Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 373/2016
PDF · 316.63 KB
No categories available
III. ÚS 373/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátska kancelária, Ulica 1. mája 709,
Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo 6/2015 zo 4. novembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára
2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
4 Sžo 6/2015 zo 4. novembra 2015, ktorou žiada vydať tento nález:
„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/6/2015 zo dňa
04. 11. 2015 porušené bolo.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/6/2015 zo dňa 04. 11.
2015 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania
do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“
Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a jej príloh vyplynulo, sťažovateľ sa ako
žalobca v konaní pred Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
20 S 17/2014 domáhal proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie v Žiline pre Žilinský kraj (ďalej len „žalovaný“) preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného (bez uvedenia spisovej značky) o sťažovateľom
podaných námietkach z 15. januára 2014 proti opatreniu na mieste z 9. januára 2014,
ktorým boli sťažovateľovi nariadené záväzné pokyny (ďalej len „napadnuté rozhodnutie
žalovaného“).
Opatrením na mieste boli sťažovateľovi nariadené záväzné pokyny podľa
inšpekčného záznamu z 9. januára 2014. Podľa týchto záväzných pokynov bol sťažovateľ
povinný s termínom ihneď podľa zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
nefajčiarov“) nepredávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie
a neobsahujú tabak, a formou zásielkového predaja a s termínom do 13. januára 2014 podľa
zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov“) zaslať žalovanému
zoznam predaja vodných fajok prostredníctvom zásielkového predaja v období od 1. júla
2013 do 9. januára 2014. Inšpekčný záznam z 9. januára 2014 bol doplnený 22. januára
2014 o záväzný pokyn nešíriť reklamu produktov, ktorých predaj je zakázaný s termínom
ihneď.
Žalovaný tieto záväzné pokyny sťažovateľovi vydal v súvislosti s vykonanou
kontrolou u sťažovateľa ako podnikateľa – fyzickej osoby inšpektormi žalovaného, pri
ktorej bolo zistené, že v čase kontroly sťažovateľ na svojej webovej stránke
ponúkal výrobky – vodné fajky, príslušenstvo do vodných fajok, pričom výrobky boli
označené i predajnou cenou. Dôvodom vydania záväzných pokynov bol zákaz predaja
výrobkov určených na fajčenie a neobsahujúcich tabak formou zásielkového predaja
v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov.
Sťažovateľ námietky proti záväznému pokynu odôvodnil tým, že síce podľa § 6
ods. 1 písm. e) zákona o ochrane nefajčiarov je zakázaný zásielkový predaj tabakových
výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, avšak vodná fajka
takýmto výrobkom nie je. Ustanovenie § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov
definuje výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, tak, že nimi sú všetky
výrobky neobsahujúce tabak, ktorých spôsob užívania je fajčením. Zákon tak zakazuje
zásielkový predaj obsahu výrobku na fajčenie (napr. bylinných zmesí na fajčenie), ktorý je
rozhodujúci, a nie zásielkový predaj prostriedku pre umožnenie fajčenia (vodná fajka),
ktorý samotný sa neužíva. Preto zákaz, na ktorý poukazuje žalovaný, sa na zásielkový
predaj vodných fajok nevzťahuje.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia z 15. januára 2014 o zamietnutí námietok
sťažovateľa uviedol, že jeho inšpektori pri šetrení spotrebiteľského podnetu zistili, že
sťažovateľ 16. októbra 2013 na základe faktúry č. 2013164 odpredal spotrebiteľovi vodnú
fajku za 28,40 € a v období od 1. júla 2013 do 9. januára 2014 spotrebiteľom odpredal
42 druhov vodných fajok v množstve 488 kusov. Za rozhodujúce žalovaný považoval, že
výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, sú také výrobky, ktorých
deklarovaný spôsob užívania je fajčenie. Fajčením je proces, počas ktorého dochádza
k aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu látok, dymu či pary prostredníctvom ústnej
dutiny do organizmu. Medzi takéto výrobky patria potom aj elektronické cigarety,
cigaretové špičky, vodné fajky a ďalšie výrobky, ktoré sa užívajú fajčením a neobsahujú
tabak. Vodná fajka je výrobok, ktorý neobsahuje tabak a ktorého spôsob užívania je
fajčenie. Vodné fajky sa užívajú, a nie požívajú, bez nich by nemohlo dochádzať k procesu
označenému ako fajčenie. Preto považoval žalovaný námietky sťažovateľa
za neopodstatnené a zamietol ich.
Sťažovateľ žalobu krajskému súdu podanú proti rozhodnutiu žalovaného
z 15. januára 2014 odôvodnil tým, že pokiaľ za užívanie fajčením považuje žalovaný aj
užívanie prostriedkov, bez ktorých by nemohlo dôjsť k procesu označenému ako fajčenie,
takýto výklad neobstojí. Znamenal by, že za užívanie fajčením by sa potom malo považovať
aj používanie zápaliek, zapaľovača, popolníka a iného príslušenstva fajčiara. Užívaním sa
rozumie iba také hospodárske využitie veci, pri ktorom sa užívaná vec spotrebuje, napr.
fajčením tabakovej cigarety táto cigareta zanikne. Takýmto spôsobom sa spotrebuje aj náplň
do fajky, elektronickej cigarety alebo vodnej fajky, avšak samotná vodná fajka sa fajčením
nespotrebúva a bez náplne vloženej do korunky vodnej fajky ju nie je možné používať.
Zákonodarca v texte predpisu použil nedokonavý vid slovesa „užiť“. Bežný význam, ktorý
sa tomuto slovesu prikladá, je „skonzumovať“ alebo „zužitkovať.“ Naproti tomu význam
slova „použiť“ je „upotrebiť“ na nejaký cieľ. Vodná fajka sa používa a náplň do vodnej
fajky sa užíva. Účelom novelizácie zákona na ochranu nefajčiarov zákonom č. 142/2013
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona
č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,novela
zákona o ochrane nefajčiarov“), nebolo zamedziť predaju fajčiarskych potrieb ako takých,
ale rozšíriť zákaz o netabakový obsah, ktorý sa pri fajčení spotrebúva. Účelom zákona je
chrániť zdravie ľudí pred škodlivými následkami fajčenia. Zdravie ľudí však neohrozujú
drevené fajky, vodné fajky alebo cigaretové špičky. V mnohých prípadoch fungujú ako
dekoračné predmety a nikdy neboli použité. Pre dosiahnutie účelu zákona preto postačuje,
aby bol zakázaný predaj látok, ktoré sa pri fajčení vdychujú a vydychujú, medzi ktoré vodná
fajka nepatrí. Sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj záväzný
pokyn z 9. januára 2014 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval svoju argumentáciu v napadnutom
rozhodnutí a poukázal i na autorský výklad novely zákona o ochrane nefajčiarov, ktorý
podal žalovanému 17. apríla 2013 autor zákona, podľa ktorého výrobky, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak, sú také výrobky, ktorých deklarovaný spôsob užívania je
fajčenie. Medzi takéto výrobky patria tie, ktorých spôsob užívania je vdychovanie látok,
dymu či pary prostredníctvom ústnej dutiny do organizmu. Pôjde teda o všetky výrobky
neobsahujúce tabak, ktorých spôsob užívania je fajčením. Vo všeobecnosti ide
o elektronické cigarety, fajky, vodné fajky, bylinné cigarety, cigaretové špičky a ďalšie
výrobky, ktoré sa užívajú fajčením a neobsahujú tabak. Bez zariadenia, ktoré by
umožňovalo vdýchnuť látku prostredníctvom ústnej dutiny do organizmu, by nemohlo dôjsť
k samotnému procesu fajčenia. Samotná vodná fajka sa nefajči, ale v spojitostí s tým, čo
tvorí jej nedeliteľnú súčasť – náplňou, užíva sa na fajčenie.
Krajský súd rozsudkom č. k. 20 S 17/2014-37 zo 4. novembra 2014 žalobu
sťažovateľa zamietol a sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že vodné fajky nie
sú výrobkom, ktorý je určený na fajčenie a neobsahuje tabak v zmysle zákonnej definície
§ 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov:
«Pojem „fajčenie“ nie je legislatívne definovaný v cit. zákone, preto je potrebné
vychádzať zo všeobecného významu tohto slova používaného v slovenskom jazyku. Súd sa
čiastočne stotožnil s definíciou fajčenia ako ju vo svojom rozhodnutí uviedol žalovaný, t.j.
že sa jedná o proces, počas ktorého dochádza k aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu
látok, dymu, či pary prostredníctvom ústnej dutiny do organizmu. Súd k tejto definícii
dodáva, že počas tohto procesu dochádza k aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu
nikotínu, čo je jedným z charakteristických znakov aktívneho bežného fajčenia. Táto
definícia je v súlade aj s predmetom úpravy cit. zákona uvedenej v § 1, kde je zdôraznená
ochrana ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu. Základnou príčinou prijatia tejto právnej
úpravy bola potreba ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a
škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku, ale aj potreba ochrany ľudí pred výrobkami,
ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pritom zložka nikotín je práve tá esenciálna
náležitosť, ktorá má negatívny vplyv na zdravie ľudí. Preto fajčenie je možné
charakterizovať ako proces, počas ktorého dochádza k aktívnemu vdychovaniu a
vydychovaniu nikotínu, ktorý môže, ale nemusí byť viazaný na užívanie tabaku.
Preto je potrebné v tejto súvislosti zaoberať sa námietkou žalobcu, či vodná fajka je
taký výrobok, t. j, ktorý je určený na fajčenie a neobsahuje tabak, keď neobsahuje náplň,
ktorá by mala v sebe obsahovať nikotín. Skutočne bolo preukázané, že na internetovej
stránke ponúkané výrobky túto látku neobsahovali, pretože sa jednalo len o nosiče tejto
náplne. Táto náplň však mohla byť do nich nainštalovaná a po tejto inštalácii mohlo dôjsť
k procesu fajčenia. Podľa názoru súdu, už tým, že tieto výrobky boli tak technicky
uspôsobené, že mohli byť použité na inhalovanie nikotínu tým, že by sa do nich inštalovala
nikotínová náplň, je naplnená definícia výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú
tabak. Inak povedané, takéto výrobky nemusia samotné obsahovať nikotín, stačí, keď sú
určené na inhalovanie nikotínu, t.j. ich naplnením náplňou s obsahom nikotínu môže dôjsť
k inhalovaniu aj nikotínu. Súd preto konštatuje, že vodná fajka je výrobkom, ktorý je určený
na fajčenie a neobsahuje tabak.
Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné: Čo sa
týka toho, že vodná fajka je prostriedok, ktorý sa neužíva fajčením, lebo sa fajčením
nespotrebuje ako naplň do fajky, súd uvádza, že táto námietka nie je spôsobilá privodiť iné
právne posúdenie výrobku vodná fajka ako vyššie uvedené. Výrobok určený na fajčenie
v zmysle § 2 ods. 4 písm. k) cit. zákona, je každý výrobok, ktorý sa užíva fajčením. Jedná sa
teda nielen o náplň do tohto výrobku, ale aj nosič tejto náplne, pretože inak by náplň
nemohla byť nikdy použitá na fajčenie. Bez tohto nosiča totiž náplň stráca akýkoľvek
hospodársky zmysel. Pri zaradení vodnej fajky medzi výrobky určené na fajčenie je
dôležitou aj skutočnosť, že pri zavedení náplne do tohto nosiča tu existuje reálna možnosť
inhalovať nikotín, čo je len na voľbe spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže (a nemusí) inhalovať
nikotín fajčením z vodnej fajky, avšak samotná táto možnosť inhalovania nikotínu robí tento
výrobok výrobkom, ktorý je určený na fajčenie a neobsahuje tabak.
Čo sa týka poukazovania žalobcu na to, že vodná fajka sa fajčením nespotrebuje ako
náplň do fajky a preto sa používa a nie užíva, čím nie je naplnená dikcia § 2 ods. 4 písm. k)
cit. zákona, súd uvádza nasledovné: Pojem užívať vždy neznamená spotrebovať vec, ktorá
sa užíva, ale znamená realizovať jej úžitkovú hodnotu. Samotné užívanie veci spočíva
v prisvojovaní si podstaty i úžitkových vlastností veci (s možnosťou spotrebovania veci,
napr. takého opotrebenia veci, pre ktoré sa už vec nedá ďalej užívať). Tento výklad je
v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje pojem „užívať vec.“ To znamená,
že nie je pravidlom, že pri užívaní veci musí dôjsť aj k jej spotrebovaniu. Napríklad pri
užívaní pozemku nedochádza pravidelne k jeho spotrebovaniu, čiže zániku. V danom
prípade vystupuje do popredia význam slova užívať v zmysle užívať vec spolu s jej náplňou
fajčením t.j. inhalovaním nikotínu, na ktoré je priamo technicky uspôsobená, a nie v zmysle
vec spotrebovať. Preto podľa názoru súdu vodná fajka sa užíva fajčením.
Čo sa týka námietky, že zákonodarca v texte predpisu použil nedokonavý vid slovesa
„užiť“, čo evokuje význam vec skonzumovať alebo zužitkovať, súd uvádza, že námietka je
nedôvodná. Ust. § 2 ods. 4 písm. k) cit. zákona jednoznačne kvalifikuje výrobok určený
na fajčenie a neobsahujúci tabak ako výrobok, ktorý neobsahuje tabak a ktorý sa užíva
fajčením. To znamená, že je tu dôležitá vlastnosť výrobku, ktorá umožňuje užívať výrobok
prostredníctvom jeho vlastností na fajčenie, t.j. inhalovanie nikotínu. Bez týchto vlastností
by sa samotná náplň fajčiť nedala. Teda výrobok (jeho úžitkové vlastnosti) je nevyhnutne
potrebný na to, aby mohlo dôjsť k fajčeniu náplne práve v priamej príčinnej súvislosti
s užívaním výrobku – vodnej fajky. Z tohto dôvodu je nedôvodná aj námietka, že za užívanie
fajčením by sa podľa správneho orgánu malo považovať aj používanie zápaliek, popolníka
atď. Ich úžitkové vlastnosti totiž nie sú bezprostredne potrebné na inhalovanie nikotínu,
lebo ich použitím k samotnému inhalovaniu nedôjde.
Čo sa týka námietky poukazovania m účel zákona č. 142/2013 Z. z., ktorým účelom
podľa žalobcu nebolo zamedziť predaju fajčiarskych potrieb ako takých, ale rozšíriť zákaz
o netabakový obsah, ktorý sa pri fajčení spotrebúva, súd uvádza nasledovné: Z dôvodovej
správy k § 2 ods. 4 písm. k) zákona č. 142/2013 Z. z., ktorá tvorí dôležité výkladové pravidlo
zákona, vyplýva opak. Spresňuje sa definícia týchto výrobkov, pričom úmyslom
zákonodarcu bolo do tejto množiny výrobkov zaradiť napr. elektronické cigarety či iné
výrobky s obsahom sušených rastlín, ktoré tvarovo pripomínajú vzhľad cigarety a užívajú sa
fajčením. Zákonodarca teda nezaradil do tejto množiny výrobkov len náplne do týchto
nosičov, napr. náplň (tzv. liquid) do elektronickej cigarety, či samotné sušené rastliny ako
náplň do týchto nosičov, ale aj výrobky, ktoré ich umožňujú fajčiť, ako napr. elektronické
cigarety, ktoré taktiež samí o sebe neobsahujú náplň, ale sú len zariadenia, ktoré sú
potrebné na fajčenie náplne a taktiež sa nespotrebovávajú vyfajčením náplne.
Súd teda sumárne uvádza, že podľa jeho právneho názoru, výrobkom, ktorý je určený
na fajčenie a neobsahuje tabak, je aj vodná fajka, pretože sa jedná o výrobok, ktorý sa užíva
(môže užívať) spôsobom inhalovania nikotínu, t.j. fajčením.»
Proti rozsudku krajského súdu č. k. 20 S 17/2014-37 zo 4. novembra 2014 podal
sťažovateľ odvolanie, ktorým navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok krajského súdu
tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj záväzný pokyn z 9. januára 2014 sa
zrušujú. Sťažovateľ súhlasil s definíciou fajčenia, ako ju podal krajský súd, avšak nesúhlasil
s dôsledkami, ktoré z nej krajský súd vyvodil. Pokiaľ krajský súd konštatoval, že vodná
fajka je technicky uspôsobená na vdychovanie nikotínu, teda na fajčenie, čo z nej robí
výrobok, ktorý sa užíva fajčením, krajský súd nezohľadnil, že vodná fajka je uspôsobená
primárne na vdychovanie akýchkoľvek látok, ktorých horením vznikajú produkty, ktoré
v mnohých prípadoch nikotín neobsahujú (bylinné zmesi, kamienky vlhčené ovocnou
melasou), pričom vodná fajka je častejšie využívaná práve na takýto proces, ktorý fajčením
nie je ani podľa názoru krajského súdu. Na vdychovanie a vydychovanie nikotínu sa bežne
používajú cigarety a fajky, ale aj elektronické cigarety. Elektronické cigarety, ktoré podľa
názoru krajského súdu majú byť porovnateľné s vodnými fajkami, nie sú však porovnateľné
produkty. Elektronické cigarety majú tvar podobný bežnej tabakovej cigarete, oveľa viac sa
spájajú s fajčením ako vodná fajka. Aj dôvodová správa považuje za výrobky určené
na fajčenie neobsahujúce tabak elektronické cigarety alebo iné výrobky s obsahom sušených
rastlín, ktoré tvarovo pripomínajú vzhľad cigarety a užívajú sa fajčením. Vodná fajka tvar
cigarety ani vzdialene nepripomína. Mnoho predmetov dennej spotreby je uspôsobených
tak, že môžu byť použité s obsahom, ktorý právne predpisy zakazujú, ale iba samotná takáto
možnosť ich použitia nerozširuje reguláciu aj na tieto predmety – nie je napr. regulovaný
predaj pohárov na tvrdý alkohol, ale predaj samotného alkoholu. Aj krajský súd používa
pojem „užívať“ v spojení s tabakom, a nie s nástrojom použitým na inhalovanie. Na to, aby
mohol zákazník vodnú fajku používať, musí si zakúpiť náplň – bez nej iba kúpou vodnej
fajky nie je nijako ohrozené jeho zdravie. Navyše, náplň do vodných fajok podlieha
spotrebnej dani z tabakových výrobkov, pretože ide o výrobok určený na fajčenie, aj keď
neobsahuje tabak; samotná vodná fajka však v zmysle zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej
dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov nepodlieha.
Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4 Sžo 6/2015 zo 4. novembra 2015 rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil a sťažovateľovi právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa v celom rozsahu s právnym posúdením veci
krajským súdom [§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)].
Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžo 6/2015 zo 4. novembra 2015 nadobudol
právoplatnosť 23. novembra 2015.
Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu, ktorou namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžo 6/2015
zo 4. novembra 2015, odôvodnil tým, že najvyšší súd sa nevysporiadal s jeho odvolacími
námietkami. Nevysporiadal sa s námietkou, že vodná fajka je síce uspôsobená
na vdychovanie a vydychovanie nikotínu, ale primárne sa používa na vdychovanie
a vydychovanie látok, ktorých horením vznikajú produkty, ktoré v mnohých prípadoch
nikotín vôbec neobsahujú. Nevysporiadal sa ani s námietkou, že používanie vodnej fajky
predstavuje rituál diametrálne odlišný od užívania tradičných tabakových výrobkov. Aj keď
najvyšší súd poukázal na podobnosť vodnej fajky s elektronickými cigaretami,
nevysporiadal sa s námietkou sťažovateľa, že samotná dôvodová správa zaradila
elektronické cigarety medzi výrobky určené na fajčenie obsahujúce tabak z dôvodu ich
podobnosti s tradičnými cigaretami, ale vodná fajka nie je výrobok s elektronickou
cigaretou porovnateľný. Najvyšší súd sa nevysporiadal ani s námietkou sťažovateľa, že
škodlivé látky obsahuje tabak, ktorý sa vodnou fajkou môže fajčiť, ale nie samotná vodná
fajka. Všetky tieto námietky sú podstatné, neboli pre vec iba okrajové a odôvodňovali
rozhodnutie najvyššieho súdu v prospech sťažovateľa. Odvolací súd nebol povinný sa
s nimi stotožniť, ale bol povinný sa s nimi vysporiadať, čo neurobil. Tým došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak
namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).
Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4 Sžo 6/2015 zo 4. novembra 2015 rozsudok
krajského súdu č. k. 20 S 17/2014-37 zo 4. novembra 2014 potvrdil ako vecne správny
podľa § 250ja ods. 3 druhej vety OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP a svoje rozhodnutie
odôvodnil takto:
„Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Žiline po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho
a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch
napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku
rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.
Najvyšší súd konštatuje, že spornou a zároveň kľúčovou otázkou v danej veci je
posúdenie, či možno vodnú fajku zatriediť pod § 2 ods. 4 písm. k/ zákona č. 377/2004 Z. z.,
t. j. pod výrobky určené na fajčenie, neobsahujúce tabak. V priebehu vykonávania kontroly
u žalobcu, podľa zákona č. 128/2002 Z. z. bolo nesporne preukázané, že žalobca predával
výrobok - vodnú fajku, prostredníctvom zásielkového predaja. Citované ustanovenie § 6
ods. 1 písm. e/ zákona č. 377/2004 Z. z. zakazuje predaj výrobkov, ktoré sú určené na
fajčenie a neobsahujú tabak formou zásielkového predaja. Žalobca však v odvolaní proti
rozsudku krajského súdu namieta, že vodnú fajku nemožno považovať za výrobok
neobsahujúci tabak a určený na fajčenie.
K pojmu fajčenie najvyšší súd uvádza, že tento pojem nemá legálnu definíciu, t. j.
pojem fajčenie nie je definovaný v žiadnom právnom predpise, smernici, vyhláške, či inom
legislatívnom právnom akte. V takomto prípade je nutné tento pojem vykladať vychádzajúc
i z jazykového výkladu, ako aj zo všeobecného významu tohto pojmu a činnosti, ktorú
vyjadruje.
Krajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na dôvodovú správu k zákonu
č. 142/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a
doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V
samotnej dôvodovej správe sa uvádza: „Do § 2 ods. 4 sa dopĺňajú definície nových pojmov.
Spresňuje sa definícia výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak z dôvodu,
že aj tieto výrobky sa nesmú fajčiť na verejných miestach uvedených v § 7 zákona
č. 377/2004 Z. z. Týka sa to napríklad elektronických cigariet alebo iných výrobkov
s obsahom sušených rastlín, ktoré tvarovo pripomínajú vzhľad cigarety a užívajú sa
fajčením“.
Snahou a cieľom nielen legislatívy, konkrétnych právnych predpisov, ale aj celej
spoločnosti je v súčasnej dobe ochrana pred negatívnymi účinkami a dôsledkami fajčenia.
V súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 377/2004 Z. z., ako aj v súlade v súčasne
orientovaným trendom ochrany zdravia pred negatívnymi účinkami fajčenia, je nevyhnutné
posudzovať veci týkajúce sa fajčenia, či už ide o fajčenie cigariet, elektronických cigariet, či
vodnej fajky, obzvlášť pozorne a náležite, aj s ohľadom na čoraz sa zhoršujúci negatívny
vplyv fajčenia na zdravte nie len konzumentov cigariet a iných výrobkov určených na
fajčenie, ale aj na zdravie nefajčiarov.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí definoval fajčenie ako proces, počas ktorého
dochádza k aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu látok, dymu či pary prostredníctvom
ústnej dutiny do organizmu a k takýmto výrobkom zaradil všetky tie, u ktorých spôsob
užívania je vdychovanie a vydychovanie látok, dymu a pary prostredníctvom organizmu,
a to sú elektronické cigarety, bylinné cigarety, cigaretové špičky, vodné fajky a ďalšie
výrobky, ktoré sa užívajú fajčením a neobsahujú tabak. S citovanou definíciou sa čiastočne
stotožnil aj krajský súd, ktorý k nej ešte dodal, že počas tohto procesu dochádza k
aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu nikotínu, čo je jedným z charakteristických znakov
aktívneho bežného fajčenia.
Najvyšší súd sa stotožnil s vyššie citovanými definíciami pojmu fajčenie a taktiež
súhlasí s tvrdením krajského súdu, že vodná fajka je výrobok technicky tak uspôsobený, že
môže byt' použitá aj na fajčenie tabaku a na inhalovanie nikotínu tým, že sa do nej
nainštaluje tabaková náplň. Na základe uvedeného je možné s určitosťou konštatovať, že
vodná fajka je výrobok určený na fajčenie, neobsahujúci tabak, ktorého predaj formou
podomového predaja a zásielkového predaja je zakázaný.
Odvolací súd zastáva názor, že vodná fajka s tabakovou náplňou, tak ako aj samotné
cigarety, obsahujú nikotín. Rozdiel medzi vodnou fajkou s tabakovou náplňou a cigaretami
spočíva len v množstve nikotínu, ktorý obsahujú, avšak pre naplnenie pojmu fajčenie nie je
podstatné množstvo a obsah nikotínu, ale postačuje to, že vodná fajka s tabakovou náplňou
je výrobok, ktorý nikotín obsahuje. Najvyšší súd pri oboznamovaní sa s definíciou,
podstatou a užívaním vodnej fajky sa opakovane stretával so slovným spojením „fajčenie
vodnej fajky“, z čoho tiež možno vyvodiť, že vodná fajka sa užíva práve úkonom fajčenia.
Najvyšší súd teda dospel k záveru, že vodná fajka predstavuje výrobok určený
na fajčenie. Takýto výrobok je preto zakázané predávať v rámci zásielkového predaja.
Vyššie opísaným skutkom preto žalobca porušil citované ustanovenie § 6 ods. 1 písm. e/
Podstatou sťažnosti sťažovateľa na porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžo 6/2015 zo 4. novembra 2015 je tvrdenie
sťažovateľa, podľa ktorého sa najvyšší súd nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami,
a jeho rozhodnutie teda nie je dostatočne odôvodnené. V konečnom dôsledku sťažovateľ
považuje toto rozhodnutie za porušujúce jeho označené základné práva pre ústavne
nekonformný výklad ustanovenia § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov, ktorým
najvyšší súd dospel k záveru, že vodná fajka je výrobkom určeným na fajčenie
neobsahujúcim tabak, pretože jej spôsob užívania je fajčením.
Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho
súdu dospel k záveru, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ
v konaní o správnej žalobe nastolil.
Najvyšší súd potvrdil ako vecne správny rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 druhej vety OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP. Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP
umožňuje odvolaciemu súdu v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa, obmedziť sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len
na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne doplniť
na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.
Pri posudzovaní dostatočnosti a primeranosti naplnenia základného práva na súdnu
ochranu, pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia v prípade, keď odvolací súd
využije možnosť poskytnutú mu § 219 ods. 2 OSP, je potrebné vychádzať z obsahu
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v ich spojitosti
a komplexnosti.
V prípade sťažovateľa správne súdy vysvetlili, ako dospeli k záveru o tom, že vodná
fajka je v zmysle § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov výrobkom určeným
na fajčenie neobsahujúcim tabak. Vychádzali z definície procesu fajčenia zohľadňujúc
potrebu ochrany zdravia ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu v súlade so zmyslom
a účelom zákona o ochrane nefajčiarov. Za rozhodujúce považovali to, že vodná fajka je
výrobok technicky uspôsobený tak, že môže byť použitá na inhalovanie nikotínu, je reálne
spôsobilá na tento účel. To, že môže byť použitá aj na iné účely, nepovažovali
za rozhodujúce. Odmietli formalistický výklad sťažovateľa, podľa ktorého vodná fajka
nespĺňa podmienky § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov iba preto, že fajčením
sa nespotrebúva, resp. samotná neobsahuje škodlivé látky a neohrozuje zdravie ani
bezpečnosť spotrebiteľa. Tým reagovali i na námietky sťažovateľa obsiahnuté v jeho
odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu v spojení s odvodnením rozhodnutia
krajského súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu
ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre
jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,
Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade
a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred
všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne
závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave
medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou
inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02,
III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06).
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo
samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie
je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť
všeobecných súdov.
Ústavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľa nemožno považovať závery
rozsudku najvyššieho súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie sťažovateľom označených základných práv alebo slobôd.
Rozhodujúcim pre vec sťažovateľa bola odpoveď na otázku, či vodná fajka je
v zmysle § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov výrobkom určeným na fajčenie
neobsahujúcim tabak.
Podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane nefajčiarov sa zakazuje zásielkový predaj
tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak formou
podomového predaja a zásielkového predaja.
Podľa § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov výrobky, ktoré sú určené
na fajčenie a neobsahujú tabak, sú všetky výrobky neobsahujúce tabak, ktorých spôsob
užívania je fajčením.
Pokiaľ najvyšší súd dospel k záveru, že vodná fajka je výrobok určený na fajčenie
neobsahujúci tabak v zmysle podľa § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov,
ktorého zásielkový predaj je zakázaný podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane
nefajčiarov, tento jeho záver nepopiera obsah a účel právnej úpravy a je ústavne konformný.
Kontrolou zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení najvyšším
súdom s ústavou dospel ústavný súd k záveru, podľa ktorého v tomto teste rozhodnutie
najvyššieho súdu obstojí naň kladeným požiadavkám.
Ústavný súd pripomína, že otázka, či vodná fajka je výrobkom určeným na fajčenie
neobsahujúcim tabak, bola vo veci sťažovateľa riešená v súvislosti so zákazom predaja
takýchto výrobkov zásielkovým predajom podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane
nefajčiarov. Aj táto skutočnosť má význam pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí správnych
orgánov a výklad aplikovaných ustanovení správnymi súdmi. Legálna definícia výrobkov,
ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak v § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane
nefajčiarov, bola v prípade sťažovateľa totiž vykladaná iba v súvislosti so zásielkovým
predajom vodných fajok a iba pre účely zákona o ochrane nefajčiarov, ktorého nesporným
zmyslom je ochrana zdravia pred negatívnymi účinkami fajčenia. Pokiaľ tu teda na jednej
strane stojí záujem sťažovateľa predávať vodné fajky okrem iných foriem predaja aj
zásielkovým predajom a na druhej strane záujem spoločnosti na ochrane zdravia obyvateľov
pred negatívnymi následkami fajčenia, ku ktorým môže prispieť aj používanie vodnej fajky,
je namieste aj túto okolnosť pri výklade dotknutých ustanovení a ich prípadnom dopade
na základné práva sťažovateľa vziať do úvahy.
Ústavný súd tak nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľa smerujúcich proti
napadnutému rozsudku najvyššieho súdu v kontexte posúdenia možného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru umožnila dospieť
k záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.
Iba to, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu vyjadreným v napadnutom
uznesení nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jej sťažnosti.
Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby rozsudkom najvyššieho súdu
sp. zn. 4 Sžo 6/2015 zo 4. novembra 2015 mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom
označených základných práv a slobôd. Preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júna 2016