Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-73-2023.pdf
PDF · 103.44 KB
No categories available
6C/73/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, zastúpený JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo KOMPOSESORAT Petrovo, so sídlom Petrovo 31, 049 35, IČO: 35 525 924, o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia pozemkového spoločenstva, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2023 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva KOMPOSESORAT Petrovo prijatého dňa 2.6.2023. Žalobu aj samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je členom žalovaného s hlasovacími právami zodpovedajúcim podielom na nehnuteľnostiach v jeho podielovom spoluvlastníctve s ostatnými vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Žalovaný zvolal na deň 2.6.2023 valné zhromaždenie, na ktoré pozvánku žalobcovi nedoručil. Žalobca sa o dátume a programe valného zhromaždenie dozvedel od starostky obce C. A. D. C., ktorú následne splnomocnil na hlasovanie na valnom zhromaždení. Žalobca namietol neplatnosť uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného dňa 2.6.2023 z dôvodu, že valné zhromaždenie nebolo zvolané v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ZoPS). Valné zhromaždenie žalovaného zo dňa 2.6.2023, na ktorom boli prijaté uznesenia, je podľa názoru žalobcu neplatné z dôvodu nedodržania kogentných ustanovení ZoPS. V neposlednom rade mu ako členovi pozemkového spoločenstva boli upreté základné práva, keď na konanie valného zhromaždenia nebol riadne pozvaný a nebola mu odovzdaná zápisnica z valného zhromaždenia a prezenčná listina. A. D. C., žalobcovi po vykonanom valnom zhromaždení oznámila, že samotný priebeh valného zhromaždenia hodnotí ako nezákonný. Na valnom zhromaždení sa zúčastnilo menej členov ako sa píše v zápisnici z valného zhromaždenia, pričom okrem nej sa plnou mocou od ostatných členov, nikto nepreukazoval. A. D. C. zastupovala na základe samostatne udelených plných mocí okrem žalobcu aj E. F., Evanjelickú cirkev augsburgského vyznania na Slovensku, G. H. z H. a A. z H.. Je otázne, či sa na valnom zhromaždení zúčastnil dostatočný počet členov na to, aby bolo vôbec uznášania schopné, ak by aj došlo k jeho riadnemu zvolaniu, čo žalobca vylučuje. Zároveň A. C. uviedla, že hlasovanie bolo pripravené tak, že pri hlasovaní za členov dozornej rady nebolo možné hlasovať podľa pokynov splnomocniteľov oddelene, pretože mohla iba zdvihnúť ruku raz za všetkých a iba pre jedného kandidáta. Hlasovanie za členov správnej rady sa uskutočnilo na základe hlasovacích lístkov, ktoré boli vopred pripravené, tak, že sa v nich neuvádzal počet odovzdaných hlasov. Na základe takto vykonaného hlasovania, nemohlo dôjsť k platnému zrátaniu hlasov, ani k platnej voľbe členov orgánov pozemkového spoločenstva. Podľa
názoru žalobcu pri zvolávaní valného zhromaždenia na deň 2.6.2023 a sčítaní hlasov prítomných členov, došlo k porušeniu zákona a následné prijaté uznesenia nie sú v súlade so zákonom. Predmetné porušenia majú za následok neplatnosť uznesení, ktoré boli na danom valnom zhromaždení prijaté.
2. Súd uznesením zo dňa 24.8.2023 sp.zn.: 6C/73/2023-30 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Predmetné uznesenie spolu s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 26.10.2023 č.k. 5Co/184/2023-81 nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2023.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 31.1.2024, nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.5.2024, na ktorom sa zúčastnil žalobca a jeho právna zástupkyňa. Žalovanému bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázane dňom 26.4.2024, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto postupom podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pojednával v neprítomnosti žalovaného.
5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na žalobnom nároku. Zopakovala skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe a naviac uviedla, že hlasovanie v priebehu valného zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo dopadlo v rozpore s pokynmi žalobcu na hlasovanie a cíti sa preto prehlasovaný. Svoje členstvo v pozemkovom spoločenstve preukázal stanovami pozemkového spoločenstva žalovaného a listami vlastníctva, na ktorých je podielovým spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností. Pripomenula, že v rámci žalobného návrhu uviedli, že zabezpečia účasť svedkyne A. D. C., a to ohľadom svedeckej výpovede v súvislosti s priebehom valného zhromaždenia, prehlasovaním a celkovo s priebehom a odzrkadlením jednotlivých námietok v rámci zápisnice. Svedkyňa však na deň pojednávania, keďže je starostkou obce C., mala neodkladné pracovné povinnosti, preto žiadali, aby ju súd vypočul na nasledujúcom pojednávaní, na ktoré pokiaľ to bude vedieť dostatočne vopred, sa ustanoví. Uviedli, že v rámci žaloby navrhli zabezpečiť plné moci na zastupovanie členov a vyplnené hlasovacie lístky cestou žalovaného. Mali za to, že vyplnené hlasovacie lístky, ktoré nedokáže žalobca zabezpečiť, by jednoznačne preukázali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Pokyny na hlasovanie ohľadom jednotlivých členov výboru A. C. žalobca nedal. A pokiaľ boli zvolení noví členovia výboru, tak je jednoznačne žalobca aktívne vecne legitimovanou osobou, pretože bol prehlasovaným členom pozemkového spoločenstva.
6. Ako stranu sporu bol na pojednávaní vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že celé zhromaždenie vedené predsedníčkou A. G. I. nebolo vedené v súlade so stanovami. Tvrdil, že nebol vôbec pozvaný a dozvedel sa to ústnou formou. Bol názoru, že hlasovanie sa môže prevádzať len, keď každý člen bol oboznámený riadne a včas o konaní valného zhromaždenia. Napriek tomu dal plnú moc p. A. C.. Ako prebiehal proces a samotné hlasovanie na valnom zhromaždení, to mu bolo len sprostredkované. Celá vedená agenda nie je v súlade so stanovami. Toto nebolo prvé valné zhromaždenie, ktoré bolo takto vedené. Čo sa týka spočítavaných hlasov a mandátov, tak to nebolo v poriadku, nebolo to v súlade so stanovami. Pokiaľ nie je upovedomený SPF o valnom zhromaždení a napriek tomu sa valné zhromaždenie koná a schvaľuje, tak toto uznesenie valného zhromaždenia musí byť zo strany súdu vyhlásené za neplatné a malo by sa zopakovať. Na otázku právnej zástupkyne, nech uvedie prečo a z akých dôvodov má za to, že je prehlasovaným členom spoločenstva, aké pokyny dával na hlasovanie, či ich p. C. dodržala, aké konkrétne hlasovacie právo vykonala a či to bolo výsledkom riadneho hlasovania, žalobca uviedol, že A. C. splnomocnil, aby hlasovala za neho v tom zmysle, že čo sa týka samotného zvolania jednotlivých členov aj jeho, že je to v rozpore so stanovami. Nedostal v riadnom čase predvolanie. Celý zoznam hlasov mala doniesť A. C., ale ospravedlnila sa. Právna zástupkyňa žalobcu na otázku na žalobcu, aby skúsil ešte uviesť osoby, za ktoré určite p. C. v jeho mene nehlasovala a naopak, ktoré boli ustanovené za členov jednotlivých orgánov spoločenstva, žalobca uviedol, že si nespomenie. Má to zapísané A. C.. Sú tu mená: F. J., F. E., A. I., C.. Určite k týmto menám on nedával pokyn, aby za to hlasovala. Zo všetkých členov si zvolili jeho brata, mali spolu hlasy. Má najviac hlasov aj napriek tomu, že A. I. dostala len svojich 93 hlasov. Teraz je zvolený ako predseda A. K. C., za ktorého on nedával hlasy, tak isto ani za F., ani F., ani I..
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou, pozvánkou na zhromaždenie (čl.4), zápisnicou zo zasadnutia zhromaždenia (čl.5), stanovami Pozemkového spoločenstva „KOMPOSESORÁT“ Petrovo (čl.9-12), emailom o informácii
k pozvánke na zhromaždenie (čl.13), výpisom z registra pozemkových spoločenstiev (čl. 29), uznesením tunajšieho súdu zo dňa 24.8.2023 č.k. 6C/73/2023-30 (čl.30-32), vyjadrením žalovaného zo dňa 9.12.2022 (čl.121-131), odvolaním (čl.37-38), zmluvou o dielo (čl.39), ponukou na odber drevnej hmoty (čl.40), LV č. XXX (čl.41-51,114-121), LV č. XXX (čl.52-53,111), LV č. XXX (čl.54-55,122-123), LV č. XXX (čl.56-57,112-113), čestným prehlásením (čl.71), uznesením odvolacieho súdu zo dňa 26.10.2023 č.k. 5Co/184/2023-81 (čl.81-87), zápisnicou z pojednávania (čl.127-129), ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalovaný ako pozemkové spoločenstvo s názvom Pozemkové spoločenstvo KOMPOSESORÁT Petrovo bolo do registra pozemkových spoločenstiev zapísané dňa 30.4.1996. Spoločenstvo hospodári okrem iných aj na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX, okres K., obec C., k.ú. C..
9. Z výpisu z LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX, okres K., obec C., k.ú. C. vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom tých nehnuteľností, a teda je členom žalovaného pozemkového spoločenstva.
10.Zo zápisnice valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva KOMPOSESORÁT Petrovo konaného dňa 2.6.2023 súd zistil, že v tento deň sa konalo zhromaždenia predmetného pozemkového spoločenstva. Prezenčná listina mala byť prílohou zápisnice. V zápisnici je uvedený počet všetkých hlasov, počet hlasov bez SPF aj prítomnosť 37. členov, ktorých účasť predstavuje 79,94 %. Podľa zápisnice pri každom bode hlasovania nikto z prítomných členov nehlasoval proti a všetky návrhy boli jednohlasne schválené.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára: Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom od 1.10.2018 (ďalej len ZoPS), spoločenstvom sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.
12. Podľa § 12 ods. 1 ZoPS, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa môžu stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.
13. Podľa § 15 ods. 1 ZoPS, každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4. Spoločenstvo, ktoré je členom seba samého, nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy.
14. Podľa § 15 ods. 2 ZoPS, zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.
15. Podľa § 185 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže, aj bez návrhu, vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných zoznamov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a o hmotnoprávnej námietke.
17. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
18. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti uznesenia prijatého na Valnom zhromaždení žalovaného pozemkového spoločenstva konaného dňa 2.6.2023, čo je žaloba v zmysle § 137 písm. d) CSP, teda žaloba o určenie právnej skutočnosti. Jej prípustnosť zakladá priamo osobitný predpis, ktorým je zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, a to konkrétne § 15 ods. 2. Prípustnosť žaloby podanej podľa tohto ustanovenia nie je podmienená preukázaním naliehavého právneho záujmu. Zo strany súdu teda nebolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem na jej podaní.
19. Skutkovými tvrdeniami strán sporu mal súd nesporne preukázané, že žalovaný je pozemkovým spoločenstvom zriadeným v zmysle zákona č. 97/2013Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktoré bolo zapísané do Registra pozemkových spoločenstiev dňa 30.4.1996.
20. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že dňa 2.6.2023 sa na obecnom úrade v Petrove konalo zasadnutie zhromaždenia Pozemkového spoločenstva KOMPOSESORÁT Petrovo, t.j. žalovaného, ktoré zvolal výbor spoločenstva. Na predmetnom zhromaždení bolo prijaté uznesenie v zmysle zápisnice zo zhromaždenia.
21. Žalobca videl neplatnosť prijatých uznesení v tom, že predmetné zhromaždenie nebolo zvolané v zmysle § 14 ods. 1 ZoPS, keďže on, niektorí ďalší členovia a SPF neboli riadne a včas pozvaní na zasadnutie zhromaždenia. Ďalší dôvod neplatnosti videl v nedodržaní zákonnej väčšiny hlasov členov spoločenstva potrebnej na prijatie jednotlivých uznesení v zmysle § 15 ZoPS.
22. Súd po zhodnotení skutkových vyjadrení žalobcu a predložených listinných dôkazov žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby podľa § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS, keďže neuniesol dôkazné bremeno preukázania zákonom vyžadovanej skutočnosti, ktorou je prehlasovanie žalobcu, ako člena spoločenstva, na zasadnutí zhromaždenia pozemkového spoločenstva. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je, čo je potrebné v konaní preukázať. Žalobca dôvodil, že osvedčenie skutočnosti o jeho členstve v pozemkovom spoločenstve vyplýva z predložených dôkazov - stanov žalovaného, ktoré obsahujú parcely a listy vlastníctva, ktoré sú súčasťou tzv. spoločnej obhospodarovanej nehnuteľnosti. V tejto časti tvrdenia sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že predloženými stanovami a príslušnými listami vlastníctva preukázal, že je členom žalovaného pozemkového spoločenstva. Teda príslušné listy vlastníctva preukazujú jeho vlastnícke právo k určitým podielom nehnuteľností, ktoré sú v správe žalovaného. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby však vychádza aj z právneho záveru o nepreukázaní skutočnosti, že žalobca bol na predmetnom zhromaždení prehlasovaný. V kontexte ustanovenia § 15 ods. 2 posledná veta ZoPS, ktoré stanovuje, že len prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia, bolo nutné sa touto skutočnosťou zaoberať, nakoľko súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Zo zápisnice zo zhromaždenia konaného dňa 2.6.2023 nevyplýva, že by žalobca v zastúpení splnomocnencom hlasoval proti ktorémukoľvek uzneseniu, pretože všetky rozhodnutia boli prijaté jednomyseľne za, čo znamená, že za všetky uznesenia prijaté na zhromaždení dňa 2.6.2023 aj žalobca v zastúpení splnomocnencom hlasoval v ich prospech. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že hlasovanie na zhromaždení dopadlo v rozpore s jeho pokynmi na hlasovanie a cíti sa prehlasovaný. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhli vypočuť svedkyňu A. C., ktorá ho na zhromaždení zastupovala. Jej účasť na nariadené pojednávanie sa podľa žaloby zaviazal zabezpečiť žalobca, avšak na pojednávanie sa svedkyňa nedostavila s tým, že žalobca ospravedlnil jej neúčasť
neodkladnými pracovnými povinnosťami a žiadal ju vypočuť na nasledujúcom pojednávaní. Súd však tejto žiadosti žalobcu nevyhovel, a to s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania. Včasnosť predloženia tohto prostriedku procesného útoku súd vyhodnotil v okolnostiach konkrétneho prípadu (predvolanie na pojednávanie bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 18.4.2024 a pojednávanie sa konalo dňa 24.5.2024 a teda medzi doručením predvolania na pojednávanie a pojednávaním bol dostatočný časový priestor na zabezpečenie účasti svedkyne, resp. na hodnoverné ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní, prípadne na odročenie pojednávania z toho istého dôvodu, ktorý je nutné súdu preukázať), omeškanie procesného úkonu neospravedlnil a tým prijal procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd tento dôkaz nevykonal. Aj Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 26.10.2023 č.k. 5Co/184/2023-81 poukázal na pasivitu žalobcu o preukázaní aktívnej legitimácie žalobcu. Navyše pripustenie tohto návrhu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a zároveň má súd pochybnosť o tom, či by výsluch svedkyne bol dostatočným dôkazom na preukázanie skutočnosti o prehlasovaní žalobcu, keď proti tomuto tvrdeniu preukázanému výpoveďou svedkyne by bol listinný dôkaz, a to zápisnica z valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva zo dňa 2.6.2023 opatrená podpismi viacerých osôb. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V prejednávanom spore však nešlo o tento prípad. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutej svedkyňou, nakoľko súdu nebola preukázaná skutočnosť, pre ktorú sa svedkyňa nemohla zúčastniť na dnešnom pojednávaní.
23. V žalobe žalobca označil ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podacie lístky o doručovaní pozvánok, prezenčnú listinu k VZ, plné moci na zastupovanie iných členov a vyplnené hlasovacie lístky (dôkazy č. 3, 8 a 9). V poznámke za týmito dôkazmi uviedol, cestou žalovaného. Na pojednávaní uviedol, že ich žiadali zabezpečiť cestou žalovaného z dôvodu, že žalobca ich nedokáže zabezpečiť, pretože ich má k dispozícii žalovaný. Súd sa s touto obranou žalobcu nestotožňuje a je názoru, že bolo v možnostiach žalobcu tieto dôkazne prostriedky zabezpečiť. Žalobca súdu nepreukázal žiaden objektívny dôvod, ktorý by mu bránil zabezpečiť tieto dôkazy a predložiť ich súdu. Nepostačuje súdu len tvrdiť, že všetky dokumenty ohľadom pozemkového spoločenstva má k dispozícii len žalovaný. Žalovaný je pozemkových spoločenstvom a je jeho povinnosťou všetky dokumenty týkajúce sa pozemkového spoločenstva uchovávať. Žalobca nepreukázal súdu ani len bezúspešnú snahu tieto dôkazy od žalovaného zabezpečiť, napr. žiadosťou, aby mu ich žalovaný sprístupnil. Proti tomuto jeho tvrdeniu je tvrdenie o tom, že žalobcu na predmetnom zhromaždení zastupovala svedkyňa A. D. C., ktorá je od 2.6.2023 členkou výboru žalobcu a teda príslušné dôkazy mohol žalobca zabezpečiť aj prostredníctvom nej. Zároveň je súdu zrejmé, že podľa § 21 ods. 2 ZoPS má člen spoločenstva, ktorým je aj žalobca, právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie. Zákon konkrétnejšie nevymedzuje termín „doklady týkajúce sa hospodárenia“ ani časovo neohraničuje obdobie, kedy a spätne za aké obdobie sa člen môže domáhať týchto dokladov. Súd na záver poznamenáva, že aj keď bol žalovaný neaktívny, súd nemôže nahrádzať aktivitu žalobcu a zabezpečovať listinné dôkazy podporujúce tvrdenia žalobcu, prípadne nemôže sám z priložených listinných dôkazov (v tomto prípade zo stanov resp. z plnomocenstva - nebolo predložené) hádať, ktorú informáciu uvedenú v listinnom dôkaze považuje žalobca za potvrdenie skutočností uvedených v žalobe. Je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že svoju povinnosť by žalobca preniesol na súd.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, súd by mu priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Avšak žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.