Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 374/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária

L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa , práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , práva na súdnu

ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na súdnu ochranu podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že v namietanom konaní „má postavenie

navrhovateľa v kompenzačnom konaní na zaplatenie odškodného - majetkovej ujmy v sume

2.461.327,19 € istiny s prísl. vedenom na Okresnom súde Bratislava I od 04.04.2008 pod

č. k. “.

Okresný súd rozsudkom č. k. -297 z 10. septembra 2012 rozhodol tak,

že sťažovateľov návrh zamietol. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

rozhodnutím č. k. -336 z 9. apríla 2013 rozsudok okresného súdu potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal 27. júna 2013 dovolanie podľa § 237

písm. f) , pretože mu postupom okresného súdu a krajského

súdu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom.

Podľa tvrdenia sťažovateľa „riadnym nepredložením dovolania sťažovateľa

dovolaciemu súdu bezodkladne po 03.09.2013... na rozhodnutie o dovolaní... došlo

postupom porušovateľa v ústavne nekonformným prieťahom vo veci samej, porušeniu jeho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR

a porušenia primeranej lehoty teda porušeniu práva na prejednanie veci (dovolania)

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a teda aj zjavnému odmietnutiu spravodlivosti, navyše ak bolo hrubo porušené

základné právo sťažovateľ na nestranný súd a odňatie veci zákonnej sudkyni, čo malo

za následok porušenie základného práva sťažovateľa na zákonného sudcu a na nestranný

súd podľa SR a porušenie Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a to všetko ústavne nekonformným konaním vykazujúcim známky

neprípustnej účelovosti, svojvôle a marenia spravodlivosti súdneho konania, teda konaním

odporujúcim aj SR. Postupom porušovateľa bolo porušené základné právo

na súdnu ochranu podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní č. k.

porušené boli.

2. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd, ako aj

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v kompenzačnom konaní č. k. porušené boli.

3. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- Eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade krajského súdu)

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré sťažovateľ

označil, či už pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov (, , ). Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojich základných práv „na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa SR a právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v kompenzačnom konaní č. k. .“.

Z princípu subsidiarity, z ktorého vychádza , vyplýva, že

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní

sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

1. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke porušenia jeho práv „na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. (1) , článku 36 ods. (1) Listiny základných

práv a slobôd a ľudského práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. (1) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ ústavný súd konštatuje, že proti

namietanému rozhodnutiu okresného súdu bol sťažovateľ oprávnený podať odvolanie, čo aj

urobil. O jeho odvolaní a v ňom uplatnených námietkach porušenia jeho práv je oprávnený

a aj povinný rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z toho dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie.

2. Ústavný súd sa zaoberal aj sťažovateľovou námietkou porušenia svojho

základného práva zaručeného v , podľa ktorého každý ma právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a práva zaručeného v čl. 6 dohovoru

vo vzťahu k prieťahom v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Namietané konanie skončilo 29. mája 2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok

okresného súdu z 20. júna 2012. Proti právoplatnému rozsudku podal sťažovateľ dovolanie

28. júna 2013. Sťažovateľ namieta, že k porušeniu ním označených práv došlo tým, že

okresný súd nepostúpil jeho dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“).

Podľa zistenia ústavného súdu 25. júla 2013 okresný súd zaslal žalovanej dovolanie

žalobcu na vyjadrenie.

Dňa 30. júla 2013 vyzval okresný súd sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za dovolanie vo výške 40 €.

Dňa 3. septembra 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej

k dovolaniu sťažovateľa.

Dňa 12. septembra 2013 predložil okresný súd spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní proti uzneseniam okresného súdu z 23. apríla 2012.

Dňa 30. novembra 2015 krajský súd odvolacie konanie zastavil, pretože sťažovateľ

zobral späť odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.

Dňa 30. novembra 2015 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu z 23. apríla

2012, ktorým bola sťažovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť 15 €.

Dňa 26. januára 2016 okresný súd zaslal sťažovateľovi na vedomie vyjadrenie

žalovanej k dovolaniu.

Dňa 9. februára 2016 sťažovateľ doplnil dovolanie.

Dňa 15. februára 2016 podal sťažovateľ do spisu podanie označené ako dovolanie

proti rozhodnutiu krajského súdu o povinnosti zaplatiť 15 € za neúčasť na pojednávaní.

K námietke sťažovateľa, že okresný súd „nepostúpil“ jeho dovolania dovolaciemu

súdu, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal dovolanie proti meritórnemu rozhodnutiu

28. júna 2013. Po podaní dovolania okresný súd plynule vykonával úkony vo veci (zaslal

na vyjadrenie odporkyni, vyzýval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý

sťažovateľ nezaplatil pri podaní dovolania). Sťažovateľ zaplatil súdny poplatok

za dovolanie 4. septembra 2013.

Dňa 12. septembra 2013 okresný súd postúpil spis krajskému súdu pre účely

rozhodnutia o jeho odvolaní proti uzneseniu z 23. apríla 2012. Spis sa teda od 12. septembra

2013 nachádzal na krajskom súde. V dôsledku späťvzatia odvolania sťažovateľom bolo

odvolacie konanie zastavené a spis bol 21. decembra 2015, teda po dvoch rokoch, vrátený

okresnému súdu. Prieťahy v konaní pred krajským súdom však sťažovateľ v petite jeho

sťažnosti ústavnému súdu nenamietal.

V januári 2016 okresný súd doručoval účastníkom uznesenie krajského súdu

o zastavení konania a sťažovateľovi zaslal na vedomie vyjadrenie žalovanej k dovolaniu.

Vo februári 2016 sťažovateľ ešte dopĺňal dovolanie. Dňa 8. februára 2016 sťažovateľ

doručil dovolanie proti uzneseniu okresného súdu z 12. marca 2012, ktorým mu bola

uložená povinnosť zaplatiť 15 € za neprítomnosť na pojednávaní.

Ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa v označenom konaní

nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , a dohovoru, preto sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2016