Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 273/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátska kancelária,

Bernolákova 12, Levice, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu podľa , 2 a 5 a práva podľa

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Nitre č. k. -162 z 18. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5

(ďalej len „ústava“) a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -162 z 18. februára 2016.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Levice

sp. zn. z 3. februára 2016 vzatý do väzby z dôvodov podľa

a c) , podľa návrh na nahradenie

väzby písomným sľubom bol zamietnutý a podľa

súd nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Väzba sťažovateľa

bola nariadená na základe uznesenia o vznesení obvinenia proti sťažovateľovi pre začaté

trestné stíhanie za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotronických látok, jedov

a prekurzorov podľa a .

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo už

orgánmi Policajného zboru, pretože nebol daný dôvod na jeho zadržanie, čo vyplývalo

zo zisteného skutkového stavu. Okrem toho nebol a nie je daný dôvod obavy, že by sa

vyhýbal trestnému stíhaniu, utiekol alebo pokračoval v trestnej činnosti, pretože na to nemá

dôvod, s čím sa krajský súd dostatočne nevysporiadal, keďže nezohľadnil skutočnosť, že

samotné zadržanie bolo v rozpore so zákonom, a nevyhodnotil dostatočne ani výpovede

svedkov a nebolo mu preukázané ani prechovávanie drog. Namieta tiež, že predchádzajúce

odsúdenie za trestnú činnosť rovnakého charakteru nemôže založiť dôvodné podozrenie

a byť dôvodom na uvalenie väzby. Na základe toho usúdil, že rozhodnutie krajského súdu je

arbitrárne a svojvoľné a nezohľadňujúce zachovávanie základných práv a slobôd.

Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod č. k.

-162 z 18. februára 2016 s návrhom, aby toto uznesenie bolo zrušené

a vrátené súdu na ďalšie konanie.

Z uznesenia krajského súdu vyplýva, že boli splnené materiálne podmienky väzby

sťažovateľa a že skutkové okolnosti vzatia do väzby a zistené skutočnosti nasvedčovali

tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté stíhanie, bol spáchaný a že skutok spáchal

sťažovateľ. V tom smere súd poukázal na dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom

konaní, poukázal na výpovede svedkov a listinné dôkazy a na závery okresného súdu,

s ktorými sa stotožnil. Konštatoval, že výpovede svedkov boli vykonané v súlade

so zákonom, boli získané zákonným spôsobom, boli vykonané za prítomnosti obhajcu

sťažovateľa a samotného sťažovateľa a neboli pochybnosti o zákonnosti získania dôkazov

vo veci. Krajský súd dospel tiež k záveru, že skutok sa stal a že protiprávneho konania sa

dopustil sťažovateľ, preto nemohlo ísť o nedôvodné obvinenie sťažovateľa. Vzhľadom

na charakter trestného činu bol daný dôvod na väzbu s ohľadom aj na to, že sťažovateľ už

bol za trestnú činnosť podobného charakteru trestne stíhaný, pričom zohľadnil aj závažnosť

spáchania skutku. Pri uvalení väzby súd pritom vychádzal z osoby sťažovateľa, ktorá

nezaručovala, že by v páchaní trestnej činnosti nepokračoval.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej bol vzatý do väzby aj

napriek tomu, že v skutočnosti neexistovali konkrétne okolnosti odôvodňujúce obavu, že

bude v trestnej činnosti pokračovať. Práve naopak, podľa názoru sťažovateľa existujúce

konkrétne skutočnosti nasvedčovali opačnému záveru.

Ústavný súd poukazuje zásadne na to, že nie je tzv. „skutkovým súdom“, teda

súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by malo ísť

o dokazovanie, ktoré by malo nahradiť dokazovanie nevykonané všeobecnými súdmi.

Vo väzobných veciach platí, že skúmanie primeranosti určenej lehoty väzby prináleží

predovšetkým všeobecným súdom. Na ten účel im patrí skúmať všetky okolnosti spôsobilé

potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho

so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody

a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe. Predovšetkým na základe dôvodov uvedených

v týchto rozhodnutiach (prípadne aj na základe nesporných skutočností uvedených

obvineným v jeho žiadostiach) zisťuje ústavný súd, či boli alebo neboli porušené označené

články a dohovoru (mutatis mutandis Toth c. Rakúsko z 12. 12. 1991).

Ústavný súd považuje dôvody uvedené všeobecnými súdmi za dostatočné v rozsahu

uplatnených námietok sťažovateľa. Nad tento rozsah kvalitu odôvodnenia uznesení ústavný

súd neposudzoval.

Všeobecnými súdmi konštatovaná obava z pokračovania v trestnej činnosti je

založená na konkrétnych skutočnostiach, ktoré sú náležite prezentované a vysvetlené.

Ústavný súd preto nevidí dôvod na to, aby do týchto rozhodnutí zasiahol.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ namieta nielen porušenie základného práva na osobnú

slobodu podľa , 2 a 5 , ale aj práva na slobodu podľa

dohovoru, ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

podľa ktorej pre počiatočné štádium väzby postačuje existencia, resp. trvanie dôvodného

podozrenia, že zadržaná osoba spáchala trestný čin, pretože práve toto sa považuje

za conditio sine qua non zákonnosti väzby. Po uplynutí určitého času však už splnenie tejto

podmienky nestačí a treba zisťovať, či sú dané aj iné dôvody ospravedlňujúce pozbavenie

slobody a či sú relevantné a dostačujúce. Môže ísť buď o tie dôvody, ktoré sú uvedené

v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, alebo tie, ktoré vyplývajú z vnútroštátneho zákonodarstva

(v našom prípade z ustanovenia ) (mutatis mutandis Toth

c. Rakúsko z 12. 12. 1991).

Možno konštatovať, že v počiatočnej fáze väzby poskytuje väčšiu

ochranu osobnej slobode ako čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, keďže pre účely obmedzenia

osobnej slobody podľa dohovoru postačuje v počiatočnej fáze väzby iba existencia

dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2016