Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 612/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , zastúpeného advokátom

JUDr. Dušanom Černákom, advokátska kancelária, Námestie osloboditeľov 25,

Michalovce, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

Sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 23. februára 2007 podal na okresnom súde žalobu

o náhradu škody za ublíženie na zdraví, ktorou sa domáhal zaviazať žalovaného

na zaplatenie sumy 1 015,07 €, t. j. náhrady straty na zárobku, a zaplatenia sumy

34 521,68 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Okresný súd návrh sťažovateľa

zaregistroval pod sp. zn. . Po štyroch rokoch okresný súd rozsudkom

z 10. júna 2011 vylúčil návrh sťažovateľa v časti o náhradu za stratu zárobku 1 015,07 €

na samostatné konanie, pričom návrh sťažovateľa v časti náhrady z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému rozsudku

okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) rozsudkom sp. zn. zo 16. júna 2015 tak, že potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým bol návrh sťažovateľa zamietnutý, a druhým výrokom rozhodol

o odmietnutí odvolania sťažovateľa proti rozsudku, ktorým súd zmenil uznesenie sp. zn.

z 18. júla 2012 v jeho výroku o vylúčení sumy 719 400 Sk na samostatné

konanie tak, že návrh o tomto nároku nevylučuje na samostatné konanie a zostáva

predmetom tohto konania. Sťažovateľ namieta, že od podania jeho návrhu 23. februára 2007

uplynulo už viac ako 8 rokov a všeobecné súdy dosiaľ právoplatne nerozhodli o časti jeho

nároku, čo u neho vyvoláva dlhodobý stav právnej neistoty. Od vylúčenia časti nároku

rozsudkom z 10. júna 2011 na samostatné konanie uplynuli viac ako štyri roky, pričom

sťažovateľ tvrdí, že okresný súd odvtedy nevykonal žiaden procesný úkon. Sťažovateľ preto

ani nemá vedomosť o tom, pod akou spisovou značkou prebieha v súčasnosti konanie

o vylúčenom nároku, a je toho názoru, že v označenom konaní dochádza k zbytočným

prieťahom.

Následne ústavný súd 8. januára 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 12. februára 2016. V jeho

prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

„... Teda Okresný súd Humenné dáva do pozornosti ústavného súdu, že o nároku

na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 1.11.2004 do 28.2.2005 súd rozhodol

rozsudkom z 23.11.2007 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

19.1.2008... Teda právny zástupca žalobcu sa dozvedel o tom, že o nároku, ktorý je

predmetom ústavnej sťažnosti bolo rozhodnuté dňa 23.11.2007 a to tým, že predmetný

rozsudok mu bol doručený dňa 2.1.2008...

Jedinou chybou, ktorá sa v danom prípade stala bolo to, že nárok žalobcu

na náhradu straty na zárobku, o ktorom súd rozhodol rozsudkom, ktorý nadobudol

právoplatnosť, neskôr nedopatrením vsunul do výroku rozsudku tak, že ho vylúčil

na samostatné konanie. Je však zrejmé, že išlo len o nedopatrenie zo strany súdu, lebo

o danom nároku bolo riadne, včas a právoplatne rozhodnuté...

Teda nepreukázalo sa tvrdenie sťažovateľa o tom, že o niektorom z jeho nárokov by

okresný súd Humenné nekonal štyri roky.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 12. februára 2016, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 23. marca

2016 súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným

súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd po preskúmaní dôvodov sťažnosti a návrhu sťažovateľa, ako aj

preskúmaní dotknutého súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľ zamlčal skutočnosť, že

o časti jeho nároku, teda o náhrade straty na zárobku uplatnenej v pôvodnej žalobe v sume

30 580 Sk s príslušenstvom okresný súd právoplatne rozhodol svojím rozsudkom

pod sp. zn. z 23. novembra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. januára

2008. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súčasne okresný súd označeným rozsudkom časť

jeho nároku (o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, pozn.) vylúčil na samostatné

konanie, ktorej bola pridelená sp. zn. . Sťažovateľ kópiu tohto označeného

rozsudku k sťažnosti nepripojil, jeho existenciu zamlčal a poukázal na to, že okresný súd

v jeho veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 10. júna 2011, ktorým okrem iného

nárok v časti o náhradu straty na zárobku vylúčil na samostatné konanie. V tejto súvislosti

predsedníčka okresného súdu priznala pochybenie okresného súdu, ktoré spočívalo v tom,

že okresný súd v rozsudku sp. zn. z 10. júna 2011 zahrnul aj výrok o vylúčení

nároku o náhradu straty na zárobku, hoci už o tomto nároku sťažovateľa okresný súd

právoplatne rozhodol ešte v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudkom

z 23. novembra 2007. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že okresný súd

výrokom rozsudku sp. zn. z 10. júna 2011vylúčil na samostatné konanie

tú časť nároku sťažovateľa, o ktorej už právoplatne rozhodol. Keďže sťažovateľ napriek

uvedenému trval na tom, aby súd rozhodol o nároku vylúčenom na samostatné konanie, a to

podaním z 22. septembra 2015, okresný súd podanie sťažovateľa posúdil ako ďalší nárok

a veci pridelil novú sp. zn. a po vypočutí právneho zástupcu sťažovateľa

na pojednávaní konanom 4. decembra 2015, ktorý trval na tom, aby súd rozhodol o náhrade

strate na zárobku, okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. z 28. januára

2016 tak, že konanie zastavil z dôvodu, že o tej istej právnej veci právoplatne rozhodol

v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudkom z 23. novembra 2007, ktorý

nadobudol v tejto časti právoplatnosť 19. januára 2008.

Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že o nároku, v súvislosti

s ktorým sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv, bola odstránená jeho

právna neistota už označeným rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 23. novembra 2007, a teda v čase doručenia jeho sťažnosti už k zbytočným prieťahom

v súvislosti s týmto uplatneným nárokom žalobou doručenou okresnému súdu 23. februára

2007 zjavne nemohlo dochádzať, preto ústavný súd sťažnosti vyhovieť nemohol. Pokiaľ ide

chybný výrok rozsudku okresného súdu sp. zn. z 10. júna 2011 „o vylúčení

nároku v časti o náhradu straty na zárobku na samostatné konanie“, toto pochybenie súdu

nemá súvis s právnou neistotou, v ktorej sa sťažovateľ údajne nachádzal v súvislosti s jeho

nárokom uplatneným žalobou doručenou okresnému súdu 23. februára 2007 tak, ako to

tvrdil v sťažnosti. Pokiaľ ide o podanie sťažovateľa z 22. septembra 2015, ktorým sa

sťažovateľ domáhal toho, aby súd rozhodol o náhrade straty na zárobku, okresný súd

správne vec vyhodnotil ako nový návrh a zaregistroval pod sp. zn. , keďže

o všetkých nárokoch uplatnených pôvodnou žalobou už právoplatne rozhodol.

V súvislosti s týmto ďalším nárokom sťažovateľa vedeným na okresnom súde pod sp. zn.

, taktiež vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania je vylúčené,

že došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedených zistení sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

Keďže ústavný súd sťažnosti nevyhovel, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovateľ nastolil.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016