Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 286/2016
PDF · 109.29 KB
No categories available
III. ÚS 286/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vedenú pod sp. zn. Rvp 14806/2014 vo veci namietaného porušenia jej
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 15/2013 z 20. augusta 2014, ako aj jemu
predchádzajúcim postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra
2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
uvedenom v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“),
ako aj jemu predchádzajúcim postupom.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne v konaní
vedenom Krajským súdom Bratislava (ďalej len „krajský súd“), predmetom ktorého je
rozhodovanie o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý je teda
súčasne súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú ujmu mal spôsobiť.
Krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 4 S 132/2012 tak, že konanie zastavil pre
nezaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu − žaloby sťažovateľky.
Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie. Najvyšší súd svojím
napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie krajského súdu o povinnosti zaplatiť súdny
poplatok za podanie žaloby.
Podľa názoru sťažovateľky postupom v odvolacom konaní a napadnutým
rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľky:
- právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy,
- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že podľa
položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje z návrhu
na preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak
v písmenách b) až d) nie je stanovené inak. Podľa názoru sťažovateľky z tejto definície
vyplýva, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým krajský súd nie je, pretože ide o orgán verejnej
moci.
Sťažovateľka ďalej v argumentácii uviedla:
«Žalobcovi bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“)
2
uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu
predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.
1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.»
Sťažovateľka poukázala i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe
zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú;
v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho
poplatku neprichádza do úvahy.“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti
rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo
porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
označené uznesenie najvyššieho súdu zruší, vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie
a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
,,zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh zistil, že k sťažnosti nebola
pripojená kópia napadnutého právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu, a preto ústavný
súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti pre nesplnenie všetkých zákonom predpísaných
náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v nej už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. mája 2016
4