Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 279/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, ,

, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 552/09 a jej prípisom zo 6. februára 2015

a postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. SKIS-KO-

SKVSS-Sť-154/2015 a jeho prípisom z 19. februára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2015

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 552/09 a jej prípisom zo 6. februára 2015 (ďalej len „prípis generálnej

prokuratúry zo 6. februára 2015“) a postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“) vo veci vedenej pod sp. zn. SKIS-KO-SKVSS-Sť-

154/2015 a jeho prípisom z 19. februára 2015 (ďalej aj „prípis ministerstva vnútra

z 19. februára 2015“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

„Na Okresnom súde Žilina je vedené trestné konanie pod. č. 36 T/29-2010 v ktorom

som procesnou stranou a to najskôr obvinený, obžalovaný a v súčasnosti odsúdený.

Pripravujem si podklady pre iniciovanie konania o mimoriadnom opravnom prostriedku

a to dovolania s predvídaním potreby podania sťažnosti na ÚS SR a ESĽP, ako

aj pripravujem návrh na povolenie obnovy konania...

V tomto konaní polícia úmyselne zatajila mnohé dôkazy na moju obhajobu

spôsobom, že ich nezačlenila do vyšetrovacieho spisu − (originálu), ktorý bol podaný na

súd spolu s obžalobou...“

Sťažovateľ podaniami z 18. marca 2014 a z 12. mája 2014 adresovanými Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru v Žiline (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) žiadal

o poskytnutie kópie celého rovnopisu vyšetrovacieho spisu na CD nosiči aj o poskytnutie

troch kusov dokumentov z vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-116/OVK-ZA-2009. Krajské

riaditeľstvo uvedené žiadosti postúpilo Okresnému súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“),

2

keďže v čase ich podania sa spis nachádzal na danom súde. Keďže sťažovateľ

bezpodmienečne požadoval, aby kópia rovnopisu bola vyhotovená odborom kriminálnej

polície, a nie okresným súdom, krajské riaditeľstvo túto žiadosť sťažovateľa vybavilo

prípisom z 27. mája 2014, v ktorom mu oznámilo, že na vybavenie jeho žiadosti nie je

príslušné.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „[t]ento zásah do mojich práv som napadol

dvoma obsahovo totožnými opravnými prostriedkami, ktoré som v ich záhlaví koncipoval

ako sťažnosť podľa z. č. 9/2010 a ako podnet podľa z. č. 153/2001“.

Podnet podaný sťažovateľom podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), v ktorom namietal označený postup

krajského riaditeľstva, vyhodnotila Krajská prokuratúra v Žiline (ďalej len „krajská

prokuratúra“) prípisom č. k. -253 z 13. októbra 2014 ako nedôvodný.

Krajská prokuratúra v odôvodnení označeného prípisu s poukazom na § 69 ods. 1

uviedla, že „[p]rávo odsúdeného nahliadať do rovnopisu

vyšetrovacieho spisu zo žiadneho zákonného ustanovenia vyvodiť nemožno. Odopretím

nazretia a vyhotovenia kópií z rovnopisu spisu ani vecne žiadne... právo nemohlo byť

ukrátené, a už vôbec nie právo na obhajobu“, keďže k odsúdeniu sťažovateľa nedošlo

„na základe vyšetrovacieho spisu, ale na základe originálu súdneho spisu, ktorý sa

po skončení veci... nachádza na Okresnom súde v Žiline“.

Následne sťažovateľ podaním z 26. januára 2015 žiadal o preskúmanie postupu

krajskej prokuratúry, ktoré napadnutým prípisom zo 6. februára 2015 vybavila generálna

prokuratúra tak, že ho odložila ako nedôvodný.

Sťažnosť sťažovateľa podľa o sťažnostiach v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), ktorou napádal postup krajského riaditeľstva,

vybavila sekcia kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra prípisom z 3. decembra

2014, v ktorom mu oznámila, že jeho sťažnosť je neopodstatnená. Sťažovateľ následne

podal podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť, ktorou namietal závery prešetrenia

pôvodnej sťažnosti sekciou kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, pričom aj túto

vyhodnotilo ministerstvo vnútra ako neopodstatnenú, čo oznámilo sťažovateľovi prípisom

z 19. februára 2015.

V súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa a dohovoru

sťažovateľ uvádza:

„Namietané zásahy porušili moje právo na prístup /oboznámenie/ disponovanie

s dôkazmi so spisových materiálov mňa sa týkajúcich, čo je neoddeliteľnou súčasťou

procesu prípravy obhajoby v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkov,

čo vzhľadom na porušenie lepšie povedané odňatie tejto základnej možnosti na prípravu

obhajoby priamo porušuje aj moje právo na účinný mimoriadny opravný prostriedok proti

odsúdeniu a to dovolanie, sťažnosť na ÚS SR, ESĽP a obnova konania, lebo od ich

účinnosti závisí všetko to čim sú podložené podnety ktorými sa iniciujú a to sú

informácie/dôkazy rozmanitého obsahu, druhu a formy a bez toho aby mi k nim bola daná

možnosť prístupu oboznámeniu sa, disponovaním s nimi, je uplatnenie opravných

prostriedkov odsúdené na neúspech zapríčinený iba porušením mojich práv v dôsledku toho

sa stávajú iluzórnymi či formalistickými a teda je tým porušené moje ústavné právo

na súdnu ochranu, teda účinný prístup na súdy konajúce o mimoriadnych opravných

prostriedkov.“

Sťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa dohovoru postupom generálnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 552/09 a jej prípisom zo 6. februára

2015 a postupom ministerstva vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. SKIS-KO-SKVSS-Sť-

154/2015 a jeho prípisom z 19. februára 2015, napadnuté prípisy generálnej prokuratúry

a ministerstva vnútra zrušil, vec im vrátil na ďalšie konanie a zároveň mu priznal finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

II.

4

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi

namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne

napr. , , ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne zdôrazňuje, že v zásade

nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej

moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách (porov. , , ,

). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie

je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich

právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného

súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci,

prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde

k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného

rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci

môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porov. , , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,

má právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

6

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

a práva podľa dohovoru postupom generálnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 552/09 a jej prípisom zo 6. februára 2015

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je tvrdenie sťažovateľa o odmietnutí mu

nahliadnuť do rovnopisu vyšetrovacieho spisu a vyhotovenia jeho obsahu na elektronickom

nosiči informácií, čím boli porušené ním označené práva podľa a dohovoru, pretože

mu nebolo umožnené „oboznámiť sa a disponovať [s] dôkazmi týkajúcich sa trestného

konania pre ktoré... bol odsúdený...“. Sťažovateľ v tejto súvislosti tiež tvrdí, že obsahom

tohto spisového materiálu sú „zatajené“ dôkazné prostriedky údajne preukazujúce jeho

nevinu.

Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že právu dotknutej osoby

požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom

podnetu, alebo opakovaného podnetu v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre zodpovedá

povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto

podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak

súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej

podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej predstavami (porov. , ,

).

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil

na posúdenie otázky, či možno považovať namietaný postup generálnej prokuratúry

a jej prípis zo 6. februára 2015 o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa

za ústavne udržateľný a akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ proti nemu

uplatňuje.

Prokurátor generálnej prokuratúry v namietanom prípise k opakovanému podnetu

sťažovateľa v súvislosti s ním namietaným porušením základného práva na obhajobu

uvádza, že v pozícii odsúdenej osoby už nemá legitímne právo nahliadať do rovnopisu

vyšetrovacieho spisu, pretože takéto právo mu nevyplýva zo žiadneho zákonného alebo

podzákonného právneho predpisu, pričom ďalej konštatuje, že „[d]ôkazy, na podklade

ktorých bola podaná obžaloba, ako aj následne vydané rozsudky súdov prvého a druhého

stupňa obsahuje jedine trestný spis okresného súdu (obsahom ktorého je aj vyšetrovací

spis...)“.

Z odôvodnenia prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že sťažovateľom označené

základné právo na obhajobu podľa nebolo namietaným postupom

porušené, pretože ho sťažovateľ „mohol využiť v celom procese od momentu keď zo zákona

vzniklo a to až do jeho právoplatného skončenia“.

Na základe už uvedeného generálna prokuratúra opakovaný podnet sťažovateľa

odložila ako nedôvodný.

Z citovaných častí prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že táto reagovala na

opakovaný podnet sťažovateľa ústavne udržateľným spôsobom, a teda nič nesignalizuje,

že si riadne neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zákona o prokuratúre a Trestného

poriadku, pričom vybavila opakovaný podnet sťažovateľa namietaným prípisom, ktorý

spĺňa náležitosti predpokladané zákonom o prokuratúre. Generálna prokuratúra reagovala

primeraným spôsobom aj na námietky sťažovateľa a skutočnosť, že jej právne závery sú

odlišné od záverov sťažovateľa, nie je dôvodom na spochybňovanie zákonnosti a ústavnosti

vybavenia jeho opakovaného podnetu. Ústavný súd konštatuje, že postupom generálnej

prokuratúry v súlade so zákonom o prokuratúre nemohlo dôjsť k porušeniu práva

sťažovateľa domáhať sa ochrany svojich práv podaním opakovaného podnetu orgánom

prokuratúry a právne závery vyslovené v namietanom prípise generálnej prokuratúry nie sú

arbitrárne, a je nutné ich považovať za výraz autonómneho prokurátorského rozhodovania,

do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.

Z už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

8

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

a práva podľa dohovoru postupom ministerstva vnútra

v konaní vedenom pod sp. zn. SKIS-KO-SKVSS-Sť-154/2015 a jeho prípisom

z 19. februára 2015

Podstata argumentácie sťažovateľa je v tejto časti totožná s jeho predchádzajúcou

argumentáciou uplatnenou už voči postupu generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. IV/1 GPt 552/09 a jej prípsiom zo 6. februára 2015.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa prípisom ministerstva vnútra

z 19. februára 2015, ktorým minister vnútra jeho sťažnosť podanú podľa § 22 ods. 1 zákona

o sťažnostiach odložil ako neopodstatnenú vo všetkých bodoch jej obsahu, ústavný súd

uvádza, že preskúmal napadnutý prípis ministerstva vnútra z 19. februára 2015, v ktorom

ministerstvo vnútra odôvodnilo svoj právny názor na sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti

takto:

„Prešetrením sťažnosti... bol preukázaný postup Sekcie kontroly a inšpekčnej služby

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súlade so zákonom o sťažnostiach a internými

predpismi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...“

Tento záver ministerstva vnútra je založený na posúdení prípisu

z 10. októbra 2014 vydaného sekciou kontroly a inšpekčnej služby ministerstva

vnútra pod sp. zn. SKIS-KO-SKVSS-Sť-918/2014 z 3. decembra 2014, ktoré odôvodnila

takto:

«Vaša žiadosť zo dňa 18. 03. 2014 bola správne vyhodnotená tak, že na jej vybavenie

je príslušný Okresný súd v Žiline, nakoľko predsúdne konanie upravené v druhej časti

, konkrétne prípravné konanie vykonávané odborom kriminálnej polície

pod ČVS KRP-116/OVK-ZA-2009 bolo ukončené predložením spisu prokurátorovi

s návrhom na podanie obžaloby v zmysle po vykonaní

preštudovania originálu vyšetrovacieho spisu oprávnenými osobami podľa § 208 Trestného

poriadku. V čase podania žiadosti sa predmetný spis (súdny spis) nachádzal na Okresnom

súde v Žiline, pričom nazeranie do súdneho spisu je upravené osobitným predpisom... Na

základe uvedeného bola predmetná žiadosť správne postúpená na vybavenie Okresnému

súdu v Žiline o čom ste s uvedením dôvodov o odstúpení boli informovaný... Keďže Okresný

súd predmetnú žiadosť vrátil odboru kriminálnej polície s tým, že žiadosť bola adresovaná

im ako povinnej osobe, ako aj s tým, že v podaní adresovanom predsedovi Okresného súdu

v Žiline výslovne požadujete, aby kópia rovnopisu spisu bola vyhotovená odborom

kriminálnej polície a nie súdom, odbor kriminálnej polície Vás správne písomnosťou zo dňa

27. 05. 2014 nazvanou „Informácia o vybavení podania − zaslanie“ okrem iného

informoval o tom, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline k vybaveniu Vašej

žiadosti nie je príslušné...

Ustanovenie je predmetným zákonom vysvetľované

tak, že oprávnenie nazerať do spisu a s ním spojené práva sa vzťahuje len na tzv. základné

trestné spisy, ktoré obsahujú dôkazy a rozhodnutia, a nevzťahuje sa napríklad

na interné spisy policajtov, ani dozorový spis prokurátora, resp. na zberné spisy vyšších

súdov.

Nadväzne na skutočnosť, že ste mali možnosť preštudovať vyšetrovací spis, ktorú

možnosť ste aj využili Vám zároveň uvádzame, že v priebehu prešetrovania Vašej sťažnosti

bolo zistené, že Vám počas prípravného konania na Vašu žiadosť bola vyšetrovateľom

odboru kriminálnej polície vyhotovená fotokópia vyšetrovacieho spisu, čo potvrdzujú

jednotlivé písomností o zasielaní častí vyšetrovacieho spisu, ako aj Vami podpísaný záznam

o preštudovaní vyšetrovacieho spisu.»

Podľa názoru ústavného súdu je vybavenie sťažnosti sťažovateľa podanej podľa § 22

ods. 1 zákona o sťažnostiach namietaným prípisom ministerstva vnútra z 19. februára 2015

ústavne akceptovateľné, pretože v napadnutom prípise v spojení s prípisom ministerstva

vnútra z 3. decembra 2014 je dostatočným spôsobom vysvetlené, prečo bola táto sťažnosť

sťažovateľa posúdená ako neopodstatnená.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

10

V Košiciach 23. marca 2016