Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 186/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplynuli tieto skutočnosti:

«Prostredníctvom tejto sťažnosti podávam z dôvodov uvedených nižšie podľa

ustanovenia a súv. ustanovení o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť, prostredníctvom ktorej namietam,

že postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „Súd“) bolo v právnej veci

c/a CYRRUS, a. s. a o zaplatenie 22 521,94 € s

príslušenstvom porušené moje základné právo, a to právo na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ( ) ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 v znení protokolov č. 11 a 14 (ďalej len

„Dohovor“)).

Dňa 6. 4. 2011 som adresovala Mestskému soudu v Brně žalobu o zaplatenie

22 521,94 € (pred 1. 1. 2009 suma 678 496,- Sk) s príslušenstvom (konanie vedené pod

sp. zn. ) a v ten istý deň som adresovala žalobu v rovnakom znení aj Súdu

(konanie vedené pod sp. zn. ).

Dôvodom, prečo som zvolila takýto postup bola (i) skutočnosť, že mi obaja účastníci

na strane žalovaných odmietli poskytnúť akékoľvek presné informácie o obsahu ich

vzájomného právneho vzťahu (v žalobe som poukázala na skutočnosť, že mi žalovaná

v 1. rade pri uzavieraní zmluvy na diaľku neposkytla potrebné informácie o právnom

postavení žalovaného v 2. rade, neskôr ma o obsahu právneho vzťahu medzi ňou

a žalovaným v 2. rade informovala lživo a následne mi odmietla poskytnúť akékoľvek ďalšie

informácie z dôvodu potreby ochrany vlastného obchodného tajomstva; žalovaná v 1. rade

som mnou prestala komunikovať úplne), v dôsledku čoho do dnešného dňa nemám

vedomosť o rozsahu zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorá mi vznikla a ďalej (ii)

skutočnosť, že vo vyššie uvedenej právnej veci bolo potrebné pred prejednaním veci

samotnej posúdiť viaceré dôležité procesné otázky (o. i. otázku, či v predmetnej právnej veci

ide o nároky voči obom žalovaným natoľko súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať

a rozhodnúť spoločne v rámci jedného konania pred súdom), čo by mohlo viesť k predĺženiu

konania, ktoré by mohlo v budúcnosti zmariť uplatnenie môjho nároku v ďalšom konaní

z dôvodu premlčania, resp. v dôsledku čoho by mohlo v budúcnosti dôjsť v nadväzujúcich

konaniach pred súdom o mojom nároku k vydaniu navzájom nezlučiteľných rozhodnutí.

Bez zbytočného odkladu potom, čo mi zo strany Súdu bola doručená výzva na

zaplatenie súdneho poplatku som následne informovala Mestský soud v Brně o tejto

skutočnosti a požiadala o rozhodnutie podľa čl. 27 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001

z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych

a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16. 1. 2001). Obdobne som postupovala aj voči Súdu,

ktorý ma svojím oznámením zo dňa 7.9.2012, sp. zn. informoval cit:

„V súčasnosti tunajší súd vykonáva šetrenia týkajúce sa odporcu v 2. rade smerujúce

k tomu, aby potvrdil, či má v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

právomoc v predmetnej veci konať.“

Moje obavy z vydania navzájom nezlučiteľných rozhodnutí súdov existujúce v čase

podania žaloby sa neskôr potvrdili, keďže dňa 21. 3. 2013 mi bolo doručené uznesenie

Krajského soudu v Brně zo dňa 5. 3. 2013, č. k. -107, prostredníctvom

ktorého Krajský soud v Brně zastavil konanie vo vyššie uvedenej právnej veci, rozhodol o

vrátení zaplateného súdneho poplatku a zaviazal ma zaplatiť v prospech žalovanej v 1. rade

náklady konania z dôvodu vzdania sa svojej právomoci v prospech Súdu a dňa 8. 4. 2013 mi

bolo doručené uznesenie Súdu zo dňa 13. 3. 2013, č. k. -96 (ďalej len

„Uznesenie“), prostredníctvom ktorého Súd zastavil konanie vo vyššie uvedenej veci

z dôvodu nedostatku právomoci konať v predmetnej právnej veci.

Voči obom predmetným rozhodnutiam prvostupňových súdov som preto podala

odvolanie a dňa 13 11. 2013 mi bolo doručené uznesenie Vrchního soudu v Olomouci

zo dňa 24. 9. 2013 (č. k. -156), ktorým tento súd ako súd odvolací zrušil

uznesenie Krajského soudu v Brně zo dňa 5. 3. 2013, č. k. -107 a vec vrátil

Krajského soudu v Brně na ďalšie konanie a dňa 3. 1. 2014 mi bolo doručené uznesenie

Krajského súdu Bratislava zo dňa 24. 10. 2013 (č. k. -134), ktorým tento

súd zrušil Uznesenie a vec vrátil Súdu na ďalšie konanie.

Dňa 24. 9. 2014 mi bolo doručené predvolanie Súdu na pojednávanie v právnej veci

sp. zn. na termín 19. 11. 2014 o 11.00 hod. Následne mi bolo dňa

6. 11. 2014 elektronicky doručené upovedomenie o zrušení termínu uvedeného

pojednávania a dňa 18. 11. 2014 mi bolo poštou v tejto právnej veci doručené aj

upovedomenie o postúpení veci Okresnému súdu Poprad z dôvodu miestnej nepríslušnosti

zo dňa 30.10.2014.

Z tohto dôvodu som dňa 24. 11. 2014 adresovala Súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

spojenú aj so žiadosťou o rozhodnutie o mojom návrhu na vrátenie súdneho poplatku, ktorú

predseda Súdu vybavil upovedomením označeným ako Konanie č. k. zo dňa

9. 12. 2014 (Spr. 2116/2014) a prostredníctvom ktorého mi oznámil, že moju sťažnosť

postúpil na vybavenie Okresnému súdu Poprad (upovedomenie mi bolo doručené dňa

19. 12. 2014).

Dňa 16. 1. 2015 mi bolo doručený list predsedu Okresného súdu Poprad označený

ako Vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 13. 1. 2015 (zn. ), prostredníctvom

ktorého ma o. i. informoval, že spis v uvedenej právnej veci bol postúpený na rozhodnutie

o miestnej príslušnosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a ďalej, že sa k mojej

sťažnosti na prieťahy v konaní nemôže vyjadriť, keďže sťažnosť sa týka Súdu.

Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48

ods. 2 ); resp. práva na spravodlivé súdne konanie (

Dohovoru):

Prostredníctvom tejto sťažnosti namietam, že postupom Súdu bolo porušené moje

právo na súdnu a inú ochranu - právo na spravodlivé súdne konanie, keďže v dôsledku

nezákonného postupu Súdu sa v predmetnej právnej veci od podania žaloby až do dnešného

dňa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, pričom Súd pristúpil k skúmaniu podmienky

miestnej príslušnosti v konaní až po nariadení 2 pojednávaní, ktoré následne aj zrušil, a to

po vyše 42 mesiacoch od podania žaloby.

V dôsledku nezákonného postupu Súdu sa konanie v predmetnej právnej veci

predĺžilo o ďalšiu dobu rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o miestnej

príslušnosti súdu, pričom Súd postúpil vec Okresnému súdu Poprad z dôvodu miestnej

nepríslušnosti až po opätovnom nariadení pojednávania (zrejme dňa 30. 10. 2014) aj

napriek tomu, že už aspoň od 3.12. 2013 mal vedomosť o tom, že Krajský súd v Bratislave

uznesením zo dňa 24. 10. 2013 (č. k. -134) potvrdil právomoc súdov

Slovenskej republiky.

Dobu 3,5 roka, počas ktorej Súd skúmal podmienky konania v predmetnej právnej

veci v rozsahu posúdenia právomoci a miestnej príslušnosti súdu, považujem za

neprimeranú a postup Súdu navyše aj za nezákonný. Mnou namietané prieťahy v konaní

Súd neodstránil, mojou sťažnosťou na nezákonný postup sa Súd dokonca ani nezaoberal.

Vo vzťahu k môjmu právnemu zastúpeniu ako sťažovateľky dopĺňam, že som sama

advokátkou aktívne vykonávajúcou advokáciu so sídlom v Slovenskej republika (som

zapísaná v Zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 2149;

) a zo zákona som oprávnenou zastupovať fyzické osoby alebo právnické osoby v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na vyššie uvedené v súlade s príslušnými ustanoveniami

Slovenskej republiky, a v znení

neskorších predpisov navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po starostlivom

uvážení veci a vyhodnotení predložených podkladov vydal nález, ktorým rozhodne, že

1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ako aj jej právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

2 000,- €, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. priznáva náhradu trov konania, ktorú je Okresný súd

Bratislava V povinný zaplatiť na účet do 1 mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava V

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh (upovedomenie z 30. októbra 2014), ale

i z prípisu predsedu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. Spr. 3057/2016 z 10. februára

2016 vyplýva, že predmetná vec sťažovateľky bola postúpená z dôvodu miestnej

nepríslušnosti na Okresný súd Poprad.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z listu predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 3057/2016 z 10. februára 2016 vyplýva,

že napadnuté konanie bolo na Okresnom súde Bratislava V skončené a „spis je od

08.12.2014 v dôsledku odstúpenia na Okresnom súde Poprad“. Sťažovateľka sa napriek

tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až podaním z 18. marca 2015, t. j.

v čase, keď porušenie označeného základného práva na Okresnom súde Bratislava V, ktorý

bol označený ako účastník konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným

súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

(mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred Okresným súdom Bratislava V

namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, ústavný

súd rozhodol o odmietnutí predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016