Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 122/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o., Vstupný

areál U. S. Steel, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátska

kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 23. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o., Vstupný areál

U. S. Steel, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. z 23. novembra 2015 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (v právnom postavení odporcu

v 2. rade) v konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa navrhla svojím podaním

z 21. januára 2014, aby v zmysle (ďalej len „OSP“)

zaviazal spoločnosť ADAMS and Co., INC (ďalej len „navrhovateľ“) zložiť preddavok

na trovy konania vo výške 589 380,59 €.

Uznesením krajského súdu sp. zn. z 3. júna 2015 bol navrhovateľ

zaviazaný zložiť na účet krajského súdu preddavok v uvedenej výške v lehote 60 dní odo

dňa doručenia tohto uznesenia. Súčasne výzvou z 3. júna 2015 bola sťažovateľka vyzvaná

na zaplatenie preddavku na trovy konania v rovnakej výške, ktorý v stanovenej lehote

zaplatila. Navrhovateľ tak dosiaľ neučinil, a preto zákonným dôsledkom tohto stavu malo

byť zastavenie konania vo veci samej uznesením vydaným v lehote do 9. septembra 2015.

Krajský súd namiesto rozhodnutia o zastavení konania vydal 23. novembra 2015 napadnuté

uznesenie, ktorým navrhovateľovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, proti

ktorému nie je prípustné odvolanie ani iný opravný prostriedok.

Porušenie sťažovateľkou označených práv okrem už uvedeného spočíva aj v tom, že

uznesenie krajského súdu o oslobodení od platenia súdnych poplatkov je neodôvodnené,

keďže krajský súd postupoval podľa napriek tomu, že nebola splnená

druhá zákonná podmienka v zmysle tohto ustanovenia, a to aby išlo o návrh, ktorému nikto

neodporoval. Sťažovateľka totiž písomným vyjadrením z 27. augusta 2015 nesúhlasila

so žiadosťou navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože navrhovateľ nemá

na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov právny nárok v zmysle ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uviedol, že pokiaľ

o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žiada podnikateľ – právnická osoba, jej

nepriaznivá hospodárska situácia ako dôsledok podnikania nemôže byť paušálnym

dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Krajský súd v namietanom rozhodnutí neuviedol, aká zmena skutkového stavu,

pokiaľ ide o majetkové pomery navrhovateľa a jeho postavenie, nastala od vydania

uznesenia z 3. júna 2015, v ktorom krajský súd ako predbežnú otázku riešil, či

u navrhovateľa sú splnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

pričom zistil, že tieto splnené nie sú, a preto mu uložil zaplatiť preddavok na trovy konania.

Podľa sťažovateľky uvedeným postupom krajského súdu bolo porušené základné

právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústav, ako aj právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa U. S. Steel Košice, s. r. o. na súdnu ochranu zaručené

článkom 46 ods. 1 a jeho právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.11.2015, č. k. -1954, porušené

boli.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 23.11.2015, č. k. -1954 a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach, aby

v nej znovu konal a rozhodol.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Z vyplýva, že sťažovateľka musí teda namietať porušenie

svojich základných práv v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom, resp. iným

orgánom verejnej moci, čo je možné len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu účastníkom konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. ).

Z doručenej sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je námietka sťažovateľky,

podľa ktorej krajský súd ústavne nekonformne aplikoval ustanovenie , keď

rozhodol o oslobodení navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov bez odôvodnenia,

napriek tomu, že v predchádzajúcim uznesením z 3. júna 2015 rozhodol o povinnosti

navrhovateľa zložiť preddavok na trovy konania, ktorý tento dosiaľ nezložil, a preto malo

byť krajským súdom rozhodnuté o zastavení súdneho konania podľa ,

a nie o oslobodení navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov. V dôsledku uvedeného

došlo k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

, ako aj do jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.

V zmysle každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V súlade s na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo

sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne

súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky

zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Z uvedeného vyplýva, že účastníkom konania o oslobodení od súdnych poplatkov

bol iba navrhovateľ, ktorý uvedené konanie svojím návrhom inicioval. Ústavný súd

poukazuje na to, že právo na podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov je

oprávnením poplatníka, teda navrhovateľa, a nie oprávnením sťažovateľky v procesnom

postavení odporcu.

Keďže sťažovateľka nemá v predmetnom konaní o oslobodení od súdnych poplatkov

procesné postavenie účastníka konania, nemohla v tomto konaní uplatňovať svoje procesné

práva a plniť procesné povinnosti. Z toho dôvodu nemohlo v posudzovanom konaní

dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd (m. m. ).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť ústavnému súdu bola v tomto prípade podaná

sťažovateľkou, ktorá nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie, a preto ju

ústavný súd po jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016