Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 227/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou,

Družstevná 1, Nacina Ves, zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Ilčišinovou,

Herľanská 547, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. mája

2013 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 28. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným

Vranov nad Topľou o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením

obmedzeným Vranov nad Topľou, Družstevná 1, Nacina Ves (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22.

mája 2013 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. novembra 2013.

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„1/ Sťažovateľ sa návrhom zo dňa 04. 02. 2008 domáhal na Okresnom súde

Bratislava I. vydania poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti

..

2/ Okresný súd Bratislava I dňa 30. 03. 2009 vydal Uznesenie sp. zn.

36 CbR/14/2008, ktorým návrhu sťažovateľa v celom rozsahu vyhovel a poveril sťažovateľa

zvolať v lehote 40 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia mimoriadne valné

zhromaždenie spoločnosti

3/ Sťažovateľ svoje právo na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia

spoločnosti využil a zvolal mimoriadne valné zhromaždenie

spoločnosti na deň 29. apríla 2009.

4/ Dňa 29. apríla 2009 sa v súlade s Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa

30. 03. 2009 sp. zn. uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie

spoločnosti

5/ Dňa 20. mája 2009 Najvyšší súd SR vydal Uznesenie sp. zn. ,

ktorým zrušil Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 03. 2009, sp. zn.

a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

6/ Sťažovateľ návrhom zo dňa 20. 02. 2013 doručil dňa 26. 02. 2013 Okresnému

súdu Bratislava I späťvzatie návrhu na začatie konania.

2

7/ Okresný súd Bratislava I Uznesením zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn.

rozhodol, že konanie nezastavuje.

8/ Sťažovateľ proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 05. 2013,

sp. zn. podal v zákonnej lehote odvolanie.

9/ Krajský súd v Bratislave Uznesením zo dňa 28. 11. 2013, sp. zn. 2 Cob/180/2013-

315 Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 22. 05. 2013

potvrdil.

10/ Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -315 zo dňa

28. 11. 2013 bolo sťažovateľovi doručené 09. 01. 2014.“

Proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uzneseniu z 22. mája 2013 a postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 28. novembra 2013 podala sťažovateľka podľa čl. 127

ods. 1 sťažnosť, v ktorej v súvislosti s namietaným porušením označených práv

podľa a dohovoru uvádza, že „[p]rávne závery Okresného súdu Bratislava I v konaní

sp. zn. a rovnako právne závery Krajského súdu v Bratislave v konaní

sp. zn. sú nezlučiteľné s a Dohovorom nakoľko:... Okresný súd

Bratislava I sa v odôvodnení ani slovom nezmienil o dôvodoch sťažovateľa, pre ktoré

sťažovateľ podal návrh na zastavenie konania. Okresný súd Bratislava I sa vôbec

nezaoberal tou skutočnosťou tvrdenou v návrhu sťažovateľom, že sťažovateľ svoje právo na

zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti

zrealizoval ešte v roku 2009... a sťažovateľ už nemal záujem zvolávať ďalšie MVZ

spoločnosti na základe rozhodnutia súdu...

Okresný súd Bratislava I sa v odôvodnení uznesenia zo dňa 22. 05. 2013 sp. zn.

rovnako vôbec nevysporiadal s tvrdením sťažovateľa v návrhu na

zastavenie konania, že sa nevyžaduje súhlas inej osoby, keďže sa jedná o nesporové

konanie...

Krajský súd v Bratislave neodstránil nedostatky odôvodnenia uznesenia Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. , ale len sa snažil stručne doplniť chýbajúce

odôvodnenie napadnutého Uznesenia Okresného súdu Bratislava I.“.

V závere svojej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka uvádza, že „Uznesenie

Okresného súdu Bratislava I je absolútne nedostatočne odôvodnené, keď sa Okresný súd

Bratislava I bez ďalšieho len obmedzil na konštatovanie, že dôvody odporcu, pre ktoré

nesúhlasí so späťvzatím návrhu sú vážne na to, aby súd konanie nezastavil a je preto

nepreskúmateľné. Rovnako aj odôvodnenie Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo dňa 28. 11. 2013 je nedostatočne odôvodnené, nie sú vyvrátené tvrdenia

sťažovateľa a právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v odôvodnení je zjavne

v rozpore so zákonom.“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1/ Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. a Krajský

súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. k. porušili základné právo

spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou...

na súdnu ochranu podľa , právo vlastniť majetok podľa SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2/ Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 05. 2013 sp. zn.

a Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 11. 2013 sp. zn.

a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie

konanie.

3/ Spoločnosti TRADEUNION spoločnosť s ručením obmedzeným Vranov nad

Topľou... priznáva náhradu trov konania...“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

4

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť ().

V zmysle ustanovení a dohovoru má účastník

súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,

právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými

a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.

1. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. mája 2013

Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného

súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa uvádza, že právomoc

ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní

svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje

až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Sťažovateľka mala k dispozícii na ochranu označených práv proti postupu okresného

súdu a jeho uzneseniu riadny opravný prostriedok, ktorý aj využila. Príslušným súdom

na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv sťažovateľky bol v odvolacom

konaní krajský súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie

sťažnosti v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu a postupu predchádzajúcemu

6

jeho vydaniu, a preto sťažnosť z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 28. novembra 2013

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka krajskému súdu predovšetkým vytýka

nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, pretože „nie sú vyvrátené [jej]

tvrdenia... a právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v odôvodnení je zjavne

v rozpore so zákonom“.

Krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k.

z 22. mája 2013, odôvodňuje takto:

«Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

Podľa ust. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je

návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia

pokračuje v konaní.

Podľa ust. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný,

ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie

návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály

dispozičných oprávnení navrhovateľa ako účastníka konania, ktorý má právo procesnými

úkonmi, ktoré sú prejavom jeho vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho

konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa navrhovateľa

dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však

limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením

konania a existenciu vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné

bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov v konaní nesie odporca.

Keďže zákon pojem vážne dôvody nerieši, treba vychádzať z toho, že posudzovanie

vážností dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie

sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní záväznosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé

skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné

dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi

účastníkmi konania a dopad na postavenie účastníkov, najmä odporcu, s prihliadnutím

na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru

o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať

podľa

V predmetnej veci súd prvého stupňa nezastavil konanie, keď dôvody nesúhlasu

odporcu a vedľajšieho účastníka so späťvzatím návrhu považoval za vážne, a to s poukazom

na aktuálnu fázu konania, ktorá by pri zastavení konania umožnila navrhovateľovi procesnú

manipuláciu a nehospodárnosť v súdnych konaniach.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu,

pre ktoré konanie nezastavil.

Z obsahu spisu je nepochybné, že predmetné konanie je súčasťou komplexu viacerých

konaní iniciovaných navrhovateľom voči odporcovi, preto pre odporcu je rozhodnutie

v merite veci dôležité. O to viac, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. k.

zo dňa 30. 06. 2011, zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.

-224, SA 507/B zo dňa 30. 03. 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

v ktorom je prvostupňový súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.

Odvolací súd preto považuje dôvod odvolania navrhovateľa o „skonzumovaní“ jeho

práva za právne irelevantný. K dôvodu odvolania, že sa jedná o nesporové konanie, keď sa

nevyžaduje súhlas odporcu so späťvzatím návrhu, odvolací súd uvádza, že ani tento dôvod

nie je opodstatnený.

V konaní o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie súdom

v zmysle § 181 Obch. zák. majú účastníci konania procesné postavenie navrhovateľa

8

a odporcu, t. j. postavenie účastníkov sporového konania v zmysle Súd prvého

stupňa preto postupoval správne, keď späťvzatie návrhu doručil na vyjadrenie odporcovi

a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.

Dôvodná nie je ani námietka odvolateľa, že nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu

nie je účinný, pretože k späťvzatiu došlo pred pojednávaním (po vrátení veci

prvostupňovému súdu). V predmetnej veci začalo konanie dňa 06. 02. 2008 a vo veci sa

uskutočnilo ešte pred späťvzatím návrhu viacero pojednávaní. Aj po zrušení uznesenia

prvostupňového súdu a vrátení veci na ďalšie konanie sa jedná stále o to isté konanie, ktoré

začalo podaním návrhu na súd.

Vzhľadom k okolnostiam prípadu odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa

rozhodol vecne správne, keď konanie nezatavil. Z dôvodov vyššie uvedených preto

napadnuté uznesenie podľa , potvrdil.»

V súvislosti so sťažovateľkou formulovanými námietkami ústavný súd považuje

za rozhodujúce, že sťažovateľka opomenula náležitým spôsobom ozrejmiť vzťah

medzi účinkom uznesenia o nezastavení konania vedenom okresným súdom pod sp. zn.

na základe späťvzatia jej návrhu a porušením ňou označených práv,

a to zvlášť v situácii, keď súčasťou jej argumentácie pred všeobecnými súdmi bolo tvrdenie

o „skonzumovaní“ jej práva na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej

spoločnosti , zvolania ktorého sa v označenom konaní pôvodne

domáhala. Sťažovateľka tak pre absenciu ústavnoprávne relevantnej argumentácie

nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným uznesením krajského súdu a postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu a ňou označenými právami, pretože aj prípadný záver

o ústavnoprávne relevantných nedostatkoch odôvodnenia uznesenia krajského súdu

by v okolnostiach danej veci nedosahoval intenzitu porušenia sťažovateľkou označených

práv podľa a dohovoru.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016

10