, a to aj opakovane.

Sťažovateľ bol ako vlastník susediacej nehnuteľnosti účastníkom stavebného konania

začatého na návrh stavebníka, ktorý sa domáhal povolenia zmeny dokončenej stavby svojho

rodinného domu. Vzhľadom na citované ustanovenie § 4 ods. 2 správneho poriadku, ale

predovšetkým vychádzajúc z , mal preto sťažovateľ v prebiehajúcom

konaní rovnaké procesné práva a povinnosti ako stavebník. Napriek tomu, hoci bol

o termíne miestneho zisťovania upovedomený a chcel sa ho zúčastniť, nemohol tak urobiť,

pretože stavebník ako vlastník pozemku mu nedovolil na pozemok vstúpiť.

Konajúca obec ako stavebný úrad miestne zisťovanie vykonala bez toho, aby sa

pokúsila zákonnými prostriedkami dosiahnuť účasť sťažovateľa ako účastníka konania pri

tomto procesnom úkone. Nedošlo teda k vydaniu rozhodnutia, ktorým by sa stavebníkovi

uložila povinnosť strpieť vstup sťažovateľa na jeho pozemok na účely vykonania miestneho

zisťovania [§ 43 ods. 1 písm. a) správneho poriadku], ale ani k uloženiu poriadkovej pokuty

stavebníkovi za sťažovanie postupu konania (§ 45 ods. 1 správneho poriadku). Konajúca

obec teda nepodnikla vôbec nič na presadenie práva sťažovateľa zúčastniť sa miestneho

zisťovania, ale len pasívne akceptovala stav nerovnosti sťažovateľa v jeho účastníckych

právach, ktorý vznikol v dôsledku postoja stavebníka.

Podľa názoru ústavného súdu preto došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní medzi

účastníkmi konania ako jedného zo základných princípov spravodlivého procesu.

Rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu (Neumeister

c. Rakúsko). Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru zahrňuje právo,

aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť obhajovať svoju

záležitosť pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej

strane (Szwabovicz c. Švédsko).

Vychádzajúc z toho, že konajúca obec napriek námietkam sťažovateľa nepodnikla

žiadne zákonné kroky na ochranu jeho procesných práv, nemožno dospieť ani k záveru (ako

to naznačuje najvyšší súd a stavebník), že v danom prípade táto nerovnosť v postavení

účastníkov nediskvalifikovala celý proces ako proces spravodlivý. Nie je totiž možné

pripustiť, aby skrátenie práv účastníka konania spôsobené druhým účastníkom konania bolo

v konečnom dôsledku vyhodnotené v prospech toho účastníka konania, ktorý uplatnenie

práv druhého účastníka konania znemožnil.

Treba tiež dodať, že uvedené pochybenie obce nebolo napravené v odvolacom

konaní, ale ani v rámci správneho súdnictva. Najvyšší súd zaujal dokonca stanovisko, podľa

ktorého stavebný úrad nemá oprávnenie prikázať vlastníkovi pozemku, aby strpel

prítomnosť sťažovateľa na svojom pozemku.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa , ako aj jeho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. mája 2015 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

Najvyšší súd bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016