Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 612/2015
PDF · 145.45 KB
No categories available
III. ÚS 612/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti , zastúpeného advokátom
JUDr. Dušanom Černákom, advokátska kancelária, Námestie osloboditeľov 25,
Michalovce, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 579/2015 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 C 19/2008) takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 612/2015-9 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 579/2015 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
15 C 19/2008) (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 23. februára 2007 podal na okresnom súde žalobu
o náhradu škody za ublíženie na zdraví, ktorou sa domáhal zaviazať žalovaného
na zaplatenie sumy 1 015,07 €, t. j. náhrady straty na zárobku, a zaplatenia sumy
34 521,68 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Okresný súd návrh sťažovateľa
zaregistroval pod sp. zn. 15 C 19/2008. Po štyroch rokoch okresný súd rozsudkom
z 10. júna 2011 vylúčil návrh sťažovateľa v časti o náhradu za stratu zárobku 1 015,07 €
na samostatné konanie, pričom návrh sťažovateľa v časti náhrady z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia zamietol. Sťažovateľ podal proti označenému rozsudku
okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) rozsudkom sp. zn. 11 Co 165/2014 zo 16. júna 2015 tak, že potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa, ktorým bol návrh sťažovateľa zamietnutý, a druhým výrokom rozhodol
o odmietnutí odvolania sťažovateľa proti rozsudku, ktorým súd zmenil uznesenie sp. zn.
15 C 19/2008 z 18. júla 2012 v jeho výroku o vylúčení sumy 719 400 Sk na samostatné
konanie tak, že návrh o tomto nároku nevylučuje na samostatné konanie a zostáva
predmetom tohto konania. Sťažovateľ namieta, že od podania jeho návrhu 23. februára 2007
uplynulo už viac ako 8 rokov a všeobecné súdy dosiaľ právoplatne nerozhodli o časti jeho
nároku, čo u neho vyvoláva dlhodobý stav právnej neistoty. Od vylúčenia časti nároku
rozsudkom z 10. júna 2011 na samostatné konanie uplynuli viac ako štyri roky, pričom
sťažovateľ tvrdí, že okresný súd odvtedy nevykonal žiaden procesný úkon. Sťažovateľ preto
ani nemá vedomosť o tom, pod akou spisovou značkou prebieha v súčasnosti konanie
o vylúčenom nároku, a je toho názoru, že v označenom konaní dochádza k zbytočným
prieťahom.
Následne ústavný súd 8. januára 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 12. februára 2016. V jeho
prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov
okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné
skutočnosti:
„... Teda Okresný súd Humenné dáva do pozornosti ústavného súdu, že o nároku
na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 1.11.2004 do 28.2.2005 súd rozhodol
rozsudkom z 23.11.2007 sp. zn. 15 C 20/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
19.1.2008... Teda právny zástupca žalobcu sa dozvedel o tom, že o nároku, ktorý je
predmetom ústavnej sťažnosti bolo rozhodnuté dňa 23.11.2007 a to tým, že predmetný
rozsudok mu bol doručený dňa 2.1.2008...
Jedinou chybou, ktorá sa v danom prípade stala bolo to, že nárok žalobcu
na náhradu straty na zárobku, o ktorom súd rozhodol rozsudkom, ktorý nadobudol
právoplatnosť, neskôr nedopatrením vsunul do výroku rozsudku tak, že ho vylúčil
na samostatné konanie. Je však zrejmé, že išlo len o nedopatrenie zo strany súdu, lebo
o danom nároku bolo riadne, včas a právoplatne rozhodnuté...
Teda nepreukázalo sa tvrdenie sťažovateľa o tom, že o niektorom z jeho nárokov by
okresný súd Humenné nekonal štyri roky.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený 12. februára 2016, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 23. marca
2016 súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným
súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd po preskúmaní dôvodov sťažnosti a návrhu sťažovateľa, ako aj
preskúmaní dotknutého súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľ zamlčal skutočnosť, že
o časti jeho nároku, teda o náhrade straty na zárobku uplatnenej v pôvodnej žalobe v sume
30 580 Sk s príslušenstvom okresný súd právoplatne rozhodol svojím rozsudkom
pod sp. zn. 15 C 20/2007 z 23. novembra 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. januára
2008. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súčasne okresný súd označeným rozsudkom časť
jeho nároku (o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, pozn.) vylúčil na samostatné
konanie, ktorej bola pridelená sp. zn. 15 C 19/2008. Sťažovateľ kópiu tohto označeného
rozsudku k sťažnosti nepripojil, jeho existenciu zamlčal a poukázal na to, že okresný súd
v jeho veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 15 C 19/2008 z 10. júna 2011, ktorým okrem iného
nárok v časti o náhradu straty na zárobku vylúčil na samostatné konanie. V tejto súvislosti
predsedníčka okresného súdu priznala pochybenie okresného súdu, ktoré spočívalo v tom,
že okresný súd v rozsudku sp. zn. 15 C 19/2008 z 10. júna 2011 zahrnul aj výrok o vylúčení
nároku o náhradu straty na zárobku, hoci už o tomto nároku sťažovateľa okresný súd
právoplatne rozhodol ešte v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 20/2007 rozsudkom
z 23. novembra 2007. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že okresný súd
výrokom rozsudku sp. zn. 15 C 19/2008 z 10. júna 2011vylúčil na samostatné konanie
tú časť nároku sťažovateľa, o ktorej už právoplatne rozhodol. Keďže sťažovateľ napriek
uvedenému trval na tom, aby súd rozhodol o nároku vylúčenom na samostatné konanie, a to
podaním z 22. septembra 2015, okresný súd podanie sťažovateľa posúdil ako ďalší nárok
a veci pridelil novú sp. zn. 15 C 579/2015 a po vypočutí právneho zástupcu sťažovateľa
na pojednávaní konanom 4. decembra 2015, ktorý trval na tom, aby súd rozhodol o náhrade
strate na zárobku, okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 15 C 579/2015 z 28. januára
2016 tak, že konanie zastavil z dôvodu, že o tej istej právnej veci právoplatne rozhodol
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 20/2007 rozsudkom z 23. novembra 2007, ktorý
nadobudol v tejto časti právoplatnosť 19. januára 2008.
Vychádzajúc z uvedených zistení ústavný súd konštatuje, že o nároku, v súvislosti
s ktorým sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv, bola odstránená jeho
právna neistota už označeným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 15 C 20/2007
z 23. novembra 2007, a teda v čase doručenia jeho sťažnosti už k zbytočným prieťahom
v súvislosti s týmto uplatneným nárokom žalobou doručenou okresnému súdu 23. februára
2007 zjavne nemohlo dochádzať, preto ústavný súd sťažnosti vyhovieť nemohol. Pokiaľ ide
chybný výrok rozsudku okresného súdu sp. zn. 15 C 19/2008 z 10. júna 2011 „o vylúčení
nároku v časti o náhradu straty na zárobku na samostatné konanie“, toto pochybenie súdu
nemá súvis s právnou neistotou, v ktorej sa sťažovateľ údajne nachádzal v súvislosti s jeho
nárokom uplatneným žalobou doručenou okresnému súdu 23. februára 2007 tak, ako to
tvrdil v sťažnosti. Pokiaľ ide o podanie sťažovateľa z 22. septembra 2015, ktorým sa
sťažovateľ domáhal toho, aby súd rozhodol o náhrade straty na zárobku, okresný súd
správne vec vyhodnotil ako nový návrh a zaregistroval pod sp. zn. 15 C 579/2015, keďže
o všetkých nárokoch uplatnených pôvodnou žalobou už právoplatne rozhodol.
V súvislosti s týmto ďalším nárokom sťažovateľa vedeným na okresnom súde pod sp. zn.
15 C 579/2015, taktiež vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania je vylúčené,
že došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedených zistení sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.
Keďže ústavný súd sťažnosti nevyhovel, bolo bez právneho významu zaoberať
sa ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovateľ nastolil.
Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2016