Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 272/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1,

a a , ,

a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom v konaní

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 9. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie

, , a (ďalej

len „ústava“) a čl. 5 ods. 1, čl. 5 ods. 4, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom v konaní a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 9. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako odsúdený pre spáchaný

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podal Okresnému súdu Žilina návrh

na povolenie obnovy konania. Písomným podaním z 20. októbra 2015 sťažovateľ navrhol,

aby bola jeho vec Okresnému súdu Žilina podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odňatá

a prikázaná Okresnému súdu Košice II (ďalej len „návrh na odňatie a prikázanie veci“), a to

z dôležitého dôvodu – úmyselných pochybení vo veci konajúcich orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj zákonnej sudkyne (najmä použitia „falošných“ dôkazov ako

základu pre odsudzujúce rozhodnutie), v ktorých vidí zaujatosť okresného súdu.

Návrhu na odňatie a prikázanie veci najvyšší súd napadnutým uznesením nevyhovel.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta zásah do označených práv z dôvodu, že o návrhu na

odňatie veci rozhodol nepríslušný súd, pretože podľa

o odňatí a prikázaní má rozhodnúť súd, ktorý je obom súdom (t. j. súdu, ktorému sa vec

odníma a súdu, ktorému má byť vec prikázaná) spoločne nadriadený. Podľa názoru

sťažovateľa „týmto súdom určite nie je najvyšší súd“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie

v sťažnosti označených práv, ďalej vyslovil, ktorý súd je podľa § 23 ods. 1 Trestného

poriadku príslušný na rozhodnutie (resp. odňatie) veci Okresnému súdu Žilina alebo sám

vo veci rozhodol a prikázal vec Okresnému súdu Košice II.

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je namietané tvrdenie, že o odňatí veci Okresnému súdu Žilina

a jej prikázaní Okresnému súdu Košice II rozhodoval nepríslušný (najvyšší) súd.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec

príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí

a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Najbližšie spoločne nadriadeným súdom v spore o príslušnosť medzi okresnými

súdmi v obvode rôznych krajských súdov (v sťažovateľovej veci Okresného súdu Žilina

v obvode Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu Košice II v obvode Krajského súdu

v Košiciach) je najvyšší súd. Je to tak z dôvodu, že inak by pre rozhodnutie sporu

o príslušnosť prichádzali do úvahy dva krajské súdy (Krajský súd v Žiline a Krajský súd

v Košiciach), medzi ktorými by vznikol opäť spor o príslušnosť, ktorý z nich má vec

rozhodnúť. Preto musel vec rozhodnúť súd nadriadený aj obom krajským súdom. Takým

súdom je najvyšší súd.

Na základe uvedeného ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia v sťažnosti

označených práv a podľa sťažnosť odmietol z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti. Rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom sa v dôsledku tohto záveru stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2016