Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 191/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti WIBAX,

spol. s r. o., Vrakunská 29, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Repákom,

Advokátska kancelária, Krížna 47, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1

a 4, a 2 a , , ,

a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Bratislava IV sp. zn. z 11. júna 2015 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 30. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti WIBAX, spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2016 doručená sťažnosť spoločnosti WIBAX, spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia a 4, a 2 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 11. júna 2015 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 30. septembra 2015. Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 1. februára 2016.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľka 11. júna

2014 podala na okresnom súde návrh na obnovu konania vedeného pôvodne pod sp. zn.

. Keďže požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku, v súlade s výzvou

okresného súdu predložila vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania

požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Uznesením okresného súdu č. k. -60 z 11. júna 2015 sťažovateľke

nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením krajského súdu č. k. -68 z 30. septembra 2015 bolo

uznesenie okresného súdu potvrdené.

Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej označených práv podľa ,

dohovoru a dodatkového protokolu.

Ide predovšetkým o to, že nevyvíja podnikateľskú činnosť, pričom túto skutočnosť

všeobecné súdy hodnotia v rozpore s realitou a dobrými mravmi. Aplikujú zákon spôsobom,

ktorý nemá oporu ani v jeho znení, ani význame a výrazne sa odlišuje od aplikácie zákona

inými súdmi, ktoré sťažovateľke priznali oslobodenie od súdnych poplatkov na základe tých

istých údajov, ako v tomto prípade.

Krajský súd síce nepriamo uznal odôvodnenosť pomerov sťažovateľky, no napriek

tomu trvá na potrebe zvažovať, prečo sa sťažovateľka dostala do dlhodobej platobnej

neschopnosti. V opačnom prípade by totiž podľa krajského súdu v každom prípade

nesolventnosti účastníka konania sa riziko podnikania prenášalo na štát. Navyše podľa

názoru krajského súdu ide o svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie, resp. bránenie práva,

keďže vychádza z nesprávneho a nepodloženého predpokladu o preklúzii nárokov

sťažovateľky.

Podľa názoru sťažovateľky v konaní, ktoré je predmetom jej návrhu na oslobodenie

od súdnych poplatkov, sa jej nepriznaním tejto oprávnenej požiadavky zmarí možnosť

domáhať sa svojich práv. Sťažovateľke bolo uložené zaplatiť súdne poplatky aj napriek

tomu, že všeobecné súdy mali vedomosť o tom, že nemá žiadnu reálnu možnosť disponovať

svojím majetkom. Zneužitím nástroja súdnych poplatkov v kombinácii s prieťahmi v iných

konaniach bola sťažovateľka de facto zbavená majetku, ktorý by jej umožnil účinne sa

brániť.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava IV svojim uznesením č. k. -60 zo dňa

11.06.2015 porušil právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces, zaručené čl. 46 ods. 1

a 2, SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj právo sťažovateľky na majetok zaručené a 4 SR a

Dodatkového protokolu k Dohovoru. Porušil aj čl. 13,14 a 17 Dohovoru.

2. Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č. k. -68, IČS:

141421668 zo dňa 30.09.2015 porušil právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces,

zaručené a 2, SR, Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo sťažovateľky na majetok zaručené čl. 20

ods. 1 a 4 SR a Dodatkového protokolu k Dohovoru. Porušil aj , 14 a 17

Dohovoru.

3. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. -60 zo dňa 11.06.2015

v právnej veci navrhovateľky WIBAX s.r.o. sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

4. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -68, IČS: 141421668

zo dňa 30.09.2015 v právnej veci navrhovateľky WIBAX s. r. o. sa zrušuje a vec vracia na

ďalšie konanie.

5. Sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-€, ktorú

sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresný súd Bratislava IV a Krajský súd

v Bratislave.

6. Uložil Okresnému súdu Bratislava IV a Krajskému súdu v Bratislave nahradiť

sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 363,79 € na účet právneho zástupcu

JUDr. Dušana Repáka(...)“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -68 z 30. septembra 2015.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1

a 2 a , , , a dohovoru, ako aj

dodatkového protokolu smeruje proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 11. júna 2015, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa

, dohovoru a dodatkového protokolu mal krajský súd v rámci odvolacieho konania.

Tým je zároveň v tomto rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že

sťažovateľka právo podať odvolanie aj využila.

Odlišná je situácia týkajúca sa zvyšnej časti sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 20

ods. 1 a 4, a 2 a , , , a

dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu smeruje proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 30. septembra 2015. Túto časť sťažnosti treba považovať za

neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľky, podľa ktorej nepriznaním oslobodenia od

súdnych poplatkov dochádza k zmareniu jej možnosti domáhať sa na súde svojich práv.

Sťažovateľka teda vlastne tvrdí, že postupom všeobecných súdov a ich uzneseniami sa jej

odníma možnosť viesť súdne konanie o povolenie obnovy konania.

Na základe tejto námietky prichádzalo do úvahy podanie dovolania, ktorého

prípustnosť by vyplývala z ustanovenia .

Sťažovateľka však podľa zistenia ústavného súdu dovolanie nepodala, a teda nevyužila

účinný prostriedok obrany jej označených práv pred všeobecnými súdmi. To zakladá

neprípustnosť sťažnosti.

Treba tiež poznamenať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala),

že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do

úvahy prípadný možný postup ústavného súdu podľa ustanovenia § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016p