Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 176/2016
PDF · 315.28 KB
No categories available
II. ÚS 176/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného
, konajúcou
prostredníctvom advokáta a konateľa , vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 22/2015
a jeho uznesením z 8. apríla 2015 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 0 Tp 110/2015 a jeho uznesením z 31. marca 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015
doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa
, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Tpo 22/2015 a jeho uznesením z 8. apríla 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského
súdu“), ako aj postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 0 Tp 110/2015 a jeho uznesením z 31. marca 2015 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie okresného súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je spolu s ďalšími obvinenými
podozrivý zo spáchania trestného činu vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219
ods. 1 a 2 písm. f) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku“). Sťažovateľ je stíhaný väzobne,
pričom do väzby bol vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn.
0 Tp 85/2014 z 23. februára 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.
3 Tpo 15/2014 z 18. marca 2014 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku; väzba sťažovateľa začala plynúť 19. februára 2014.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 403/2014 z 8. septembra 2014 v spojení
s uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 71/2014 z 18. septembra 2014 bola lehota väzby
sťažovateľa predĺžená do 19. apríla 2015, pričom dôvody väzby sa nezmenili.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „špeciálny prokurátor“) podal 3. marca 2015 okresnému súdu návrh
na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa, ako aj spoluobvinených do 19. augusta
2015.
Okresný súd napadnutým uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn.
0 Tp 110/2015 z 31. marca 2015 rozhodol o predlžení väzby sťažovateľa (ako aj ďalších
obvinených) o tri mesiace, t. j. do 19. júla 2015, pričom dôvody väzby ostali u sťažovateľa
nezmenené. Zároveň okresný súd rozhodol, že nenahradí väzbu sťažovateľa dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že špeciálny prokurátor
odôvodnil návrh na predĺženie lehoty trvania väzby najmä potrebou umožniť záverečné
oboznámenie s výsledkami vyšetrovania obvineným a ich obhajcom s poukazom na to, že
ide o rozsiahly spisový materiál, s ktorým majú právo sa oboznámiť, ako aj potrebou
vypracovania znaleckého posudku na obvineného . V návrhu špeciálneho
prokurátora je predĺženie lehoty trvania väzby podrobne odôvodnené existenciou
materiálnych podmienok väzby, ktoré podľa špeciálneho prokurátora spočívajú v
dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestnej činnosti obvinenými. V tejto súvislosti
špeciálny prokurátor vo svojom návrhu podrobne poukazuje na usvedčujúce dôkazy
a odôvodňuje trvanie väzobných dôvodov u jednotlivých obvinených.
Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd sa stotožnil s odôvodnením
väzobných dôvodov špeciálnym prokurátorom, ako aj s opodstatnenosťou dôkazov
preukazujúcich dôvodnosť podozrenia zo spáchania stíhanej trestnej činnosti obvinenými.
V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu sa okrem iného
uvádza:
„Sudca pre prípravné konanie na základe výsluchov obvinených a po oboznámení sa
so spisovým materiálom dospel k jednoznačnému záveru, že väzba u obvinených trvá
v nezmenenom rozsahu aj naďalej. Sudca sa stotožňuje s odôvodnením väzobných dôvodov
u jednotlivých obvinených, ktoré odôvodnil prokurátor. Taktiež z doposiaľ vykonaných
dôkazov dospel sudca k záveru, že skutky, pre ktoré sú obvinení stíhaní majú znaky
trestného činu a je dôvodné podozrenie, že ich spáchali jednotliví obvinení, pričom
poukazuje na návrh prokurátora, kde jednotlivé dôkazy prokurátor odôvodnil. Súd v danom
štádiu nerozhoduje o vine obvinených, ale iba skúma či vykonané dôkazy skutočne obsahujú
také závažné skutočnosti, ktoré dostatočným a hodnoverným spôsobom podporujú záver
o dôvodnosti trestného stíhania alebo obsahujú skutočnosti, ktoré dôvodnosť trestného
stíhania proti konkrétnej osobe nepotvrdzujú alebo priamo vylučujú.
Keďže ide o rozsiahlu právne náročnú trestnú vec a dôvody väzby u obvinených
trvajú v nezmenenom rozsahu aj naďalej dospel sudca k záveru, že návrh prokurátora
na predĺženie lehoty trvania väzby je čiastočne dôvodný. Lehotu 4 mesiace, o ktorú
prokurátor žiadal predĺžiť väzby považuje však za neprimerane dlhú a preto predĺžil väzbu
iba o 3 mesiace, ktorú lehotu považuje za dostatočné na to, aby sa všetci obvinení
s obhajcami oboznámili s vyšetrovacím spisom, vyšetrovateľ rozhodol o prípadných ďalších
návrhoch na vykonanie dokazovania a prokurátor v zákonnej lehote podal obžalobu.
Sudca pre prípravné konanie sa tak isto zaoberal možnosťou nahradenia väzby
obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por...
V tejto súvislosti sudca pre prípravné konanie poukazuje na to, že sama povaha
prejednávaného prípadu neodôvodňuje možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka, keďže sudca nezistil u jednotlivých obvinených žiadne mimoriadne
okolnosti prípadu.“
Bezprostredne po vyhlásení napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn.
0 Tp 110/2015 z 31. marca 2015 bolo jeho písomné vyhotovenie krátkou cestou doručené
všetkým prítomným obvineným a prítomným obhajcom a prokurátorovi. V nadväznosti
na vyhlásenie napadnutého uznesenia okresného súdu zahlásil proti nemu sťažovateľ,
špeciálny prokurátor, ako aj spoluobvinení ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. Sťažovateľ
sťažnosť následne neodôvodnil.
Obhajca sťažovateľa podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu
odôvodnenú sťažnosť 16. apríla 2015, avšak dôvodnosťou návrhu na predĺženie lehoty
trvania väzby sa v nej nezaoberal vôbec. V sťažnosti poukazoval na porušenie práva
sťažovateľa na obhajobu, ku ktorému malo dôjsť tým, že obhajca sťažovateľa nebol riadne
a včas upovedomený o termíne rozhodovania o návrhu prokurátora o predĺžení lehoty
trvania väzby a bolo mu znemožnené zúčastniť sa na rozhodovaní okresného súdu
31. marca 2015 a obhajovať sťažovateľa.
Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 1 Tpo 22/2015 z 8. apríla 2015 sťažnosť
sťažovateľa zamietol, pričom v jeho odôvodnení okrem iného uviedol:
„Zo zápisnice o výsluchu obvinených z 31. 03. 2015, ktorého sa okrem obvinených
, , a , zúčastnili aj ich
obhajcovia, s výnimkou obhajcu obv. , , ktorý bol však riadne
a včas o termíne výsluchu upovedomený (09. 03. 2015) a prokurátor vyplýva, že prokurátor
zotrval na podanom návrhu na predĺženie lehoty väzby, ku ktorému doplnil, vzhľadom
na aktuálny stav vyšetrovania, že skúmanie duševného stavu obv. už bolo ukončené,
znalecký posudok už bol vyšetrovateľovi doručený a vyšetrovateľ už aj stanovil konkrétne
termíny, kedy sa jednotliví obvinení s obhajcami budú oboznamovať s rozsiahlym spisovým
materiálom..., že taktiež vyšetrovateľ sa musí zaoberať prípadnými návrhmi na vykonanie
ďalších dôkazov a prokurátor potrebuje čas na preštudovanie rozsiahleho spisového
materiálu, napísanie obžaloby tak, aby táto bola podaná v zákonnej 20 dňovej lehote väzby
v zmysle § 76 ods. 2, ods. 4 Tr. po., pred uplynutím trvania väzby. Dodal, že orgány činné
v trestnom konaní konajú s maximálnym urýchlením. Preto navrhol predĺženie lehoty väzby
o 4 mesiace do 19. 08. 2015.
... Obvinený vyslovil nesúhlas s návrhom prokurátora na predĺženie
lehoty trvania väzby, cíti sa byť nevinný a preto aj väzbu považuje za nedôvodnú.
... Krajský súd v Bratislave zistil, že pri rozhodnutí o predĺžení väzby u všetkých
štyroch obvinených boli dodržané všetky formálno-procesné podmienky. Rovnako aj
z vecného hľadiska boli splnené všetky zákonné podmienky na predĺženie lehoty trvania
väzby podľa § 76 ods. 2, ods. 3 Tr. por.
Pokiaľ ide o samotné konanie o predĺženie lehoty trvania väzby obvinených,
zo strany prokurátora bol dodržaný zákonný postup a aj zákonná lehota na podanie žiadosti
na okresný súd...
Správne sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že návrh podaný
prokurátorom je dôvodný, po primárnom zistení splnenia všetkých lehôt predpísaných
Trestným poriadkom, ako aj doterajšiu zákonnosť a opodstatnenosť väzby s poukazom, že
predĺžiť lehotu trvania väzby možno vtedy, ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo
z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu
hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania a že
obtiažnosť veci pritom spočíva v zložitosti, komplikovanosti, a tým aj časovej náročnosti
náležitého zistenia skutkového stavu, potrebného v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por.
na rozhodnutie...
Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom
konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7 (v danom prípade 25 mesiacov).
Primeranosť lehoty na ukončenie veci síce zákon výslovne neupravuje, treba ju však vždy
posudzovať so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec. Je potrebné uviesť, že dokazovanie
činnosti organizovanej skupiny, akú predpokladajú vznesené obvinenia, je vecne a časovo
náročné. Navyše aj vec, ktorá by sa nejavila ako obtiažna z hľadiska jednotlivého skutku,
môže byť obtiažna z hľadiska viacerých skutkov, ktoré sú prejednávané v jednom konaní,
najmä ak ide o násilnú trestnú činnosť, ktorá mala byť spáchaná v rámci činnosti
organizovanej skupiny (mnohovrstevnatosť veci). Tak, ako vyplýva z podrobne
odôvodnených skutkov napadnutého uznesenia, ich odhaľovanie a zisťovanie páchateľov,
počet obvinených a napokon aj doposiaľ vykonané dokazovania vo veci, si naďalej vyžaduje
omnoho väčšiu náročnosť na dokazovanie predmetnej násilnej trestnej činnosti. Cieľom
spoločného konania pre dva skutky a viacej obvinených, ako vyplýva z vyššie uvedeného,
je teda predovšetkým prejednať v jednom konaní všetky trestné činy toho istého obvineného,
resp. trestné činy rozdielnych obvinených, ktoré spolu súvisia (ide najmä o prípady, ak sa
na trestnej činnosti podieľajú rôznou formou trestnej činnosti – napr. spolupáchateľstvo,
účastníctvo, nadväznosť trestnej činnosti iných osôb na trestnú činnosť hlavného páchateľa
pri niektorých formách trestnej súčinnosti).
Predĺženie lehoty väzby o ďalšie tri mesiace u všetkých štyroch obvinených
nepresahuje najvyššiu možnú lehotu trvania väzby pre osoby obvinené z obzvlášť závažného
zločinu v zmysle § 76 ods. 7 písm. c/ Trestného poriadku, t. j. 25 mesiacov a zodpovedá aj
reálnej potrebe ďalšieho vyšetrovania, ktoré je v záverečnej fáze. Odvolací súd sa preto
stotožnil s dôvodnosťou potreby predĺženia lehoty trvania väzby, práve z dôvodu
opodstatnenej potreby ukončenia vyšetrovania tak, ako na to poukázal sudca pre prípravné
konanie v napadnutom uznesení a aj podľa odvolacieho súdu tento druh a charakter
predmetnej stíhanej obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti si vyžaduje takéto
náročnejšie dokazovanie, ktoré je rozsiahle a obtiažne, pre ktoré doposiaľ prípravné
konanie nemohlo byť skončené. ... Napokon predmetný spis v súčasnom štádiu konania
obsahuje 45 zväzkov o počte takmer 10 000 strán. Ako vyplýva z doterajšieho dokazovania
vo veci a potreby vykonania ďalších úkonov, tieto si vyžadujú primeraný časový úsek, ktorý
aj podľa názoru senátu krajského súdu je opodstatnene vymedzený predĺžením lehoty väzby
do 19. 07. 2015.
Sudca pre prípravné konanie sa zákonným spôsobom vysporiadal, v čom sú naďalej
naplnené materiálne dôvody väzby u obvinených tak, ako to podrobne rozviedol
v odôvodnení napadnutého uznesenia. S dôvodnosťou trestného stíhania ako základnou
materiálnou podmienkou väzby sa preto sudca pre prípravné konanie v napadnutom
rozhodnutí dostatočným a presvedčivým spôsobom vysporiadal a preto v podrobnostiach
odkazuje odvolací súd na tam uvedené závery, bez potreby opakovania rovnakých
skutkových okolností a právnych hodnotení. V podstate prevzal zhodne aj argumenty,
pre ktoré rozhodol, že dôvody väzby u jednotlivých obvinených trvajú v nezmenenom
rozsahu tak, ako bolo konštatované v podanom návrhu prokurátora.
Pokiaľ sudca pre prípravné konanie neakceptoval prokurátorom navrhovanú lehotu
do 19. 08. 2015, ale túto predĺžil len do 19. 07. 2015 z dôvodu jej dostatočnosti, aby sa
všetci obvinení s obhajcami oboznámili s vyšetrovacím spisom, vyšetrovateľ rozhodol
v prípadných ďalších návrhoch na vykonanie dokazovania a prokurátor v zákonnej lehote
podal aj obžalobu, s týmto sa plne stotožňuje aj senát sťažnostného súdu. Uvedený čas je
dostatočným nielen na naplánované úkony vyšetrovateľa, ale aj dostatočný na ďalší
procesný postup zo strany prokurátora tak, aby boli zachované všetky zákonom požadované
lehoty a podmienky. Preto v tomto smere bola sťažnosť prokurátora, ktorú podal len
z dôvodu neakceptovania ním navrhnutej lehoty, tunajším súdom zamietnutá, ako
nedôvodná.
Vzhľadom na všeobecne obhajobné námietky obvinených, ktorí popierajú spáchanie
skutkov, opätovne je pritom potrebné v tejto súvislosti uviesť tú skutočnosť a to, že v tomto
štádiu konania súdy nerozhodujú o vine obvinených... krajský súd po preskúmaní veci
a doteraz vykonaných dôkazov konštatuje, že tieto v predmetnej trestnej veci nijako
nerozptýlili dôvodnosť vážneho podozrenia, že sa skutky a trestné činy, pre ktoré boli
obvineným... a vznesené obvinenia mali stať a že ich mali spáchať aj
vyššie menovaní obvinení.
Krajský súd sa naďalej stotožňuje aj s pretrvávajúcimi dôvodmi väzby
u obvinených...
... Väzobné dôvody obvinených a podľa § 71 ods. 1
písm. c/ Tr. por. sú naďalej dané tak, ako ich ustálil aj prvostupňový súd a dôvody jeho
rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje aj senát sťažnostného súdu, pričom poukazuje
v podrobnostiach aj na ostatné uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
0 Tp/403/2014 zo dňa 08. 09. 2014 v spojení s uznesením tunajšieho súdu z 18. 09. 2014,
sp. zn. 2 Tpo/71/2014, bez potreby opakovania rovnakých úvah a záverov.
... Napokon ani jeden z vyššie uvedených všetkých sťažovateľov bližšie svoje sťažnosti
ničím neodôvodnili.“
Z napadnutého uznesenia ďalej tiež vyplýva, že krajský súd sa v napadnutom
uznesení stotožnil aj s dôvodmi, ktoré viedli okresný súd k záveru o nenahradení väzby
obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Námietky, ktoré obsahuje sťažnosť sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu,
sú v zásade totožné s námietkami, ktoré boli obsiahnuté v sťažnosti obhajcu sťažovateľa
podanej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.
Sťažovateľ predovšetkým namieta, že okresný súd nepostupoval tak, aby mu
zabezpečil pri rozhodovaní o predĺžení lehoty trvania väzby reálny výkon práva
na obhajobu. Sťažovateľ tvrdí, že jeho obhajca nebol o termíne
výsluchu a rozhodovania o predĺžení lehoty trvania väzby súdom upovedomený
pred konaním tohto výsluchu. V tejto súvislosti sa v sťažnosti uvádza:
«Okresný súd riadne a včas nepredvolal a neupovedomil obhajcu ,
advokátsku spoločnosť o termíne výsluchu obvinených
a rozhodovania o predlžení väzby. Dňa 31. 3. 2015 po 10.00 h sa osoba, ktorá sa
predstavila ako sudca Okresného súdu Bratislava I , skontaktovala
s kanceláriou advokátskej spoločnosti a oznámila, že sa práve koná
predmetný výsluch a rozhodovanie, pričom mu bolo oznámené, že žiadne predvolanie
na termín advokátskej spoločnosti nebolo doručené, na čo bolo oznámené, že uvedené
predvolanie bolo zasielané e-mailom a že „sa nevrátilo ako nedoručené“.»
Sťažovateľ zdôrazňuje, že jeho advokátovi, resp. Advokátskej spoločnosti
, na jej oficiálnu mailovú adresu uvedenú
na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory nebol nikdy doručený e-mail, obsahom
ktorého malo byť predvolanie na výsluch sťažovateľa určený na 31. marec 2015.
Podľa názoru sťažovateľa „nebol dôvod nezasielať upovedomenie o termíne výsluchu
obvinených poštou, vzhľadom na veľký časový odstup od doručenia návrhu prokurátora
na predĺženie väzby“, pričom v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dosiaľ boli
všetky upovedomenia v danej veci doručované obhajcovi poštou, pričom zásielky
bezodkladne preberal. Sťažovateľ okresnému súdu vyčíta, že si telefonicky, prípadne inak
neoveril, či došlo k doručeniu takej závažnej správy, ako je upovedomenie o termíne
výsluchu obvinených v súvislosti s rozhodovaním o predĺžení lehoty trvania väzby.
Sťažovateľ ďalej argumentuje, že „Uznesenie, voči ktorému je podávaná táto
sťažnosť, bolo obhajcovi doručené až dňa 14. 4. 2015 a tak až vtedy sa mohol oboznámiť
s rozhodnutím vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia však neobsahuje ani len zmienku
o tom, že jeho obhajca obvineného nebol prítomný a ani bližšie vysvetlenie
okolností, za akých mal byť upovedomený o termíne výsluchu.“.
V súvislosti so skutkovými okolnosťami posudzovanej veci sťažovateľ zdôrazňuje,
že je povinnosťou všeobecných súdov umožniť obvinenému uplatnenie práva na obhajobu
tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel, pretože v opačnom prípade by toto právo
nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp. iluzórne. Výklad príslušných
ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto taký, aby uplatnenie práva
na obhajobu v konaní o väzbe bolo obvinenému reálne umožnené.
Sumarizujúc svoju argumentáciu, sťažovateľ uvádza:
„Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v tvrdení, že za situácie, keď okresný súd
nesprávne predvolal obhajcu obvineného na výsluch sťažovateľa za účelom rozhodnutia
o predĺžení lehoty väzby a tomuto bolo uprené právo zúčastniť sa na úkone, nesmel krajský
súd sťažnosť podanú sťažovateľom zamietnuť, a naviac krajský súd nesprávne rozhodol
predtým, ako bola obhajcovi sťažovateľa doručené rozhodnutie okresného súdu o predĺžení
lehoty väzby a sťažovateľovi tak bolo upreté právo na obhajobu.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo/22/2015 a uznesením
sp. zn. 1 Tpo/22/2015 z 8. apríla 2015 porušil základné právo zaručené
v čl. 46 ods. 1, v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 5 ods. 3 a ods. 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp/110/2015 a uznesením
sp. zn. 0 Tp/110/2015 z 31. marca 2015 porušil základné práva zaručené
v čl. 46 ods. 1, v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 5 ods. 3 a ods. 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1 Tpo/22/2015 z 8. apríla 2015 sa
zrušuje a Krajskému súdu Bratislava sa prikazuje, aby prepustil neodkladne
z väzby na slobodu.
4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 eur
(slovom: desaťtisíc euro), ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť náhradu trov konania právnemu
zástupcovi sťažovateľa v sume 355,73 € (slovom: tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri
centov) na účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do pätnástich dní od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného
súdu a krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len
pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody
v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený
pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci
a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa
môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.
0 Tp 110/2015 z 31. marca 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu
Napadnutým uznesením okresný súd predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa
o 3 mesiace s poukazom na to, že trvá väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku, pričom zároveň rozhodol aj o tom, že väzbu nenahradí dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe
subsidiarity.
Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť
ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza
zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci
na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť
(čo aj urobil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc
krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu
rozhodnúť o tejto časti sťažnosti.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa v časti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.
1 Tpo 22/2015 z 8. apríla 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu
Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil
na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou
judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať
sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,
Z obsahu sťažnosti zreteľne vyplýva, že kľúčová a pritom v zásade jediná námietka
sťažovateľa je založená na argumentácii, že okresný súd neupovedomil jeho obhajcu riadne
a včas o termíne konania jeho výsluchu súvisiaceho s rozhodovaním o návrhu špeciálneho
prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby. V dôsledku toho mal byť sťažovateľovi
znemožnený reálny výkon jeho práva na obhajobu prostredníctvom obhajcu, pričom krajský
súd toto pochybenie v postupe okresného súdu nenapravil, čím došlo k porušeniu jeho
ústavou a dohovorom garantovaných práv.
V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd overoval
skutkovú argumentáciu sťažovateľa, pričom zistil tieto skutočnosti:
1. Dňa 9. marca 2015 bol asistentkou príslušného senátu okresného
súdu o 13.26 h odoslaný na e-mailové adresy
, , ,
a e-mail označený ako „Predvolanie na výsluch 31/3/2015“,
ktorého prílohu tvorilo upovedomenie obhajcov o termíne výsluchu obvinených.
V uvedenej e-mailovej správe z 9. marca 2015 je obsiahnutý tento text:
„Dobrý deň, V prílohe Vám týmto zasielame predvolanie na termín výsluchu
o žiadosti o predĺženie lehoty trvania väzby a žiadosti o prepustenie vo veci obvineného
a spol. na deň 31. 03. 2015 o 10.00 hod. na č. dv. 24 na tunajšom
Okresnom súde Bratislava, 1, Záhradnícka ul. č. 10, 812 44 Bratislava 1. Ďakujem.“.
2. V zápisnici o výsluchu obvinených z 31. marca 2015 sa uvádza, že obhajca
sťažovateľa bol „neprítomný, o termíne upovedomený emailom
z 09. 03. 2015“. Ústavný súd konštatuje, že obhajcovia ďalších obvinených
, a sa výsluchu zúčastnili.
3. Zo zápisnice o výsluchu obvinených z 31. marca 2015 ďalej vyplýva, že
pred výsluchom sťažovateľa sudca pre prípravné konanie oboznámil, že „obhajca
bol upovedomený dňa 9. marca 2015 o výsluchu na emailovú adresu
a neustanovil sa.
Obvinený udáva, že mu bol doučený návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania
väzby.
... Predstúpil obvinený , ktorý po zákonnom poučení udáva:
Poučeniu som porozumel.
Nesúhlasím s návrhom prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby, ja sa cítim
byť nevinný a preto aj väzba podľa môjho názoru je nedôvodná.
... Nesúhlasím s návrhom prokurátora.“.
4. Zo zápisnice vyplýva, že výsluch obvinených a rozhodovanie o návrhu
na predĺženie lehoty trvania väzby trvalo od 10.00 h do 13.45 h.
5. Ústavný súd ďalej zistil, že okresnému súdu nebolo doručené elektronické
oznámenie o tom, že by sa e-mail z 9. marca 2015 nepodarilo doručiť na adresu
. Sťažovateľ argumentuje, že žiaden e-mail z okresného súdu
týkajúci sa termínu jeho výsluchu určeného na 31. marec 2015 nebol doručený na oficiálnu
e-mailovú adresu Advokátskej spoločnosti , ktorá je uvedená
„na www stránke Slovenskej advokátskej komory, ako aj na všetkých prípadných
dokumentoch, t. j. “.
6. Zo zistení ústavného súdu tiež vyplýva, že na webovej stránke Slovenskej
advokátskej komory www.sak.sk je v časti Advokáti pri vyhľadaní obhajcu sťažovateľa
, so sídlom , evidovaná e-mailová adresa
, pričom túto adresu mal obhajca sťažovateľa
evidovanú na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory od 28. novembra 2014 a má
ju dosiaľ. Ústavný súd zároveň zistil, že advokátska spoločnosť ,
má na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory www.sak.sk v časti Advokátske
spoločenstvá evidovanú mailovú adresu .
Z uvedených skutkových zistení možno vyvodiť, že okresný súd doručoval
upovedomenie o termíne výsluchu sťažovateľa určeného na 31. marec 2015 na adresu
obhajcu sťažovateľa uvedenú na oficiálnej webovej stránke
Slovenskej advokátskej komory, a nie na adresu advokátskej spoločnosti ,
V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ ani len netvrdí, že by
predvolanie jeho obhajcovi na adresu doručené nebolo.
Na základe uvedených okolností ústavný súd zastáva názor, že skutočnosť, že
upovedomenie o termíne výsluchu sťažovateľa určeného na 31. marec 2015 bolo obhajcovi
sťažovateľa doručené na jeho oficiálnu webovú adresu a zároveň
nebolo doručované aj na oficiálnu webovú adresu advokátskej spoločnosti
, ktorej je obhajca sťažovateľa konateľom a advokátom, nesignalizuje
porušenie sťažovateľom označených práv podľa ústavy a dohovoru.
V nadväznosti na uvedený záver ústavný súd zdôrazňuje, že aj v prípade, ak by
akceptoval, že okresný súd pri doručovaní upovedomenia o termíne výsluchu sťažovateľa
pochybil (nepostupoval dôsledne), v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci boli
podľa jeho názoru vytvorené reálne predpoklady na to, aby v sťažnostnom konaní boli
pochybenia okresného súdu korigované, resp. odstránené. K vytvoreniu reálnych
predpokladov na odstránenie, resp. korigovanie týchto pochybení by ale došlo len vtedy,
ak by obhajca sťažovateľa v súlade so svojou zákonom ustanovenou povinnosťou „chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta“ [§ 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“)] reagoval na vzniknutú
situáciu „primeraným spôsobom a dôsledne“, tak aby „využil všetky právne prostriedky...
v záujme klienta“, ktoré „považuje za prospešné“ (§ 18 ods. 1 zákona o advokácii).
Ak by totiž ústavný súd aj pripustil, že obhajcovi sťažovateľa nebolo riadne doručené
upovedomenie o výsluchu jeho klienta, z konkrétnych okolností posudzovanej veci vyplýva,
že obhajca sťažovateľa sa najneskôr 31. marca 2015 po 10.00 h musel z telefonátu sudcu
pre prípravné konanie dozvedieť, že výsluch jeho klienta sa koná, a okamžite na túto
informáciu primeraným spôsobom a urýchlene reagovať, t. j. napr. okamžite požiadať
o posunutie, resp. prerušenie termínu výsluchu sťažovateľa (ústavný súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že výsluch sťažovateľa sa konal ako štvrtý v poradí, pričom okresný súd
rozhodoval o návrhu špeciálneho prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby vrátane
výsluchov obvinených takmer 4 hodiny, pozn.). Ak by sudca pre prípravné konanie
okresného súdu žiadosti obhajcu o posunutie alebo prerušenie výsluchu nevyhovel,
bolo zo zákona vyvoditeľnou povinnosťou obhajcu sťažovateľa bezodkladne sa
skontaktovať so sťažovateľom, prevziať si čo najskôr napadnuté uznesenie okresného súdu
(z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ ho mal v písomnej podobe k dispozícii
bezprostredne po ukončení výsluchu, pozn.), vyhotoviť bez zbytočného odkladu
kvalifikovanú sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu o predĺžení väzby sťažovateľa,
tak aby ju mal krajský súd k dispozícii ešte pred rozhodnutím o sťažnosti sťažovateľa
zahlásenej bezprostredne po vyhlásení napadnutého uznesenia okresného súdu.
Zo sťažnosti, ako aj zistení ústavného súdu vyplýva, že obhajca sťažovateľa
po získaní informácie, že sa výsluch sťažovateľa 31. marca 2015 koná (konal), zostal
pasívny a neurobil žiadny úkon smerujúci k dôslednej obhajobe práv svojho klienta.
Ústavný súd v súlade povinnosťami, ktoré zákon o advokácii ukladá advokátom, nemôže
akceptovať zistenú pasivitu obhajcu sťažovateľa, ktorý až 16. apríla 2015 podal proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť aj napriek tomu, že išlo o rozhodnutie
o ďalšom trvaní väzby, o ktorých sú súdy povinné rozhodovať „prednostne a urýchlene“
(§ 2 ods. 6 Trestného poriadku), pričom navyše v nej neuviedol žiadne námietky proti
návrhu špeciálneho prokurátora o predĺžení väzby jeho klienta, resp. iné skutočnosti, ktorým
by mohli relevantným spôsobom spochybniť ďalšie trvanie väzby sťažovateľa. Ústavný súd
konštatuje, že takúto argumentáciu neobsahuje ani sťažnosť sťažovateľa adresovaná
ústavnému súdu.
Navyše ústavný súd poznamenáva, že ani sťažovateľ v priebehu výsluchu 31. marca
2015 nenamietal neprítomnosť obhajcu a ani potom, ako zahlásil sťažnosť proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu, nevyvinul žiadnu aktivitu, aby sa urýchlene
skontaktoval so svojím obhajcom na účely poskytnutia právnej pomoci pri kvalifikovanom
odôvodňovaní svojej sťažnosti.
Za uvedených okolností podľa názoru ústavného súdu neexistuje dostatok
argumentov na to, aby mohol z ústavného hľadiska spochybniť napadnuté uznesenie
krajského súdu, ktorý o sťažnostiach sťažovateľa a ďalších spoluobvinených rozhodol
v súlade so svojou zákonnou povinnosťou „prednostne a urýchlene“ na základe
dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, o to viac, že sťažovateľ ani v sťažnosti doručenej
ústavnému súdu nespochybnil z materiálneho hľadiska ďalšie trvanie svojej väzby.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že
medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom sťažovateľom označených
základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,
na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne
mohol dospieť k záveru o ich porušení, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016