Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 289/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

a , , zastúpených advokátom

JUDr. Michalom Treščákom ml., Slovenskej jednoty 8, Košice, vo veci namietaného

porušenia ich základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 31. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a

ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2015

doručená sťažnosť a , (ďalej

len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., Slovenskej

jednoty 8, Košice, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. z 31. októbra 2013 (ďalej

len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Sťažovatelia podali 23. mája 2013 Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) návrh na začatie konania o zaplatenie pohľadávky v sume 47 467,30 € a súčasne

požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. O ich žiadosti rozhodol okresný súd

uznesením sp. zn. z 2. augusta 2013 tak, že im oslobodenie od súdnych

poplatkov nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovatelia odvolali. Vo svojej sťažnosti

tvrdia, že krajský súd sa v napadnutom uznesení nezaoberal a ani sa nevyrovnal

s námietkami sťažovateľov. Uviedol, že „tvrdeniu sťažovateľov o ich pomeroch

vyplývajúcich z predložených dokladov, podľa ktorých tejto trojčlennej rodine ostávalo

mesačne na živobytie 170,- € neuveril. Svoje závery dostatočne neodôvodnil s poukazom na

odôvodnenie prvostupňového súdu, aj keď to (ako je vyššie uvedené) spochybnil.

Rozhodnutie, ktorého výrok nemá oporu v záveroch a odôvodnení súdu, a ktorého

odôvodnenie je nedostatočné a nepresvedčivé možno považovať za arbitrárne

a nepreskúmateľné. Navyše takéto rozhodnutie mimoriadne striktným spôsobom zasahuje

do práv sťažovateľov a porušuje ich základné práva vyplývajúce z Slovenskej

republiky.“.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 31. októbra 2013 rozhodnutie

prvostupňového súdu potvrdil s tým, že sa stotožňuje s odôvodnením odvolaním

napadnutého prvostupňového rozhodnutia.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. z 8. augusta 2014 zastavil

konanie o zaplatenie pohľadávky 47 467,30 € s odôvodnením, že sťažovatelia napriek výzve

nezaplatili v určenej lehote súdny poplatok za podanie návrhu v sume 2 848 €. Na základe

sťažovateľmi podaného odvolania krajský súd uznesením z 27. januára 2015

toto rozhodnutia ako správne potvrdil, pretože „námietky sťažovateľov týkajúce

sa nepriaznivosti majetkových pomerov nemohol odvolací súd v danom štádiu postupu

konania zohľadniť, keďže tieto boli relevantné len vo vzťahu k rozhodovaniu o ich žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov“.

2

Podľa názoru sťažovateľov je «uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 02. 08. 2013

a uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31. 10. 2013 nezákonné a bola im nimi zmarená

možnosť domáhať sa svojich práv pred nezávislým a nestranným súdom a zákonným

sudcom. Niet pochýb o tom, že všeobecný súd sa dopustil porušenia zákazu odmietnutia

spravodlivosti − denegatio iustitiae, keďže tým že sťažovateľom nepriznal oslobodenie

od súdneho poplatku na základe ich dôvodnej žiadosti, odňal im možnosť uplatniť svoje

práva súdnou cestou, keďže sťažovatelia na zaplatenie súdneho poplatku nemajú finančné

prostriedky. V ich prípade nejde o zrejmé bezúspešne uplatňovanie práva a v prípade ich

procesného úspechu bude predsa znášať trovy štátu odporca, preto v žiadnom prípade

nemožno akceptovať názor súdu, že „Dôsledky tohto rizika podľa konštatovania súdu

nemožno prenášať na štát formou úľav z poplatkovej povinnosti“.».

V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Právo sťažovateľov podľa a podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 31. 10. 2013 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. zo dňa 31. 10. 2013 a vracia vec Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľom trovy tohto konania

vo výške 355,73 € na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd už rozhodol o identickej sťažnosti sťažovateľov svojím uznesením

č. k. -9 z 28. apríla 2014 vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 31. októbra 2013 tak, že ju odmietol ako neprípustnú.

Napriek tomu, že sťažovatelia poukazujú na ďalší vývoj konania v ich veci, keď

došlo k zastaveniu konania, ústavný súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na odmietnutie ich sťažnosti ako neprípustnej podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a)

, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovatelia vo svojej

sťažnosti tvrdia, že „im bola zmarená možnosť domáhať sa svojich práv pred nezávislým

a nestranným súdom a zákonným sudcom“ a že „všeobecný súd dopustil porušenia zákazu

odmietnutia spravodlivosti – denegatio iustitiae“, mali možnosť proti uzneseniu krajského

4

súdu uznesením sp. zn. z 27. januára 2015 podať dovolanie, pretože podľa

dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, čo sťažovatelia vo svojej sťažnosti tvrdia. Na túto možnosť ústavný súd

už nakoniec poukázal aj v uznesení č. k. -9 z 28. apríla 2014.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách

sťažovateľov nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2016