Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 191/2016
PDF · 139.76 KB
No categories available
II. ÚS 191/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti WIBAX,
spol. s r. o., Vrakunská 29, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Repákom,
Advokátska kancelária, Krížna 47, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1
a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14
a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 23 C 170/2014 z 11. júna 2015 a uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 14 Co 347/2015 z 30. septembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti WIBAX, spol. s r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára
2016 doručená sťažnosť spoločnosti WIBAX, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 23 C 170/2014 z 11. júna 2015 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 347/2015 z 30. septembra 2015. Sťažnosť bola odovzdaná
na poštovú prepravu 1. februára 2016.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľka 11. júna
2014 podala na okresnom súde návrh na obnovu konania vedeného pôvodne pod sp. zn.
8 C 278/2004. Keďže požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku, v súlade s výzvou
okresného súdu predložila vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania
požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Uznesením okresného súdu č. k. 23 C 170/2014-60 z 11. júna 2015 sťažovateľke
nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením krajského súdu č. k. 14 Co 347/2015-68 z 30. septembra 2015 bolo
uznesenie okresného súdu potvrdené.
Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej označených práv podľa ústavy,
dohovoru a dodatkového protokolu.
Ide predovšetkým o to, že nevyvíja podnikateľskú činnosť, pričom túto skutočnosť
všeobecné súdy hodnotia v rozpore s realitou a dobrými mravmi. Aplikujú zákon spôsobom,
ktorý nemá oporu ani v jeho znení, ani význame a výrazne sa odlišuje od aplikácie zákona
inými súdmi, ktoré sťažovateľke priznali oslobodenie od súdnych poplatkov na základe tých
istých údajov, ako v tomto prípade.
Krajský súd síce nepriamo uznal odôvodnenosť pomerov sťažovateľky, no napriek
tomu trvá na potrebe zvažovať, prečo sa sťažovateľka dostala do dlhodobej platobnej
neschopnosti. V opačnom prípade by totiž podľa krajského súdu v každom prípade
nesolventnosti účastníka konania sa riziko podnikania prenášalo na štát. Navyše podľa
názoru krajského súdu ide o svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie, resp. bránenie práva,
keďže vychádza z nesprávneho a nepodloženého predpokladu o preklúzii nárokov
sťažovateľky.
Podľa názoru sťažovateľky v konaní, ktoré je predmetom jej návrhu na oslobodenie
od súdnych poplatkov, sa jej nepriznaním tejto oprávnenej požiadavky zmarí možnosť
domáhať sa svojich práv. Sťažovateľke bolo uložené zaplatiť súdne poplatky aj napriek
tomu, že všeobecné súdy mali vedomosť o tom, že nemá žiadnu reálnu možnosť disponovať
svojím majetkom. Zneužitím nástroja súdnych poplatkov v kombinácii s prieťahmi v iných
konaniach bola sťažovateľka de facto zbavená majetku, ktorý by jej umožnil účinne sa
brániť.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava IV svojim uznesením č. k. 23 C 170/2014-60 zo dňa
11.06.2015 porušil právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces, zaručené čl. 46 ods. 1
a 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj právo sťažovateľky na majetok zaručené čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru. Porušil aj čl. 13,14 a 17 Dohovoru.
2. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č. k. 14 Co/34/2015-68, IČS:
141421668 zo dňa 30.09.2015 porušil právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces,
zaručené čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo sťažovateľky na majetok zaručené čl. 20
ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Porušil aj čl. 13, 14 a 17
Dohovoru.
3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23C 170/2014-60 zo dňa 11.06.2015
v právnej veci navrhovateľky WIBAX s.r.o. sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
4. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/347/2015-68, IČS: 141421668
zo dňa 30.09.2015 v právnej veci navrhovateľky WIBAX s. r. o. sa zrušuje a vec vracia na
ďalšie konanie.
5. Sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-€, ktorú
sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd
v Bratislave.
6. Uložil Okresnému súdu Bratislava IV a Krajskému súdu v Bratislave nahradiť
sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 363,79 € na účet právneho zástupcu
JUDr. Dušana Repáka(...)“
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti uzneseniu
krajského súdu č. k. 14 Co 347/2015-68 z 30. septembra 2015.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1
a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, ako aj čl. 1
dodatkového protokolu smeruje proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 23 C 170/2014
z 11. júna 2015, nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa
ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu mal krajský súd v rámci odvolacieho konania.
Tým je zároveň v tomto rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že
sťažovateľka právo podať odvolanie aj využila.
Odlišná je situácia týkajúca sa zvyšnej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 20
ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17
dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu smeruje proti uzneseniu krajského súdu
sp. zn. 14 Co 347/2015 z 30. septembra 2015. Túto časť sťažnosti treba považovať za
neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľky, podľa ktorej nepriznaním oslobodenia od
súdnych poplatkov dochádza k zmareniu jej možnosti domáhať sa na súde svojich práv.
Sťažovateľka teda vlastne tvrdí, že postupom všeobecných súdov a ich uzneseniami sa jej
odníma možnosť viesť súdne konanie o povolenie obnovy konania.
Na základe tejto námietky prichádzalo do úvahy podanie dovolania, ktorého
prípustnosť by vyplývala z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
Sťažovateľka však podľa zistenia ústavného súdu dovolanie nepodala, a teda nevyužila
účinný prostriedok obrany jej označených práv pred všeobecnými súdmi. To zakladá
neprípustnosť sťažnosti.
Treba tiež poznamenať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala),
že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do
úvahy prípadný možný postup ústavného súdu podľa ustanovenia § 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016p