Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 283/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mandzákom,

Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. februára 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2016

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. februára 2016 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na najvyššom súde sa domáha ochrany pred

nezákonným zásahom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a Kriminálneho úradu

finančnej správy Bratislava žalobou podľa (ďalej aj

„OSP“) z dôvodu evidencie sťažovateľa v zozname „BIELE KONE“. Najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 3. februára 2016 rozhodol o prerušení konania podľa

s odkazom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 3. februára 2016, ktorým bolo taktiež prerušené konanie z dôvodu predloženia

prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. Právomoc ústavného súdu

sťažovateľ zdôvodnil arbitrárnosťou a zjavnou neopodstatnenosťou namietaného

rozhodnutia najvyššieho súdu. Porušením označených práv a slobôd mu bol podľa jeho

tvrdenia zamedzený prístup k súdu a obmedzené právo na spravodlivý proces. Sťažovateľ

poukazujúc na znenie ustanovenia a vyslovil

názor, že najvyšší súd mal konanie vedené pod sp. zn. prerušiť podľa § 109

ods. 1 písm. c) , v dôsledku čoho by bol povinný aplikovať a odložiť

vykonateľnosť nezákonného zásahu ex offo. Všeobecný súd preto vydaním napadnutého

rozhodnutia odmietol sťažovateľovi poskytnúť predbežnú súdnu ochranu vo forme

odloženia vykonateľnosti nezákonného zásahu bez patričného zdôvodnenia a len na základe

toho, že aplikoval nesprávny prípad prerušenia konania. Ak nastane prípad obligatórneho

prerušenia konania, tak súd je povinný prerušiť konania podľa tohto ustanovenia, a nie si

svojvoľne vyberať spôsob prerušenia konania, s čím zákon spája odlišné právne účinky.

Sťažovateľ trval na tom, že v prípade konania o zásahovej žalobe podľa je

namieste priznať aj predbežnú ochranu vo forme odkladu vykonateľnosti zásahu. Namietal,

že najvyšší súd nerozhodol o jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti, v dôsledku čoho môžu

orgány finančnej správy naďalej aplikovať nezákonný zoznam, a porušovať tak základné

práva a slobody sťažovateľa až do právoplatného skončenia veci.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa podľa

SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. zo dňa 03.02.2016

a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušené bolo.

Zrušuje sa v celom rozsahu Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis.

zn. zo dňa 03.02.2016 a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Prikazuje sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vydať uznesenie o odložení

vykonateľnosti nezákonného zásahu, ktoré je predmetom konania na Najvyššom súde

Slovenskej republiky, spis. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi

do 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho

právneho zástupcu Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd posúdil sťažovateľom napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 3. februára 2016 z pohľadu rešpektovania ústavnosti a dospel k záveru, že

sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplynulo:

„Predmetom súdneho prieskumu je nezákonný zásah spočívajúci podľa navrhovateľa

v tom, že zaradením navrhovateľa do uvedeného zoznamu sa najmä narušuje právo

navrhovateľa na ochranu osobnosti, a to predovšetkým jeho právo na ochranu cti,

dôstojnosti, vrátane jeho práva na dobrú povesť.

Najvyšší súd musí podotknúť, že v danej právnej problematike počas roku 2014

napadlo viacero obdobných odvolaní v konkrétnych sporoch s uvedenými orgánmi verejnej

správy, ktoré majú identický právny základ sporu.

Uznesením zo dňa 03. februára 2016 Najvyšší súd vo veci vedenej na tomto súde pod

sp. zn. konanie prerušil a v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil Súdnemu dvoru na rozhodnutie viacero prejudiciálnych otázok.

Za situácie, kedy nie je o prejudiciálnych otázkach právoplatne rozhodnuté, by

potom pokračovanie v súdnom konaní, hoci ide o urýchlené poskytnutie súdnej ochrany

v prípade tvrdeného zásahu do práv účastníka, bolo nutné hodnotiť v zmysle

v spoj. s nižšie uvedenými ústavnými a úniovými normami ako neefektívne. Na základe

uvedených skutočností konajúci súd rozhodol postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c)

v spojení s k jeho prerušeniu.“

Citovaným úvahám najvyššieho súdu nemožno z ústavnoprávneho hľadiska, ani pri

zohľadnení argumentov, na ktoré vo svojej sťažnosti poukazuje sťažovateľ, nič podstatného

vytknúť. Ústavný súd trvale zdôrazňuje, že nie je súdom nadriadeným všeobecným súdom a

nie je vrcholom ich sústavy ani ďalšou opravnou inštanciou voči ich rozhodnutiam. Ako

nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) je oprávnený zasahovať

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov iba v prípade, ak tieto súdy nepostupujú

v zhode s , ústavnými zákonmi alebo princípmi, ktoré vyplývajú z kvalifikovaných

medzinárodných zmlúv.

Ústavný súd preto preskúmal napadnuté uznesenie iba so zreteľom na skutočnosť, že

mohol preskúmavať len jeho ústavnosť, pričom dospel k záveru, že sťažnosť nie je

opodstatnená. Jej zjavná neopodstatnenosť vyplýva jednak z povahy dôvodov uplatnených

sťažovateľom v sťažnosti, ale tiež aj z ustálenej judikatúry ústavného súdu.

Podstata prerokúvanej sťažnosti spočíva v nesúhlase sťažovateľa s napadnutým

uznesením najvyššieho súdu, ktorým rozhodol o prerušení konania v právnej veci

sťažovateľa. Sťažovateľ k tomu predložil konkrétnu argumentáciu tvrdiac najmä to, že

napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené a ako také arbitrárne a zmätočné.

Ústavnému súdu však neprislúcha akokoľvek spochybňovať procesný postup najvyššieho

súdu, ktorý bol v danej fáze konania detailne oboznámený s okolnosťami tohto prípadu, a už

vôbec mu neprináleží meniť jeho, síce stručné, ale z ústavnoprávneho hľadiska

akceptovateľné a dostatočne odôvodnené závery, ktoré sú výrazom jeho nezávislého

rozhodovania. V opačnom prípade by bol ústavný súd v pozícii ďalšej prieskumnej inštancie

v systéme všeobecného súdnictva, čo by bolo v rozpore s ústavným vymedzením jeho

kompetencií.

Navyše, sťažovateľ nepredložil dostačujúce dôvody, z ktorých by bolo možné

vyvodiť, že jeho sťažnosť smerujúca proti napadnutému procesnému rozhodnutiu

najvyššieho súdu má atribúty, ktoré preukazujú jej ústavnoprávny rozmer. V tejto spojitosti

treba poukázať aj na princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu a s ním súvisiaci

princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci iných orgánov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnostiach podľa preskúmavané.

Podľa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti (piata časť – správne súdnictvo), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej

a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto

časti. Proti rozhodnutiu najvyššieho súdu opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa a žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť

rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť

účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by

okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu

nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka. Ak bolo konanie prerušené podľa § 109

ods. 1 písm. c), súd vykonateľnosť rozhodnutia odloží uznesením, proti ktorému je

prípustné odvolanie.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na

rozhodnutie súdu.

Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vychádzal zo skutočnosti, že

rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach bude mať podstatný vplyv na posúdenie právnej

veci sťažovateľa vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. , v ktorej došlo

k prerušeniu konania v dôsledku predloženia prejudiciálnych otázok, ako aj veci sp. zn.

, ktorej sa sťažnosť sťažovateľa sa týka, v dôsledku čoho pristúpil

k prerušeniu konania podľa ustanovenia bez opakovaného

predloženia prejudiciálnych otázok.

Ústavný súd dospel k záveru, že z rekapitulovaného stručného odôvodnenia

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sú zrejmé dôvody, na základe ktorých dospel

k záveru o splnení podmienky na prerušenie konania podľa ,

pričom tieto dôvody nemožno považovať za odporujúce pravidlám logiky alebo ich označiť

v inom smere za excesívne. Ústavný súd poukazom na citované ustanovenia zdôrazňuje, že

nezávislý súd je oprávnený a zároveň i povinný zodpovedne zvážiť, aký procesný postup

má v konkrétnom prípade zvoliť. Nie je vecou ústavného súdu ako nezávislého súdneho

orgánu ochrany ústavnosti zasahovať do právomoci všeobecných súdov nariadením

konkrétneho procesného postupu.

V súvislosti so zvoleným procesným postupom najvyššieho súdu sťažovateľ namietal

aj nerozhodnutie o jeho žiadosti o odklade vykonateľnosti nezákonného zásahu vo forme

zverejneného zoznamu „BIELYCH KONÍ“, teda pretrvávajúce porušovanie jeho základného

práva a slobody.

Ústavný súd k namietanému tvrdeniu uvádza, že sťažovateľ svoju sťažnosť

vo vzťahu k tomuto tvrdeniu nezdôvodnil nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie

o odklade vykonateľnosti, ale zákonnou povinnosťou najvyššieho súdu rozhodnúť

o prerušení konania podľa , procesným dôsledkom čoho by bola

aj jeho povinnosť rozhodnúť o odklade vykonateľnosti v súlade s ex

offo. Pri závere ústavného súdu o ústavne konformnom zdôvodnení namietaného

rozhodnutia najvyššieho súdu je potrebné konštatovať, že nerozhodnutím o odklade

vykonateľnosti nedošlo k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva na súdnu

ochranu podľa a ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa a obdobne

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v tom, že každý sa

môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť

súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,

poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok o základnom práve na

súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s ). Do obsahu

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon

(). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný

výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne

interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

S poukazom na zmienené skutočnosti ústavný súd nezistil, že by napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu signalizovalo príčinnú súvislosť s možným porušením

označených práv sťažovateľa, resp. že by najvyšší súd rozhodol o prerušení konania

v rozpore s , teda aplikoval procesný predpis v rozpore

s jeho ústavne súladnou interpretáciou. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2016