Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 176/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného

, konajúcou

prostredníctvom advokáta a konateľa , vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a 5 a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 8. apríla 2015 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa

, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práv podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 8. apríla 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského

súdu“), ako aj postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. marca 2015 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je spolu s ďalšími obvinenými

podozrivý zo spáchania trestného činu vraždy v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 k § 219

ods. 1 a 2 písm. f) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ účinný v čase spáchania skutku“). Sťažovateľ je stíhaný väzobne,

pričom do väzby bol vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn.

z 23. februára 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 18. marca 2014 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku; väzba sťažovateľa začala plynúť 19. februára 2014.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 8. septembra 2014 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 18. septembra 2014 bola lehota väzby

sťažovateľa predĺžená do 19. apríla 2015, pričom dôvody väzby sa nezmenili.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „špeciálny prokurátor“) podal 3. marca 2015 okresnému súdu návrh

na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa, ako aj spoluobvinených do 19. augusta

2015.

Okresný súd napadnutým uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn.

z 31. marca 2015 rozhodol o predlžení väzby sťažovateľa (ako aj ďalších

obvinených) o tri mesiace, t. j. do 19. júla 2015, pričom dôvody väzby ostali u sťažovateľa

nezmenené. Zároveň okresný súd rozhodol, že nenahradí väzbu sťažovateľa dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že špeciálny prokurátor

odôvodnil návrh na predĺženie lehoty trvania väzby najmä potrebou umožniť záverečné

oboznámenie s výsledkami vyšetrovania obvineným a ich obhajcom s poukazom na to, že

ide o rozsiahly spisový materiál, s ktorým majú právo sa oboznámiť, ako aj potrebou

vypracovania znaleckého posudku na obvineného . V návrhu špeciálneho

prokurátora je predĺženie lehoty trvania väzby podrobne odôvodnené existenciou

materiálnych podmienok väzby, ktoré podľa špeciálneho prokurátora spočívajú v

dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestnej činnosti obvinenými. V tejto súvislosti

špeciálny prokurátor vo svojom návrhu podrobne poukazuje na usvedčujúce dôkazy

a odôvodňuje trvanie väzobných dôvodov u jednotlivých obvinených.

Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd sa stotožnil s odôvodnením

väzobných dôvodov špeciálnym prokurátorom, ako aj s opodstatnenosťou dôkazov

preukazujúcich dôvodnosť podozrenia zo spáchania stíhanej trestnej činnosti obvinenými.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu sa okrem iného

uvádza:

„Sudca pre prípravné konanie na základe výsluchov obvinených a po oboznámení sa

so spisovým materiálom dospel k jednoznačnému záveru, že väzba u obvinených trvá

v nezmenenom rozsahu aj naďalej. Sudca sa stotožňuje s odôvodnením väzobných dôvodov

u jednotlivých obvinených, ktoré odôvodnil prokurátor. Taktiež z doposiaľ vykonaných

dôkazov dospel sudca k záveru, že skutky, pre ktoré sú obvinení stíhaní majú znaky

trestného činu a je dôvodné podozrenie, že ich spáchali jednotliví obvinení, pričom

poukazuje na návrh prokurátora, kde jednotlivé dôkazy prokurátor odôvodnil. Súd v danom

štádiu nerozhoduje o vine obvinených, ale iba skúma či vykonané dôkazy skutočne obsahujú

také závažné skutočnosti, ktoré dostatočným a hodnoverným spôsobom podporujú záver

o dôvodnosti trestného stíhania alebo obsahujú skutočnosti, ktoré dôvodnosť trestného

stíhania proti konkrétnej osobe nepotvrdzujú alebo priamo vylučujú.

Keďže ide o rozsiahlu právne náročnú trestnú vec a dôvody väzby u obvinených

trvajú v nezmenenom rozsahu aj naďalej dospel sudca k záveru, že návrh prokurátora

na predĺženie lehoty trvania väzby je čiastočne dôvodný. Lehotu 4 mesiace, o ktorú

prokurátor žiadal predĺžiť väzby považuje však za neprimerane dlhú a preto predĺžil väzbu

iba o 3 mesiace, ktorú lehotu považuje za dostatočné na to, aby sa všetci obvinení

s obhajcami oboznámili s vyšetrovacím spisom, vyšetrovateľ rozhodol o prípadných ďalších

návrhoch na vykonanie dokazovania a prokurátor v zákonnej lehote podal obžalobu.

Sudca pre prípravné konanie sa tak isto zaoberal možnosťou nahradenia väzby

obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/

..

V tejto súvislosti sudca pre prípravné konanie poukazuje na to, že sama povaha

prejednávaného prípadu neodôvodňuje možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka, keďže sudca nezistil u jednotlivých obvinených žiadne mimoriadne

okolnosti prípadu.“

Bezprostredne po vyhlásení napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 31. marca 2015 bolo jeho písomné vyhotovenie krátkou cestou doručené

všetkým prítomným obvineným a prítomným obhajcom a prokurátorovi. V nadväznosti

na vyhlásenie napadnutého uznesenia okresného súdu zahlásil proti nemu sťažovateľ,

špeciálny prokurátor, ako aj spoluobvinení ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. Sťažovateľ

sťažnosť následne neodôvodnil.

Obhajca sťažovateľa podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

odôvodnenú sťažnosť 16. apríla 2015, avšak dôvodnosťou návrhu na predĺženie lehoty

trvania väzby sa v nej nezaoberal vôbec. V sťažnosti poukazoval na porušenie práva

sťažovateľa na obhajobu, ku ktorému malo dôjsť tým, že obhajca sťažovateľa nebol riadne

a včas upovedomený o termíne rozhodovania o návrhu prokurátora o predĺžení lehoty

trvania väzby a bolo mu znemožnené zúčastniť sa na rozhodovaní okresného súdu

31. marca 2015 a obhajovať sťažovateľa.

Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. z 8. apríla 2015 sťažnosť

sťažovateľa zamietol, pričom v jeho odôvodnení okrem iného uviedol:

„Zo zápisnice o výsluchu obvinených z 31. 03. 2015, ktorého sa okrem obvinených

, , a , zúčastnili aj ich

obhajcovia, s výnimkou obhajcu obv. , , ktorý bol však riadne

a včas o termíne výsluchu upovedomený (09. 03. 2015) a prokurátor vyplýva, že prokurátor

zotrval na podanom návrhu na predĺženie lehoty väzby, ku ktorému doplnil, vzhľadom

na aktuálny stav vyšetrovania, že skúmanie duševného stavu obv. už bolo ukončené,

znalecký posudok už bol vyšetrovateľovi doručený a vyšetrovateľ už aj stanovil konkrétne

termíny, kedy sa jednotliví obvinení s obhajcami budú oboznamovať s rozsiahlym spisovým

materiálom..., že taktiež vyšetrovateľ sa musí zaoberať prípadnými návrhmi na vykonanie

ďalších dôkazov a prokurátor potrebuje čas na preštudovanie rozsiahleho spisového

materiálu, napísanie obžaloby tak, aby táto bola podaná v zákonnej 20 dňovej lehote väzby

v zmysle § 76 ods. 2, ods. 4 Tr. po., pred uplynutím trvania väzby. Dodal, že orgány činné

v trestnom konaní konajú s maximálnym urýchlením. Preto navrhol predĺženie lehoty väzby

o 4 mesiace do 19. 08. 2015.

... Obvinený vyslovil nesúhlas s návrhom prokurátora na predĺženie

lehoty trvania väzby, cíti sa byť nevinný a preto aj väzbu považuje za nedôvodnú.

... Krajský súd v Bratislave zistil, že pri rozhodnutí o predĺžení väzby u všetkých

štyroch obvinených boli dodržané všetky formálno-procesné podmienky. Rovnako aj

z vecného hľadiska boli splnené všetky zákonné podmienky na predĺženie lehoty trvania

väzby podľa ,

Pokiaľ ide o samotné konanie o predĺženie lehoty trvania väzby obvinených,

zo strany prokurátora bol dodržaný zákonný postup a aj zákonná lehota na podanie žiadosti

na okresný súd...

Správne sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, že návrh podaný

prokurátorom je dôvodný, po primárnom zistení splnenia všetkých lehôt predpísaných

, ako aj doterajšiu zákonnosť a opodstatnenosť väzby s poukazom, že

predĺžiť lehotu trvania väzby možno vtedy, ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo

z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu

hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania a že

obtiažnosť veci pritom spočíva v zložitosti, komplikovanosti, a tým aj časovej náročnosti

náležitého zistenia skutkového stavu, potrebného v zmysle

na rozhodnutie...

Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom

konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7 (v danom prípade 25 mesiacov).

Primeranosť lehoty na ukončenie veci síce zákon výslovne neupravuje, treba ju však vždy

posudzovať so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec. Je potrebné uviesť, že dokazovanie

činnosti organizovanej skupiny, akú predpokladajú vznesené obvinenia, je vecne a časovo

náročné. Navyše aj vec, ktorá by sa nejavila ako obtiažna z hľadiska jednotlivého skutku,

môže byť obtiažna z hľadiska viacerých skutkov, ktoré sú prejednávané v jednom konaní,

najmä ak ide o násilnú trestnú činnosť, ktorá mala byť spáchaná v rámci činnosti

organizovanej skupiny (mnohovrstevnatosť veci). Tak, ako vyplýva z podrobne

odôvodnených skutkov napadnutého uznesenia, ich odhaľovanie a zisťovanie páchateľov,

počet obvinených a napokon aj doposiaľ vykonané dokazovania vo veci, si naďalej vyžaduje

omnoho väčšiu náročnosť na dokazovanie predmetnej násilnej trestnej činnosti. Cieľom

spoločného konania pre dva skutky a viacej obvinených, ako vyplýva z vyššie uvedeného,

je teda predovšetkým prejednať v jednom konaní všetky trestné činy toho istého obvineného,

resp. trestné činy rozdielnych obvinených, ktoré spolu súvisia (ide najmä o prípady, ak sa

na trestnej činnosti podieľajú rôznou formou trestnej činnosti – napr. spolupáchateľstvo,

účastníctvo, nadväznosť trestnej činnosti iných osôb na trestnú činnosť hlavného páchateľa

pri niektorých formách trestnej súčinnosti).

Predĺženie lehoty väzby o ďalšie tri mesiace u všetkých štyroch obvinených

nepresahuje najvyššiu možnú lehotu trvania väzby pre osoby obvinené z obzvlášť závažného

zločinu v zmysle , t. j. 25 mesiacov a zodpovedá aj

reálnej potrebe ďalšieho vyšetrovania, ktoré je v záverečnej fáze. Odvolací súd sa preto

stotožnil s dôvodnosťou potreby predĺženia lehoty trvania väzby, práve z dôvodu

opodstatnenej potreby ukončenia vyšetrovania tak, ako na to poukázal sudca pre prípravné

konanie v napadnutom uznesení a aj podľa odvolacieho súdu tento druh a charakter

predmetnej stíhanej obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti si vyžaduje takéto

náročnejšie dokazovanie, ktoré je rozsiahle a obtiažne, pre ktoré doposiaľ prípravné

konanie nemohlo byť skončené. ... Napokon predmetný spis v súčasnom štádiu konania

obsahuje 45 zväzkov o počte takmer 10 000 strán. Ako vyplýva z doterajšieho dokazovania

vo veci a potreby vykonania ďalších úkonov, tieto si vyžadujú primeraný časový úsek, ktorý

aj podľa názoru senátu krajského súdu je opodstatnene vymedzený predĺžením lehoty väzby

do 19. 07. 2015.

Sudca pre prípravné konanie sa zákonným spôsobom vysporiadal, v čom sú naďalej

naplnené materiálne dôvody väzby u obvinených tak, ako to podrobne rozviedol

v odôvodnení napadnutého uznesenia. S dôvodnosťou trestného stíhania ako základnou

materiálnou podmienkou väzby sa preto sudca pre prípravné konanie v napadnutom

rozhodnutí dostatočným a presvedčivým spôsobom vysporiadal a preto v podrobnostiach

odkazuje odvolací súd na tam uvedené závery, bez potreby opakovania rovnakých

skutkových okolností a právnych hodnotení. V podstate prevzal zhodne aj argumenty,

pre ktoré rozhodol, že dôvody väzby u jednotlivých obvinených trvajú v nezmenenom

rozsahu tak, ako bolo konštatované v podanom návrhu prokurátora.

Pokiaľ sudca pre prípravné konanie neakceptoval prokurátorom navrhovanú lehotu

do 19. 08. 2015, ale túto predĺžil len do 19. 07. 2015 z dôvodu jej dostatočnosti, aby sa

všetci obvinení s obhajcami oboznámili s vyšetrovacím spisom, vyšetrovateľ rozhodol

v prípadných ďalších návrhoch na vykonanie dokazovania a prokurátor v zákonnej lehote

podal aj obžalobu, s týmto sa plne stotožňuje aj senát sťažnostného súdu. Uvedený čas je

dostatočným nielen na naplánované úkony vyšetrovateľa, ale aj dostatočný na ďalší

procesný postup zo strany prokurátora tak, aby boli zachované všetky zákonom požadované

lehoty a podmienky. Preto v tomto smere bola sťažnosť prokurátora, ktorú podal len

z dôvodu neakceptovania ním navrhnutej lehoty, tunajším súdom zamietnutá, ako

nedôvodná.

Vzhľadom na všeobecne obhajobné námietky obvinených, ktorí popierajú spáchanie

skutkov, opätovne je pritom potrebné v tejto súvislosti uviesť tú skutočnosť a to, že v tomto

štádiu konania súdy nerozhodujú o vine obvinených... krajský súd po preskúmaní veci

a doteraz vykonaných dôkazov konštatuje, že tieto v predmetnej trestnej veci nijako

nerozptýlili dôvodnosť vážneho podozrenia, že sa skutky a trestné činy, pre ktoré boli

obvineným... a vznesené obvinenia mali stať a že ich mali spáchať aj

vyššie menovaní obvinení.

Krajský súd sa naďalej stotožňuje aj s pretrvávajúcimi dôvodmi väzby

u obvinených...

... Väzobné dôvody obvinených a podľa § 71 ods. 1

písm. c/ sú naďalej dané tak, ako ich ustálil aj prvostupňový súd a dôvody jeho

rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje aj senát sťažnostného súdu, pričom poukazuje

v podrobnostiach aj na ostatné uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

zo dňa 08. 09. 2014 v spojení s uznesením tunajšieho súdu z 18. 09. 2014,

sp. zn. , bez potreby opakovania rovnakých úvah a záverov.

... Napokon ani jeden z vyššie uvedených všetkých sťažovateľov bližšie svoje sťažnosti

ničím neodôvodnili.“

Z napadnutého uznesenia ďalej tiež vyplýva, že krajský súd sa v napadnutom

uznesení stotožnil aj s dôvodmi, ktoré viedli okresný súd k záveru o nenahradení väzby

obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Námietky, ktoré obsahuje sťažnosť sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu,

sú v zásade totožné s námietkami, ktoré boli obsiahnuté v sťažnosti obhajcu sťažovateľa

podanej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.

Sťažovateľ predovšetkým namieta, že okresný súd nepostupoval tak, aby mu

zabezpečil pri rozhodovaní o predĺžení lehoty trvania väzby reálny výkon práva

na obhajobu. Sťažovateľ tvrdí, že jeho obhajca nebol o termíne

výsluchu a rozhodovania o predĺžení lehoty trvania väzby súdom upovedomený

pred konaním tohto výsluchu. V tejto súvislosti sa v sťažnosti uvádza:

«Okresný súd riadne a včas nepredvolal a neupovedomil obhajcu ,

advokátsku spoločnosť o termíne výsluchu obvinených

a rozhodovania o predlžení väzby. Dňa 31. 3. 2015 po 10.00 h sa osoba, ktorá sa

predstavila ako sudca Okresného súdu Bratislava I , skontaktovala

s kanceláriou advokátskej spoločnosti a oznámila, že sa práve koná

predmetný výsluch a rozhodovanie, pričom mu bolo oznámené, že žiadne predvolanie

na termín advokátskej spoločnosti nebolo doručené, na čo bolo oznámené, že uvedené

predvolanie bolo zasielané e-mailom a že „sa nevrátilo ako nedoručené“.»

Sťažovateľ zdôrazňuje, že jeho advokátovi, resp. Advokátskej spoločnosti

, na jej oficiálnu mailovú adresu uvedenú

na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory nebol nikdy doručený e-mail, obsahom

ktorého malo byť predvolanie na výsluch sťažovateľa určený na 31. marec 2015.

Podľa názoru sťažovateľa „nebol dôvod nezasielať upovedomenie o termíne výsluchu

obvinených poštou, vzhľadom na veľký časový odstup od doručenia návrhu prokurátora

na predĺženie väzby“, pričom v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dosiaľ boli

všetky upovedomenia v danej veci doručované obhajcovi poštou, pričom zásielky

bezodkladne preberal. Sťažovateľ okresnému súdu vyčíta, že si telefonicky, prípadne inak

neoveril, či došlo k doručeniu takej závažnej správy, ako je upovedomenie o termíne

výsluchu obvinených v súvislosti s rozhodovaním o predĺžení lehoty trvania väzby.

Sťažovateľ ďalej argumentuje, že „Uznesenie, voči ktorému je podávaná táto

sťažnosť, bolo obhajcovi doručené až dňa 14. 4. 2015 a tak až vtedy sa mohol oboznámiť

s rozhodnutím vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia však neobsahuje ani len zmienku

o tom, že jeho obhajca obvineného nebol prítomný a ani bližšie vysvetlenie

okolností, za akých mal byť upovedomený o termíne výsluchu.“.

V súvislosti so skutkovými okolnosťami posudzovanej veci sťažovateľ zdôrazňuje,

že je povinnosťou všeobecných súdov umožniť obvinenému uplatnenie práva na obhajobu

tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel, pretože v opačnom prípade by toto právo

nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp. iluzórne. Výklad príslušných

ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto taký, aby uplatnenie práva

na obhajobu v konaní o väzbe bolo obvinenému reálne umožnené.

Sumarizujúc svoju argumentáciu, sťažovateľ uvádza:

„Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v tvrdení, že za situácie, keď okresný súd

nesprávne predvolal obhajcu obvineného na výsluch sťažovateľa za účelom rozhodnutia

o predĺžení lehoty väzby a tomuto bolo uprené právo zúčastniť sa na úkone, nesmel krajský

súd sťažnosť podanú sťažovateľom zamietnuť, a naviac krajský súd nesprávne rozhodol

predtým, ako bola obhajcovi sťažovateľa doručené rozhodnutie okresného súdu o predĺžení

lehoty väzby a sťažovateľovi tak bolo upreté právo na obhajobu.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

sp. zn. z 8. apríla 2015 porušil základné právo zaručené

v , v a 5 a v a ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

sp. zn. z 31. marca 2015 porušil základné práva zaručené

v , v a 5 a v a ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. z 8. apríla 2015 sa

zrušuje a Krajskému súdu Bratislava sa prikazuje, aby prepustil neodkladne

z väzby na slobodu.

4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 eur

(slovom: desaťtisíc euro), ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť náhradu trov konania právnemu

zástupcovi sťažovateľa v sume 355,73 € (slovom: tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri

centov) na účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do pätnástich dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa a 4 dohovoru napadnutými uzneseniami okresného

súdu a krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa

môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa a 4 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 31. marca 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Napadnutým uznesením okresný súd predĺžil lehotu trvania väzby sťažovateľa

o 3 mesiace s poukazom na to, že trvá väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku, pričom zároveň rozhodol aj o tom, že väzbu nenahradí dohľadom probačného

a mediačného úradníka.

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť

(čo aj urobil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu

rozhodnúť o tejto časti sťažnosti.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v časti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 8. apríla 2015 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil

na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou

judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Z obsahu sťažnosti zreteľne vyplýva, že kľúčová a pritom v zásade jediná námietka

sťažovateľa je založená na argumentácii, že okresný súd neupovedomil jeho obhajcu riadne

a včas o termíne konania jeho výsluchu súvisiaceho s rozhodovaním o návrhu špeciálneho

prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby. V dôsledku toho mal byť sťažovateľovi

znemožnený reálny výkon jeho práva na obhajobu prostredníctvom obhajcu, pričom krajský

súd toto pochybenie v postupe okresného súdu nenapravil, čím došlo k porušeniu jeho

a dohovorom garantovaných práv.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd overoval

skutkovú argumentáciu sťažovateľa, pričom zistil tieto skutočnosti:

1. Dňa 9. marca 2015 bol asistentkou príslušného senátu okresného

súdu o 13.26 h odoslaný na e-mailové adresy

, , ,

a e-mail označený ako „Predvolanie na výsluch “,

ktorého prílohu tvorilo upovedomenie obhajcov o termíne výsluchu obvinených.

V uvedenej e-mailovej správe z 9. marca 2015 je obsiahnutý tento text:

„Dobrý deň, V prílohe Vám týmto zasielame predvolanie na termín výsluchu

o žiadosti o predĺženie lehoty trvania väzby a žiadosti o prepustenie vo veci obvineného

a spol. na deň 31. 03. 2015 o 10.00 hod. na č. dv. 24 na tunajšom

Okresnom súde Bratislava, 1, Záhradnícka ul. č. 10, 812 44 Bratislava 1. Ďakujem.“.

2. V zápisnici o výsluchu obvinených z 31. marca 2015 sa uvádza, že obhajca

sťažovateľa bol „neprítomný, o termíne upovedomený emailom

z 09. 03. 2015“. Ústavný súd konštatuje, že obhajcovia ďalších obvinených

, a sa výsluchu zúčastnili.

3. Zo zápisnice o výsluchu obvinených z 31. marca 2015 ďalej vyplýva, že

pred výsluchom sťažovateľa sudca pre prípravné konanie oboznámil, že „obhajca

bol upovedomený dňa 9. marca 2015 o výsluchu na emailovú adresu

a neustanovil sa.

Obvinený udáva, že mu bol doučený návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania

väzby.

... Predstúpil obvinený , ktorý po zákonnom poučení udáva:

Poučeniu som porozumel.

Nesúhlasím s návrhom prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby, ja sa cítim

byť nevinný a preto aj väzba podľa môjho názoru je nedôvodná.

... Nesúhlasím s návrhom prokurátora.“.

4. Zo zápisnice vyplýva, že výsluch obvinených a rozhodovanie o návrhu

na predĺženie lehoty trvania väzby trvalo od 10.00 h do 13.45 h.

5. Ústavný súd ďalej zistil, že okresnému súdu nebolo doručené elektronické

oznámenie o tom, že by sa e-mail z 9. marca 2015 nepodarilo doručiť na adresu

. Sťažovateľ argumentuje, že žiaden e-mail z okresného súdu

týkajúci sa termínu jeho výsluchu určeného na 31. marec 2015 nebol doručený na oficiálnu

e-mailovú adresu Advokátskej spoločnosti , ktorá je uvedená

„na www stránke Slovenskej advokátskej komory, ako aj na všetkých prípadných

dokumentoch, t. j. “.

6. Zo zistení ústavného súdu tiež vyplýva, že na webovej stránke Slovenskej

advokátskej komory www.sak.sk je v časti Advokáti pri vyhľadaní obhajcu sťažovateľa

, so sídlom , evidovaná e-mailová adresa

, pričom túto adresu mal obhajca sťažovateľa

evidovanú na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory od 28. novembra 2014 a má

ju dosiaľ. Ústavný súd zároveň zistil, že advokátska spoločnosť ,

má na webovej stránke Slovenskej advokátskej komory www.sak.sk v časti Advokátske

spoločenstvá evidovanú mailovú adresu .

Z uvedených skutkových zistení možno vyvodiť, že okresný súd doručoval

upovedomenie o termíne výsluchu sťažovateľa určeného na 31. marec 2015 na adresu

obhajcu sťažovateľa uvedenú na oficiálnej webovej stránke

Slovenskej advokátskej komory, a nie na adresu advokátskej spoločnosti ,

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ ani len netvrdí, že by

predvolanie jeho obhajcovi na adresu doručené nebolo.

Na základe uvedených okolností ústavný súd zastáva názor, že skutočnosť, že

upovedomenie o termíne výsluchu sťažovateľa určeného na 31. marec 2015 bolo obhajcovi

sťažovateľa doručené na jeho oficiálnu webovú adresu a zároveň

nebolo doručované aj na oficiálnu webovú adresu advokátskej spoločnosti

, ktorej je obhajca sťažovateľa konateľom a advokátom, nesignalizuje

porušenie sťažovateľom označených práv podľa a dohovoru.

V nadväznosti na uvedený záver ústavný súd zdôrazňuje, že aj v prípade, ak by

akceptoval, že okresný súd pri doručovaní upovedomenia o termíne výsluchu sťažovateľa

pochybil (nepostupoval dôsledne), v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci boli

podľa jeho názoru vytvorené reálne predpoklady na to, aby v sťažnostnom konaní boli

pochybenia okresného súdu korigované, resp. odstránené. K vytvoreniu reálnych

predpokladov na odstránenie, resp. korigovanie týchto pochybení by ale došlo len vtedy,

ak by obhajca sťažovateľa v súlade so svojou zákonom ustanovenou povinnosťou „chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta“ [ o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“)] reagoval na vzniknutú

situáciu „primeraným spôsobom a dôsledne“, tak aby „využil všetky právne prostriedky...

v záujme klienta“, ktoré „považuje za prospešné“ (§ 18 ods. 1 zákona o advokácii).

Ak by totiž ústavný súd aj pripustil, že obhajcovi sťažovateľa nebolo riadne doručené

upovedomenie o výsluchu jeho klienta, z konkrétnych okolností posudzovanej veci vyplýva,

že obhajca sťažovateľa sa najneskôr 31. marca 2015 po 10.00 h musel z telefonátu sudcu

pre prípravné konanie dozvedieť, že výsluch jeho klienta sa koná, a okamžite na túto

informáciu primeraným spôsobom a urýchlene reagovať, t. j. napr. okamžite požiadať

o posunutie, resp. prerušenie termínu výsluchu sťažovateľa (ústavný súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že výsluch sťažovateľa sa konal ako štvrtý v poradí, pričom okresný súd

rozhodoval o návrhu špeciálneho prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby vrátane

výsluchov obvinených takmer 4 hodiny, pozn.). Ak by sudca pre prípravné konanie

okresného súdu žiadosti obhajcu o posunutie alebo prerušenie výsluchu nevyhovel,

bolo zo zákona vyvoditeľnou povinnosťou obhajcu sťažovateľa bezodkladne sa

skontaktovať so sťažovateľom, prevziať si čo najskôr napadnuté uznesenie okresného súdu

(z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ ho mal v písomnej podobe k dispozícii

bezprostredne po ukončení výsluchu, pozn.), vyhotoviť bez zbytočného odkladu

kvalifikovanú sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu o predĺžení väzby sťažovateľa,

tak aby ju mal krajský súd k dispozícii ešte pred rozhodnutím o sťažnosti sťažovateľa

zahlásenej bezprostredne po vyhlásení napadnutého uznesenia okresného súdu.

Zo sťažnosti, ako aj zistení ústavného súdu vyplýva, že obhajca sťažovateľa

po získaní informácie, že sa výsluch sťažovateľa 31. marca 2015 koná (konal), zostal

pasívny a neurobil žiadny úkon smerujúci k dôslednej obhajobe práv svojho klienta.

Ústavný súd v súlade povinnosťami, ktoré zákon o advokácii ukladá advokátom, nemôže

akceptovať zistenú pasivitu obhajcu sťažovateľa, ktorý až 16. apríla 2015 podal proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť aj napriek tomu, že išlo o rozhodnutie

o ďalšom trvaní väzby, o ktorých sú súdy povinné rozhodovať „prednostne a urýchlene“

( ), pričom navyše v nej neuviedol žiadne námietky proti

návrhu špeciálneho prokurátora o predĺžení väzby jeho klienta, resp. iné skutočnosti, ktorým

by mohli relevantným spôsobom spochybniť ďalšie trvanie väzby sťažovateľa. Ústavný súd

konštatuje, že takúto argumentáciu neobsahuje ani sťažnosť sťažovateľa adresovaná

ústavnému súdu.

Navyše ústavný súd poznamenáva, že ani sťažovateľ v priebehu výsluchu 31. marca

2015 nenamietal neprítomnosť obhajcu a ani potom, ako zahlásil sťažnosť proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu, nevyvinul žiadnu aktivitu, aby sa urýchlene

skontaktoval so svojím obhajcom na účely poskytnutia právnej pomoci pri kvalifikovanom

odôvodňovaní svojej sťažnosti.

Za uvedených okolností podľa názoru ústavného súdu neexistuje dostatok

argumentov na to, aby mohol z ústavného hľadiska spochybniť napadnuté uznesenie

krajského súdu, ktorý o sťažnostiach sťažovateľa a ďalších spoluobvinených rozhodol

v súlade so svojou zákonnou povinnosťou „prednostne a urýchlene“ na základe

dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, o to viac, že sťažovateľ ani v sťažnosti doručenej

ústavnému súdu nespochybnil z materiálneho hľadiska ďalšie trvanie svojej väzby.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že

medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom sťažovateľom označených

základných práv podľa a práv podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,

na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne

mohol dospieť k záveru o ich porušení, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016