Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 272/2016
PDF · 103.12 KB
No categories available
III. ÚS 272/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1,
čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1, čl. 5 ods. 4, čl. 13
a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom v konaní
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Ndt 24/2015
z 9. decembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie
čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a čl. 5 ods. 1, čl. 5 ods. 4, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom v konaní a uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Ndt 24/2015
z 9. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako odsúdený pre spáchaný
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podal Okresnému súdu Žilina návrh
na povolenie obnovy konania. Písomným podaním z 20. októbra 2015 sťažovateľ navrhol,
aby bola jeho vec Okresnému súdu Žilina podľa § 23 ods. 1 zákona č. 301/2005
Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odňatá
a prikázaná Okresnému súdu Košice II (ďalej len „návrh na odňatie a prikázanie veci“), a to
z dôležitého dôvodu – úmyselných pochybení vo veci konajúcich orgánov činných
v trestnom konaní, ako aj zákonnej sudkyne (najmä použitia „falošných“ dôkazov ako
základu pre odsudzujúce rozhodnutie), v ktorých vidí zaujatosť okresného súdu.
Návrhu na odňatie a prikázanie veci najvyšší súd napadnutým uznesením nevyhovel.
Sťažovateľ sťažnosťou namieta zásah do označených práv z dôvodu, že o návrhu na
odňatie veci rozhodol nepríslušný súd, pretože podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku
o odňatí a prikázaní má rozhodnúť súd, ktorý je obom súdom (t. j. súdu, ktorému sa vec
odníma a súdu, ktorému má byť vec prikázaná) spoločne nadriadený. Podľa názoru
sťažovateľa „týmto súdom určite nie je najvyšší súd“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie
v sťažnosti označených práv, ďalej vyslovil, ktorý súd je podľa § 23 ods. 1 Trestného
poriadku príslušný na rozhodnutie (resp. odňatie) veci Okresnému súdu Žilina alebo sám
vo veci rozhodol a prikázal vec Okresnému súdu Košice II.
Sťažovateľ v sťažnosti požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Predmetom sťažnosti je namietané tvrdenie, že o odňatí veci Okresnému súdu Žilina
a jej prikázaní Okresnému súdu Košice II rozhodoval nepríslušný (najvyšší) súd.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec
príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí
a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Najbližšie spoločne nadriadeným súdom v spore o príslušnosť medzi okresnými
súdmi v obvode rôznych krajských súdov (v sťažovateľovej veci Okresného súdu Žilina
v obvode Krajského súdu v Žiline a Okresného súdu Košice II v obvode Krajského súdu
v Košiciach) je najvyšší súd. Je to tak z dôvodu, že inak by pre rozhodnutie sporu
o príslušnosť prichádzali do úvahy dva krajské súdy (Krajský súd v Žiline a Krajský súd
v Košiciach), medzi ktorými by vznikol opäť spor o príslušnosť, ktorý z nich má vec
rozhodnúť. Preto musel vec rozhodnúť súd nadriadený aj obom krajským súdom. Takým
súdom je najvyšší súd.
Na základe uvedeného ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia v sťažnosti
označených práv a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol z dôvodu
jej zjavnej neopodstatnenosti. Rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom sa v dôsledku tohto záveru stalo bezpredmetným.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2016