Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 165/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

JUDr. Marekom Hudecom, advokátska kancelária HUDEC s. r. o., Lazaretská 23,

Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

a práva podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III č. k.

-65 z 23. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na

obhajobu podľa a práva podľa a dohovoru

uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III č. k. -65 z 23. júna 2015

(ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Dňa 23.06.2015 Uznesením Okresnej prokuratúry

Bratislava III č. -65, podpísaným prokurátorom - JUDr. Ondrej Repa,

PhD., bola zamietnutá moja sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia pre prečin

poškodzovanie veriteľa podľa , .

Uznesenie mi bolo doručené prostredníctvom ustanovenej obhajkyne

( ) dňa 26.6.2015.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil dozorujúci prokurátor JUDr. Ondrej Repa, PhD. tým,

že skutočnosť, že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola podaná

prostredníctvom mojej obhajkyne, - advokátky a konateľky

, ktorá vo veci trestného stíhania vypovedala dňa 7.8.2014 ako

svedkyňa, je s odkazom na ust. podaná neoprávnenou osobou v zmysle

.

Prokurátor potom s odkazom na ust. moju sťažnosť

zamietol, pričom ju meritórne vôbec nepreskúmaval...

Je potrebné uviesť, že bola vypočutá v trestnom konaní vedenom

pod ČVS:ORP-507/OEK-B3-2013 vyšetrovateľom ako svedok, kde bola vypočutá

k okolnostiam skutku, pre ktorý ale nebolo voči mojej osobe vznesené obvinenie - prevodu

2

nehnuteľnosti: pozemku parc. č. , parcela registra C o výmere 152 m, druh pozemku

– Zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie : pozemku parc. č. ,

2

parcela registra C, o výmere 52 m, druh pozemku: Ostatné plochy, katastrálne územie

, zapísaným na vedenom Správou katastra pre hlavné

mesto SR Bratislavu; budovy na pozemku, parcele č. , označenom súpisným číslom:

, druh stavby Iná budova, katastrálne územie , všetky nehnuteľnosti zapísané

na vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III zo dňa 22.5.2015 podpísaného

Vyšetrovateľom PZ pplk. Mgr. Andrej BARAN, ktorý podľa

stíha ako obvineného za prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239

ods. 1 písm. a), ods. 4 sa však dotýka len skutkov týkajúcich sa

nehnuteľnosti v ňom uvedených a to k rozostavanej stavbe rodinného domu na parcele

č. a garáži na parcele č. v katastrálnom území , na ul.

, zapísané na Správa katastra Pezinok, katastrálne územie

222

a pozemkov parc. č. (200 m), parc. č. (57m), parc. č. (514 m),

22

parc. č. (68m) v podiele 1/1 a parc. č. (1338m) v podiele 417/3781,

zapísané na , Správa katastra Pezinok, katastrálne územie …

nemá žiaden vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú

uvedené v uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III zo dňa 22.5.2015

podpísaného Vyšetrovateľom PZ pplk. Mgr. Andrej BARAN, voči ktorému som podal

sťažnosť...

Konaním dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava 3 boli podľa

môjho názoru porušené moje tu citované práva na spravodlivý proces, rovnako ako bolo

zasiahnuté do mojich práv na obhajobu.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Ústavné právo podľa SR ako i právo podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa a ústavné

právo podľa SR ako i právo podľa a Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa Uznesením Okresnej

prokuratúry Bratislava 3 č. -65 z 23.6.2015 porušené boli; zrušil

Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava 3 č. -65 z 23.6.2015 a vec jej

vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 500 € a náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na spravodlivý súdny proces podľa a práva podľa dohovoru

a základného práva na obhajobu podľa a práva podľa

písm. b) a c) dohovoru uznesením okresnej prokuratúry, z ktorého vyplýva, že nedošlo

k meritórnemu posúdeniu sťažnosti sťažovateľa podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, odboru kriminálnej polície,

sp. zn. ČVS: ORP-507/OEK-B3-2013 z 22. mája 2015 o vznesení obvinenia sťažovateľovi

pre prečin poškodzovania veriteľa podľa a .

Z napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry vyplýva, že ním bola zamietnutá

sťažnosť obvineného , pretože táto bola podaná neoprávnenou osobou,

keďže bola podaná prostredníctvom , v mene ktorej koná konateľka

. Okresný prokurátor k takému záveru dospel potom, keď

preskúmaval, či nešlo vo veci o niektorý z prípadov podľa § 193 ods. 1 písm. a) alebo b)

. Po vyhodnotení sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť bolo potrebné

zamietnuť podľa .

Okresný prokurátor okrem iného v uznesení uviedol:

„Podľa obhajcom môže byť len advokát.

Podľa obhajcom nemôže byť advokát, ktorý už bol pribratý ako

znalec, tlmočník alebo prekladateľ alebo ktorý bol ako svedok prejednávaného skutku.

Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone

obhajoby.

Podľa , za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť

podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený; pri zmene

obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 dôvodom

na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania. Účinky zastupovania obhajcom

nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia o ustanovení obhajcu

konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu. ...

V je vymedzená nezlučiteľnosť funkcie obhajcu s postavením

znalca (§ 142), tlmočníka (§ 28 ods. 1 a 2), prekladateľa (§ 28 ods. 3) alebo svedka

prejednávaného skutku. V tomto ustanovení sa zároveň uvádza, že obhajca nemôže byť

vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone obhajoby. V

tejto súvislosti treba uviesť, že z a o advokácii v znení

neskorších predpisov vyplýva, že advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých

skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie; povinnosť

zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť

prekaziť spáchanie trestného činu.

Z posudzovanej veci pritom vyplýva, že obvinený si ako obhajcu v trestnom konaní

zvolil advokátsku kanceláriu poskytujúcu právne služby:

, v mene ktorej koná

. Uvedené vyplýva priamo z plnej moci zo dňa 28.05.2015, ktorá bola priložená

spoločne so sťažnosťou. Pre úplnosť dodávam, že samotnú sťažnosť podpísala len

ako advokátka, nie v mene spoločnosti

Z dikcie ust. je pritom zrejmé, že obhajcom v trestnom konaní

môže byť len advokát. Na tomto mieste je potrebné dôsledne rozlišovať medzi výkonom

advokácie - zastupovaním osôb v civilnom súdnictve a obhajobou v trestných veciach, čo

vyplýva aj ust. zákona o advokácii. Uvedené rezultuje aj zo súčasne platného Občianskeho

súdneho poriadku, keďže ust. § 26 ods. 4 výslovne zmocňuje právnické osoby založené

podľa osobitného zákona (§ 14 a § 15 zákona o advokácii) na účel výkonu advokácie

na zastupovanie účastníka na základe plnomocenstva v občianskom súdnom konaní.“

Z uvedeného okresný prokurátor uzavrel, že bola daná prekážka na výkon obhajoby

vo veci, pretože mala aj procesné postavenie svedka v trestnom konaní,

čím bola daná nezlučiteľnosť funkcie obhajcu s postavením prejednávaného skutku.

Vo svojom rozhodnutí okresný prokurátor skutkovo jasne a zreteľne popísal časový sled

úkonov , jej výpovede v prípravnom konaní a vyvodil z toho právne

závery. Konštatovanie, že menovaná nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti v mene

obvineného v posudzovanej veci pre prekážku vyplývajúcu z § 36 ods. 3 Trestného

poriadku je v súlade so zákonom.

Ústavný súd pripomína, odvolávajúc sa na svoju judikatúru, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa

obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

pričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu noriem, ktorá by bola arbitrárna alebo

zjavne neopodstatnená (, , , ). Toto

stanovisko sa týka aj rozhodnutí orgánov prokuratúry.

Ústavný súd nezistil taký výklad ustanovení citovaných v označenom rozhodnutí

okresného prokurátora, ktorý by mohol vyvolať nezlučiteľné účinky s . Skutočnosť,

že sťažovateľ sa s právnym názorom okresného prokurátora nestotožňuje, nemôže sama

osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti, arbitrárnosti názoru alebo svojvôli

okresného prokurátora a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

okresného prokurátora svojím vlastným.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že sťažnosť sťažovateľa je

zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už na predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016