Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 186/2016
PDF · 171.48 KB
No categories available
II. ÚS 186/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť ,
, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 29 Cb 138/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 138/2011 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti vyplynuli tieto skutočnosti:
«Prostredníctvom tejto sťažnosti podávam z dôvodov uvedených nižšie podľa
ustanovenia § 49 a súv. ustanovení zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o ústavnom súde“) sťažnosť, prostredníctvom ktorej namietam,
že postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „Súd“) bolo v právnej veci
c/a CYRRUS, a. s. a o zaplatenie 22 521,94 € s
príslušenstvom porušené moje základné právo, a to právo na verejné prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj právo na
spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 v znení protokolov č. 11 a 14 (ďalej len
„Dohovor“)).
Dňa 6. 4. 2011 som adresovala Mestskému soudu v Brně žalobu o zaplatenie
22 521,94 € (pred 1. 1. 2009 suma 678 496,- Sk) s príslušenstvom (konanie vedené pod
sp. zn. 39 C 60/2011) a v ten istý deň som adresovala žalobu v rovnakom znení aj Súdu
(konanie vedené pod sp. zn. 29Cb/138/2011).
Dôvodom, prečo som zvolila takýto postup bola (i) skutočnosť, že mi obaja účastníci
na strane žalovaných odmietli poskytnúť akékoľvek presné informácie o obsahu ich
vzájomného právneho vzťahu (v žalobe som poukázala na skutočnosť, že mi žalovaná
v 1. rade pri uzavieraní zmluvy na diaľku neposkytla potrebné informácie o právnom
postavení žalovaného v 2. rade, neskôr ma o obsahu právneho vzťahu medzi ňou
a žalovaným v 2. rade informovala lživo a následne mi odmietla poskytnúť akékoľvek ďalšie
informácie z dôvodu potreby ochrany vlastného obchodného tajomstva; žalovaná v 1. rade
som mnou prestala komunikovať úplne), v dôsledku čoho do dnešného dňa nemám
vedomosť o rozsahu zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorá mi vznikla a ďalej (ii)
skutočnosť, že vo vyššie uvedenej právnej veci bolo potrebné pred prejednaním veci
samotnej posúdiť viaceré dôležité procesné otázky (o. i. otázku, či v predmetnej právnej veci
ide o nároky voči obom žalovaným natoľko súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať
a rozhodnúť spoločne v rámci jedného konania pred súdom), čo by mohlo viesť k predĺženiu
konania, ktoré by mohlo v budúcnosti zmariť uplatnenie môjho nároku v ďalšom konaní
z dôvodu premlčania, resp. v dôsledku čoho by mohlo v budúcnosti dôjsť v nadväzujúcich
konaniach pred súdom o mojom nároku k vydaniu navzájom nezlučiteľných rozhodnutí.
Bez zbytočného odkladu potom, čo mi zo strany Súdu bola doručená výzva na
zaplatenie súdneho poplatku som následne informovala Mestský soud v Brně o tejto
skutočnosti a požiadala o rozhodnutie podľa čl. 27 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16. 1. 2001). Obdobne som postupovala aj voči Súdu,
ktorý ma svojím oznámením zo dňa 7.9.2012, sp. zn. 29Cb 138/2011 informoval cit:
„V súčasnosti tunajší súd vykonáva šetrenia týkajúce sa odporcu v 2. rade smerujúce
k tomu, aby potvrdil, či má v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
právomoc v predmetnej veci konať.“
Moje obavy z vydania navzájom nezlučiteľných rozhodnutí súdov existujúce v čase
podania žaloby sa neskôr potvrdili, keďže dňa 21. 3. 2013 mi bolo doručené uznesenie
Krajského soudu v Brně zo dňa 5. 3. 2013, č. k. 22 Cm 9/2012-107, prostredníctvom
ktorého Krajský soud v Brně zastavil konanie vo vyššie uvedenej právnej veci, rozhodol o
vrátení zaplateného súdneho poplatku a zaviazal ma zaplatiť v prospech žalovanej v 1. rade
náklady konania z dôvodu vzdania sa svojej právomoci v prospech Súdu a dňa 8. 4. 2013 mi
bolo doručené uznesenie Súdu zo dňa 13. 3. 2013, č. k. 29Cb/138/2011-96 (ďalej len
„Uznesenie“), prostredníctvom ktorého Súd zastavil konanie vo vyššie uvedenej veci
z dôvodu nedostatku právomoci konať v predmetnej právnej veci.
Voči obom predmetným rozhodnutiam prvostupňových súdov som preto podala
odvolanie a dňa 13 11. 2013 mi bolo doručené uznesenie Vrchního soudu v Olomouci
zo dňa 24. 9. 2013 (č. k. 5 Cmo 362/2013-156), ktorým tento súd ako súd odvolací zrušil
uznesenie Krajského soudu v Brně zo dňa 5. 3. 2013, č. k. 22 Cm 9/2012-107 a vec vrátil
Krajského soudu v Brně na ďalšie konanie a dňa 3. 1. 2014 mi bolo doručené uznesenie
Krajského súdu Bratislava zo dňa 24. 10. 2013 (č. k. 8 Cob/101/2013-134), ktorým tento
súd zrušil Uznesenie a vec vrátil Súdu na ďalšie konanie.
Dňa 24. 9. 2014 mi bolo doručené predvolanie Súdu na pojednávanie v právnej veci
sp. zn. 29Cb/138/2011 na termín 19. 11. 2014 o 11.00 hod. Následne mi bolo dňa
6. 11. 2014 elektronicky doručené upovedomenie o zrušení termínu uvedeného
pojednávania a dňa 18. 11. 2014 mi bolo poštou v tejto právnej veci doručené aj
upovedomenie o postúpení veci Okresnému súdu Poprad z dôvodu miestnej nepríslušnosti
zo dňa 30.10.2014.
Z tohto dôvodu som dňa 24. 11. 2014 adresovala Súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
spojenú aj so žiadosťou o rozhodnutie o mojom návrhu na vrátenie súdneho poplatku, ktorú
predseda Súdu vybavil upovedomením označeným ako Konanie č. k. 29Cb 138/2011 zo dňa
9. 12. 2014 (Spr. 2116/2014) a prostredníctvom ktorého mi oznámil, že moju sťažnosť
postúpil na vybavenie Okresnému súdu Poprad (upovedomenie mi bolo doručené dňa
19. 12. 2014).
Dňa 16. 1. 2015 mi bolo doručený list predsedu Okresného súdu Poprad označený
ako Vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 13. 1. 2015 (zn. Spr/100148/2014), prostredníctvom
ktorého ma o. i. informoval, že spis v uvedenej právnej veci bol postúpený na rozhodnutie
o miestnej príslušnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a ďalej, že sa k mojej
sťažnosti na prieťahy v konaní nemôže vyjadriť, keďže sťažnosť sa týka Súdu.
Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); resp. práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1
Dohovoru):
Prostredníctvom tejto sťažnosti namietam, že postupom Súdu bolo porušené moje
právo na súdnu a inú ochranu - právo na spravodlivé súdne konanie, keďže v dôsledku
nezákonného postupu Súdu sa v predmetnej právnej veci od podania žaloby až do dnešného
dňa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, pričom Súd pristúpil k skúmaniu podmienky
miestnej príslušnosti v konaní až po nariadení 2 pojednávaní, ktoré následne aj zrušil, a to
po vyše 42 mesiacoch od podania žaloby.
V dôsledku nezákonného postupu Súdu sa konanie v predmetnej právnej veci
predĺžilo o ďalšiu dobu rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o miestnej
príslušnosti súdu, pričom Súd postúpil vec Okresnému súdu Poprad z dôvodu miestnej
nepríslušnosti až po opätovnom nariadení pojednávania (zrejme dňa 30. 10. 2014) aj
napriek tomu, že už aspoň od 3.12. 2013 mal vedomosť o tom, že Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 24. 10. 2013 (č. k. 8 Cob/101/2013-134) potvrdil právomoc súdov
Slovenskej republiky.
Dobu 3,5 roka, počas ktorej Súd skúmal podmienky konania v predmetnej právnej
veci v rozsahu posúdenia právomoci a miestnej príslušnosti súdu, považujem za
neprimeranú a postup Súdu navyše aj za nezákonný. Mnou namietané prieťahy v konaní
Súd neodstránil, mojou sťažnosťou na nezákonný postup sa Súd dokonca ani nezaoberal.
Vo vzťahu k môjmu právnemu zastúpeniu ako sťažovateľky dopĺňam, že som sama
advokátkou aktívne vykonávajúcou advokáciu so sídlom v Slovenskej republika (som
zapísaná v Zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 2149;
) a zo zákona som oprávnenou zastupovať fyzické osoby alebo právnické osoby v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
S prihliadnutím na vyššie uvedené v súlade s príslušnými ustanoveniami Ústavy
Slovenskej republiky, Zákona o ústavnom súde a Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po starostlivom
uvážení veci a vyhodnotení predložených podkladov vydal nález, ktorým rozhodne, že
1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/138/2011 porušil
základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jej právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.
2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
2 000,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. priznáva náhradu trov konania, ktorú je Okresný súd
Bratislava V povinný zaplatiť na účet do 1 mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava V
v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 138/2011.
Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh (upovedomenie z 30. októbra 2014), ale
i z prípisu predsedu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. Spr. 3057/2016 z 10. februára
2016 vyplýva, že predmetná vec sťažovateľky bola postúpená z dôvodu miestnej
nepríslušnosti na Okresný súd Poprad.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Z listu predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 3057/2016 z 10. februára 2016 vyplýva,
že napadnuté konanie bolo na Okresnom súde Bratislava V skončené a „spis je od
08.12.2014 v dôsledku odstúpenia na Okresnom súde Poprad“. Sťažovateľka sa napriek
tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až podaním z 18. marca 2015, t. j.
v čase, keď porušenie označeného základného práva na Okresnom súde Bratislava V, ktorý
bol označený ako účastník konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným
súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu
k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci
domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred Okresným súdom Bratislava V
namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, ústavný
súd rozhodol o odmietnutí predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016