Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 455/2016
PDF · 152.73 KB
No categories available
II. ÚS 455/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti
Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, právne zastúpenej advokátkou
JUDr. Irenou Sopkovou, Advokátska kancelária, Hlavná 25, Košice, vo veci namietaného
porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 4/14-1000 a jeho uznesením
zo 14. júla 2015 a postupom špeciálneho prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn.
VII/1 Gv 4/14-1000 a jeho uznesením z 19. augusta 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s., o d m i e t a ako oneskorene
podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2016
doručená sťažnosť spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), ako aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)
postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len „špeciálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 4/14-1000 a jeho
uznesením zo 14. júla 2015 a postupom špeciálneho prokurátora v konaní vedenom pod
sp. zn. VII/1 Gv 4/14-1000 a jeho uznesením z 19. augusta 2015. Sťažnosť bola odovzdaná
na poštovú prepravu 29. apríla 2016.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením špeciálnej
prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 4/14/1000 zo 14. júla 2015 bolo trestné stíhanie obvineného
(ďalej len „Ing. “) pre zločin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za obzvlášť závažný
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 4 písm. a) a b) Trestného zákona zastavené podľa
§ 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Uznesením špeciálneho prokurátora sp. zn.
VII/1 Gv 4/14/1000-69 z 19. augusta 2015 bola zamietnutá sťažnosť proti už označenému
uzneseniu špeciálnej prokuratúry, ktorú podala sťažovateľka ako poškodená v trestnom
konaní. Súčasne 19. augusta 2015 bola na ostatných spoluobvinených podaná obžaloba.
Sťažovateľka v súlade s ustanovením § 363 Trestného poriadku podala Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) návrh na preskúmanie
právoplatného uznesenia o zastavení trestného stíhania. Listom generálnej prokuratúry
(podpísaným v zastúpení generálneho prokurátora Slovenskej republiky jeho námestníkom
pre trestný úsek) č. k. XVI/2 Pz 107/15/1000-13 z 12. februára 2016, ktorý bol právnej
zástupkyni sťažovateľky doručený 23. februára 2016, nebolo návrhu na zrušenie
právoplatného zastavujúceho uznesenia vyhovené.
Sťažovateľka 24. februára 2016 podala podnet podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) proti
právoplatnému uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Listom generálnej prokuratúry č. k.
XVI/2 Pz 22/16/1000-3 z 11. marca 2016 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľky
17. marca 2016 bolo oznámené, že sa podnet zamieta ako neprípustný.
Podľa názoru sťažovateľky od doručenia prípisu generálnej prokuratúry, teda od
17. marca 2016 plynie zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu, pretože všetky
dostupné opravné prostriedky už boli vyčerpané.
Podstata sťažnosti spočíva v tom, že sťažovateľka bola konaním Ing. a jeho
spoluobvinených poškodená. Podľa sťažovateľky Ing. jej v postavení generálneho
riaditeľa a predsedu predstavenstva spôsobil škodu vyše 700 000 000 Sk. V priebehu
vyšetrovania bolo konanie Ing. preukázané listinnými dôkazmi aj výpoveďami
svedkov. Vyšetrovateľ predložil špeciálnej prokuratúre po šiestich rokoch vyšetrovania spis
v rozsahu niekoľko desiatok zväzkov s návrhom na podanie obžaloby. Argumentoval tým,
že Ing. bol tou osobou, ktorá umožnila spáchanie trestnej činnosti. Mal tak konať za
úplatky. Napriek tomu však špeciálna prokuratúra trestné stíhanie voči Ing.
zastavila s odôvodnením, že sa nedopustil konania kladeného mu za vinu, pretože tieto
skutky spáchali ostatní obvinení. Sťažovateľka argumentovala, že ostatní obvinení pritom
prístup k uvoľňovaniu finančných prostriedkov nemali. Napriek tomu bolo trestné stíhanie
voči Ing. právoplatne zastavené a nevyhovelo sa ani návrhu sťažovateľky podľa
§ 363 Trestného poriadku, ale ani jej podnetu podľa § 31 zákona o prokuratúre.
Uvedený postup považuje sťažovateľka za nezákonný a zároveň aj za porušenie
označených práv podľa ústavy a listiny. Robí tak z viacerých skutkových a právnych
dôvodov, ktoré sú v sťažnosti podrobne uvedené. Zo zásadného hľadiska argumentuje
sťažovateľka najmä tým, že v prípade existencie vzájomne si odporujúcich dôkazov
vytvorenie úsudku o pravdivosti dôkazov závisí len na vyhodnotení súdu, a preto pri
takomto dôkaznom stave musí byť podaná obžaloba. V konečnom dôsledku len súd mohol
rozhodnúť, či Ing. skutky kladené mu za vinu spáchal.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo Slovenskej sporiteľne, a. s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 z listiny základných práv a slobôd a čl. 149
Ústavy SR uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR, Štúrova 2,
812 85 Bratislava, sp. zn. VII/2 Gv 4/14-1000-40 zo dňa 14.7.2015 a naň nadväzujúceho
uznesenia Špeciálneho prokurátora VII/1 Gv 4/14-1000-69 zo dňa 19.8.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť porušené bolo.
II. Zrušuje uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR,
Štúrova 2, 812 85 Bratislava, sp. zn. VII/2 Gv 4/14-1000-40 zo dňa 14.7.2015 a naň
nadväzujúce uznesenie Špeciálneho prokurátora VII/1 Gv 4/14-1000-69 zo dňa 19.8.2015
a vec vracia Generálnej prokuratúre SR, aby v nej znovu konal a rozhodol.
III. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia
navrhovateľa na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ireny Sopkovej, Hlavná 25, Košice,
a to vo výške 269,30 EUR, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. XVI/2 Pz 22/16/1000-3 z 11. marca 2016
vyplýva, že ním nebolo vyhovené návrhu sťažovateľky z 24. februára 2016. Podľa § 31
ods. 5 zákona o prokuratúre v znení účinnom od 1. januára 2016 postupom podľa tohto
zákona sa nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom
konaní, ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní, vrátane postupu
spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania podľa Trestného poriadku. To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania
podľa Trestného poriadku. Vzhľadom na toto ustanovenie je zrejmé, že podanie
sťažovateľky z 24. februára 2016 nie je podnetom podľa zákona o prokuratúre, ale v poradí
druhým návrhom poškodeného podaným podľa § 364 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Pritom prvý návrh z 1. októbra 2015 bol posúdený ako nedôvodný, čo vyplýva z listu
generálnej prokuratúry z 12. februára 2016 doručeného právnej zástupkyni sťažovateľky
23. februára 2016. Vzhľadom na uvedené návrhu sťažovateľky z 24. februára 2016
nemožno vyhovieť, ale ani o ňom konať, lebo jednak stanovisko generálnej prokuratúry
z 12. februára 2016 je konečné a nemôže byť preskúmané alebo zmenené žiadnym
prokurátorom činným v Slovenskej republike, ale okrem toho už uplynula šesťmesačná
lehota podľa § 364 ods. 3 Trestného poriadku, v rámci ktorej je možné zrušiť právoplatné
rozhodnutie vydané v prípravnom konaní. Táto lehota uplynula 19. februára 2016, keďže
uznesenie o zastavení trestného stíhania sa stalo právoplatným 19. augusta 2015.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť smeruje proti zastavujúcemu uzneseniu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa
stalo právoplatným 19. augusta 2015. Sťažovateľka považuje sťažnosť podanú ústavnému
súdu za včasnú s poukazom na to, že najprv musela vyčerpať iné zákonom dané účinné
prostriedky na ochranu svojich práv, a to jednak návrh na zrušenie právoplatného
rozhodnutia v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok v zmysle § 363
a nasl. Trestného poriadku, ale tiež podnet na preskúmanie postupu špeciálnej prokuratúry
podľa § 31 zákona o prokuratúre. Keďže prípis generálnej prokuratúry z 11. marca 2016
prevzala právna zástupkyňa sťažovateľky 17. marca 2016, treba sťažnosť považovať za včas
podanú.
S uvedeným právnym názorom nemožno z pohľadu ústavného súdu súhlasiť.
Je nesporné, že vo vzťahu voči právoplatnému zastavujúcemu uzneseniu špeciálnej
prokuratúry mala sťažovateľka k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok v podobe
návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl.
Trestného poriadku. Tento opravný prostriedok sťažovateľka aj využila, pričom prípisom
generálnej prokuratúry z 12. februára 2016 nebolo jej návrhu vyhovené. Tento prípis právna
zástupkyňa sťažovateľky prevzala 23. februára 2016. Od doručenia tohto prípisu začala
plynúť zákonná dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Za posledný deň lehoty, ktorý by inak pripadol na sobotu 23. apríla 2016, treba považovať
pondelok 25. apríla 2016 ako najbližší pracovný deň. Sťažnosť ústavnému súdu, ktorá bola
odovzdaná na poštovú prepravu 29. apríla 2016, treba preto považovať za oneskorene
podanú.
Ako na to správne poukazuje generálna prokuratúra v prípise z 11. marca 2016,
vzhľadom na ustanovenie § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre v znení účinnom od 1. januára
2016 nebol v danej veci prípustný podnet proti právoplatnému zastavujúcemu uzneseniu
špeciálnej prokuratúry, keďže toto bolo vydané v trestnom konaní. Zákon teda explicitne
vylučuje prípustnosť sťažovateľkou uplatneného prostriedku na obranu jej označených práv.
Za takéhoto stavu pri počítaní zákonnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde
nebolo možné prihliadnuť na dátum doručenia prípisu generálnej prokuratúry z 11. marca
2016.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016