Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 455/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti

Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, právne zastúpenej advokátkou

JUDr. Irenou Sopkovou, Advokátska kancelária, Hlavná 25, Košice, vo veci namietaného

porušenia a , ako aj Listiny

základných práv a slobôd postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 4/14-1000 a jeho uznesením

zo 14. júla 2015 a postupom špeciálneho prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn.

VII/1 Gv 4/14-1000 a jeho uznesením z 19. augusta 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., o d m i e t a ako oneskorene

podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2016

doručená sťažnosť spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia a (ďalej

len „ústava“), ako aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „špeciálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 4/14-1000 a jeho

uznesením zo 14. júla 2015 a postupom špeciálneho prokurátora v konaní vedenom pod

sp. zn. VII/1 Gv 4/14-1000 a jeho uznesením z 19. augusta 2015. Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 29. apríla 2016.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením špeciálnej

prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 4/14/1000 zo 14. júla 2015 bolo trestné stíhanie obvineného

(ďalej len „Ing. “) pre zločin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa a za obzvlášť závažný

zločin sprenevery podľa a a zastavené podľa

. Uznesením špeciálneho prokurátora sp. zn.

VII/1 Gv -69 z 19. augusta 2015 bola zamietnutá sťažnosť proti už označenému

uzneseniu špeciálnej prokuratúry, ktorú podala sťažovateľka ako poškodená v trestnom

konaní. Súčasne 19. augusta 2015 bola na ostatných spoluobvinených podaná obžaloba.

Sťažovateľka v súlade s ustanovením podala Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) návrh na preskúmanie

právoplatného uznesenia o zastavení trestného stíhania. Listom generálnej prokuratúry

(podpísaným v zastúpení generálneho prokurátora Slovenskej republiky jeho námestníkom

pre trestný úsek) č. k. XVI/2 Pz 107/15/1000-13 z 12. februára 2016, ktorý bol právnej

zástupkyni sťažovateľky doručený 23. februára 2016, nebolo návrhu na zrušenie

právoplatného zastavujúceho uznesenia vyhovené.

Sťažovateľka 24. februára 2016 podala podnet podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) proti

právoplatnému uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Listom generálnej prokuratúry č. k.

XVI/2 Pz 22/16/1000-3 z 11. marca 2016 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľky

17. marca 2016 bolo oznámené, že sa podnet zamieta ako neprípustný.

Podľa názoru sťažovateľky od doručenia prípisu generálnej prokuratúry, teda od

17. marca 2016 plynie zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu, pretože všetky

dostupné opravné prostriedky už boli vyčerpané.

Podstata sťažnosti spočíva v tom, že sťažovateľka bola konaním Ing. a jeho

spoluobvinených poškodená. Podľa sťažovateľky Ing. jej v postavení generálneho

riaditeľa a predsedu predstavenstva spôsobil škodu vyše 700 000 000 Sk. V priebehu

vyšetrovania bolo konanie Ing. preukázané listinnými dôkazmi aj výpoveďami

svedkov. Vyšetrovateľ predložil špeciálnej prokuratúre po šiestich rokoch vyšetrovania spis

v rozsahu niekoľko desiatok zväzkov s návrhom na podanie obžaloby. Argumentoval tým,

že Ing. bol tou osobou, ktorá umožnila spáchanie trestnej činnosti. Mal tak konať za

úplatky. Napriek tomu však špeciálna prokuratúra trestné stíhanie voči Ing.

zastavila s odôvodnením, že sa nedopustil konania kladeného mu za vinu, pretože tieto

skutky spáchali ostatní obvinení. Sťažovateľka argumentovala, že ostatní obvinení pritom

prístup k uvoľňovaniu finančných prostriedkov nemali. Napriek tomu bolo trestné stíhanie

voči Ing. právoplatne zastavené a nevyhovelo sa ani návrhu sťažovateľky podľa

, ale ani jej podnetu podľa zákona o prokuratúre.

Uvedený postup považuje sťažovateľka za nezákonný a zároveň aj za porušenie

označených práv podľa a listiny. Robí tak z viacerých skutkových a právnych

dôvodov, ktoré sú v sťažnosti podrobne uvedené. Zo zásadného hľadiska argumentuje

sťažovateľka najmä tým, že v prípade existencie vzájomne si odporujúcich dôkazov

vytvorenie úsudku o pravdivosti dôkazov závisí len na vyhodnotení súdu, a preto pri

takomto dôkaznom stave musí byť podaná obžaloba. V konečnom dôsledku len súd mohol

rozhodnúť, či Ing. skutky kladené mu za vinu spáchal.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo Slovenskej sporiteľne, a. s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava

podľa SR a z listiny základných práv a slobôd a

SR uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR, Štúrova 2,

812 85 Bratislava, sp. zn. VII/2 Gv 4/14-1000-40 zo dňa 14.7.2015 a naň nadväzujúceho

uznesenia Špeciálneho prokurátora VII/1 Gv 4/14-1000-69 zo dňa 19.8.2015, ktoré

nadobudlo právoplatnosť porušené bolo.

II. Zrušuje uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR,

Štúrova 2, 812 85 Bratislava, sp. zn. VII/2 Gv 4/14-1000-40 zo dňa 14.7.2015 a naň

nadväzujúce uznesenie Špeciálneho prokurátora VII/1 Gv 4/14-1000-69 zo dňa 19.8.2015

a vec vracia Generálnej prokuratúre SR, aby v nej znovu konal a rozhodol.

III. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia

navrhovateľa na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ireny Sopkovej, Hlavná 25, Košice,

a to vo výške 269,30 EUR, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. XVI/2 Pz 22/16/1000-3 z 11. marca 2016

vyplýva, že ním nebolo vyhovené návrhu sťažovateľky z 24. februára 2016. Podľa § 31

ods. 5 zákona o prokuratúre v znení účinnom od 1. januára 2016 postupom podľa tohto

zákona sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom

konaní, ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní, vrátane postupu

spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania podľa . To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania

podľa . Vzhľadom na toto ustanovenie je zrejmé, že podanie

sťažovateľky z 24. februára 2016 nie je podnetom podľa zákona o prokuratúre, ale v poradí

druhým návrhom poškodeného podaným podľa .

Pritom prvý návrh z 1. októbra 2015 bol posúdený ako nedôvodný, čo vyplýva z listu

generálnej prokuratúry z 12. februára 2016 doručeného právnej zástupkyni sťažovateľky

23. februára 2016. Vzhľadom na uvedené návrhu sťažovateľky z 24. februára 2016

nemožno vyhovieť, ale ani o ňom konať, lebo jednak stanovisko generálnej prokuratúry

z 12. februára 2016 je konečné a nemôže byť preskúmané alebo zmenené žiadnym

prokurátorom činným v Slovenskej republike, ale okrem toho už uplynula šesťmesačná

lehota podľa , v rámci ktorej je možné zrušiť právoplatné

rozhodnutie vydané v prípravnom konaní. Táto lehota uplynula 19. februára 2016, keďže

uznesenie o zastavení trestného stíhania sa stalo právoplatným 19. augusta 2015.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť smeruje proti zastavujúcemu uzneseniu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa

stalo právoplatným 19. augusta 2015. Sťažovateľka považuje sťažnosť podanú ústavnému

súdu za včasnú s poukazom na to, že najprv musela vyčerpať iné zákonom dané účinné

prostriedky na ochranu svojich práv, a to jednak návrh na zrušenie právoplatného

rozhodnutia v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok v zmysle § 363

a nasl. , ale tiež podnet na preskúmanie postupu špeciálnej prokuratúry

podľa § 31 zákona o prokuratúre. Keďže prípis generálnej prokuratúry z 11. marca 2016

prevzala právna zástupkyňa sťažovateľky 17. marca 2016, treba sťažnosť považovať za včas

podanú.

S uvedeným právnym názorom nemožno z pohľadu ústavného súdu súhlasiť.

Je nesporné, že vo vzťahu voči právoplatnému zastavujúcemu uzneseniu špeciálnej

prokuratúry mala sťažovateľka k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok v podobe

návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl.

. Tento opravný prostriedok sťažovateľka aj využila, pričom prípisom

generálnej prokuratúry z 12. februára 2016 nebolo jej návrhu vyhovené. Tento prípis právna

zástupkyňa sťažovateľky prevzala 23. februára 2016. Od doručenia tohto prípisu začala

plynúť zákonná dvojmesačná lehota podľa .

Za posledný deň lehoty, ktorý by inak pripadol na sobotu 23. apríla 2016, treba považovať

pondelok 25. apríla 2016 ako najbližší pracovný deň. Sťažnosť ústavnému súdu, ktorá bola

odovzdaná na poštovú prepravu 29. apríla 2016, treba preto považovať za oneskorene

podanú.

Ako na to správne poukazuje generálna prokuratúra v prípise z 11. marca 2016,

vzhľadom na ustanovenie § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre v znení účinnom od 1. januára

2016 nebol v danej veci prípustný podnet proti právoplatnému zastavujúcemu uzneseniu

špeciálnej prokuratúry, keďže toto bolo vydané v trestnom konaní. Zákon teda explicitne

vylučuje prípustnosť sťažovateľkou uplatneného prostriedku na obranu jej označených práv.

Za takéhoto stavu pri počítaní zákonnej lehoty podľa

nebolo možné prihliadnuť na dátum doručenia prípisu generálnej prokuratúry z 11. marca

2016.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016