Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 373/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátska kancelária, Ulica 1. mája 709,

Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 4. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 4. novembra 2015, ktorou žiada vydať tento nález:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Slovenskej

republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

04. 11. 2015 porušené bolo.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04. 11.

2015 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“

Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a jej príloh vyplynulo, sťažovateľ sa ako

žalobca v konaní pred Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

domáhal proti Slovenskej obchodnej inšpekcii, Inšpektorátu Slovenskej

obchodnej inšpekcie v Žiline pre Žilinský kraj (ďalej len „žalovaný“) preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného (bez uvedenia spisovej značky) o sťažovateľom

podaných námietkach z 15. januára 2014 proti opatreniu na mieste z 9. januára 2014,

ktorým boli sťažovateľovi nariadené záväzné pokyny (ďalej len „napadnuté rozhodnutie

žalovaného“).

Opatrením na mieste boli sťažovateľovi nariadené záväzné pokyny podľa

inšpekčného záznamu z 9. januára 2014. Podľa týchto záväzných pokynov bol sťažovateľ

povinný s termínom ihneď podľa o ochrane nefajčiarov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane

nefajčiarov“) nepredávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie

a neobsahujú tabak, a formou zásielkového predaja a s termínom do 13. januára 2014 podľa

o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov“) zaslať žalovanému

zoznam predaja vodných fajok prostredníctvom zásielkového predaja v období od 1. júla

2013 do 9. januára 2014. Inšpekčný záznam z 9. januára 2014 bol doplnený 22. januára

2014 o záväzný pokyn nešíriť reklamu produktov, ktorých predaj je zakázaný s termínom

ihneď.

Žalovaný tieto záväzné pokyny sťažovateľovi vydal v súvislosti s vykonanou

kontrolou u sťažovateľa ako podnikateľa – fyzickej osoby inšpektormi žalovaného, pri

ktorej bolo zistené, že v čase kontroly sťažovateľ na svojej webovej stránke

ponúkal výrobky – vodné fajky, príslušenstvo do vodných fajok, pričom výrobky boli

označené i predajnou cenou. Dôvodom vydania záväzných pokynov bol zákaz predaja

výrobkov určených na fajčenie a neobsahujúcich tabak formou zásielkového predaja

v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov.

Sťažovateľ námietky proti záväznému pokynu odôvodnil tým, že síce podľa § 6

ods. 1 písm. e) zákona o ochrane nefajčiarov je zakázaný zásielkový predaj tabakových

výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, avšak vodná fajka

takýmto výrobkom nie je. Ustanovenie § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov

definuje výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, tak, že nimi sú všetky

výrobky neobsahujúce tabak, ktorých spôsob užívania je fajčením. Zákon tak zakazuje

zásielkový predaj obsahu výrobku na fajčenie (napr. bylinných zmesí na fajčenie), ktorý je

rozhodujúci, a nie zásielkový predaj prostriedku pre umožnenie fajčenia (vodná fajka),

ktorý samotný sa neužíva. Preto zákaz, na ktorý poukazuje žalovaný, sa na zásielkový

predaj vodných fajok nevzťahuje.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia z 15. januára 2014 o zamietnutí námietok

sťažovateľa uviedol, že jeho inšpektori pri šetrení spotrebiteľského podnetu zistili, že

sťažovateľ 16. októbra 2013 na základe faktúry č. 2013164 odpredal spotrebiteľovi vodnú

fajku za 28,40 € a v období od 1. júla 2013 do 9. januára 2014 spotrebiteľom odpredal

42 druhov vodných fajok v množstve 488 kusov. Za rozhodujúce žalovaný považoval, že

výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, sú také výrobky, ktorých

deklarovaný spôsob užívania je fajčenie. Fajčením je proces, počas ktorého dochádza

k aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu látok, dymu či pary prostredníctvom ústnej

dutiny do organizmu. Medzi takéto výrobky patria potom aj elektronické cigarety,

cigaretové špičky, vodné fajky a ďalšie výrobky, ktoré sa užívajú fajčením a neobsahujú

tabak. Vodná fajka je výrobok, ktorý neobsahuje tabak a ktorého spôsob užívania je

fajčenie. Vodné fajky sa užívajú, a nie požívajú, bez nich by nemohlo dochádzať k procesu

označenému ako fajčenie. Preto považoval žalovaný námietky sťažovateľa

za neopodstatnené a zamietol ich.

Sťažovateľ žalobu krajskému súdu podanú proti rozhodnutiu žalovaného

z 15. januára 2014 odôvodnil tým, že pokiaľ za užívanie fajčením považuje žalovaný aj

užívanie prostriedkov, bez ktorých by nemohlo dôjsť k procesu označenému ako fajčenie,

takýto výklad neobstojí. Znamenal by, že za užívanie fajčením by sa potom malo považovať

aj používanie zápaliek, zapaľovača, popolníka a iného príslušenstva fajčiara. Užívaním sa

rozumie iba také hospodárske využitie veci, pri ktorom sa užívaná vec spotrebuje, napr.

fajčením tabakovej cigarety táto cigareta zanikne. Takýmto spôsobom sa spotrebuje aj náplň

do fajky, elektronickej cigarety alebo vodnej fajky, avšak samotná vodná fajka sa fajčením

nespotrebúva a bez náplne vloženej do korunky vodnej fajky ju nie je možné používať.

Zákonodarca v texte predpisu použil nedokonavý vid slovesa „užiť“. Bežný význam, ktorý

sa tomuto slovesu prikladá, je „skonzumovať“ alebo „zužitkovať.“ Naproti tomu význam

slova „použiť“ je „upotrebiť“ na nejaký cieľ. Vodná fajka sa používa a náplň do vodnej

fajky sa užíva. Účelom novelizácie

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa o ochrane nefajčiarov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona

č. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,novela

zákona o ochrane nefajčiarov“), nebolo zamedziť predaju fajčiarskych potrieb ako takých,

ale rozšíriť zákaz o netabakový obsah, ktorý sa pri fajčení spotrebúva. Účelom zákona je

chrániť zdravie ľudí pred škodlivými následkami fajčenia. Zdravie ľudí však neohrozujú

drevené fajky, vodné fajky alebo cigaretové špičky. V mnohých prípadoch fungujú ako

dekoračné predmety a nikdy neboli použité. Pre dosiahnutie účelu zákona preto postačuje,

aby bol zakázaný predaj látok, ktoré sa pri fajčení vdychujú a vydychujú, medzi ktoré vodná

fajka nepatrí. Sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj záväzný

pokyn z 9. januára 2014 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval svoju argumentáciu v napadnutom

rozhodnutí a poukázal i na autorský výklad novely zákona o ochrane nefajčiarov, ktorý

podal žalovanému 17. apríla 2013 autor zákona, podľa ktorého výrobky, ktoré sú určené

na fajčenie a neobsahujú tabak, sú také výrobky, ktorých deklarovaný spôsob užívania je

fajčenie. Medzi takéto výrobky patria tie, ktorých spôsob užívania je vdychovanie látok,

dymu či pary prostredníctvom ústnej dutiny do organizmu. Pôjde teda o všetky výrobky

neobsahujúce tabak, ktorých spôsob užívania je fajčením. Vo všeobecnosti ide

o elektronické cigarety, fajky, vodné fajky, bylinné cigarety, cigaretové špičky a ďalšie

výrobky, ktoré sa užívajú fajčením a neobsahujú tabak. Bez zariadenia, ktoré by

umožňovalo vdýchnuť látku prostredníctvom ústnej dutiny do organizmu, by nemohlo dôjsť

k samotnému procesu fajčenia. Samotná vodná fajka sa nefajči, ale v spojitostí s tým, čo

tvorí jej nedeliteľnú súčasť – náplňou, užíva sa na fajčenie.

Krajský súd rozsudkom č. k. -37 zo 4. novembra 2014 žalobu

sťažovateľa zamietol a sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom sťažovateľa, že vodné fajky nie

sú výrobkom, ktorý je určený na fajčenie a neobsahuje tabak v zmysle zákonnej definície

§ 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov:

«Pojem „fajčenie“ nie je legislatívne definovaný v cit. zákone, preto je potrebné

vychádzať zo všeobecného významu tohto slova používaného v slovenskom jazyku. Súd sa

čiastočne stotožnil s definíciou fajčenia ako ju vo svojom rozhodnutí uviedol žalovaný, t.j.

že sa jedná o proces, počas ktorého dochádza k aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu

látok, dymu, či pary prostredníctvom ústnej dutiny do organizmu. Súd k tejto definícii

dodáva, že počas tohto procesu dochádza k aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu

nikotínu, čo je jedným z charakteristických znakov aktívneho bežného fajčenia. Táto

definícia je v súlade aj s predmetom úpravy cit. zákona uvedenej v § 1, kde je zdôraznená

ochrana ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu. Základnou príčinou prijatia tejto právnej

úpravy bola potreba ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a

škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku, ale aj potreba ochrany ľudí pred výrobkami,

ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, pritom zložka nikotín je práve tá esenciálna

náležitosť, ktorá má negatívny vplyv na zdravie ľudí. Preto fajčenie je možné

charakterizovať ako proces, počas ktorého dochádza k aktívnemu vdychovaniu a

vydychovaniu nikotínu, ktorý môže, ale nemusí byť viazaný na užívanie tabaku.

Preto je potrebné v tejto súvislosti zaoberať sa námietkou žalobcu, či vodná fajka je

taký výrobok, t. j, ktorý je určený na fajčenie a neobsahuje tabak, keď neobsahuje náplň,

ktorá by mala v sebe obsahovať nikotín. Skutočne bolo preukázané, že na internetovej

stránke ponúkané výrobky túto látku neobsahovali, pretože sa jednalo len o nosiče tejto

náplne. Táto náplň však mohla byť do nich nainštalovaná a po tejto inštalácii mohlo dôjsť

k procesu fajčenia. Podľa názoru súdu, už tým, že tieto výrobky boli tak technicky

uspôsobené, že mohli byť použité na inhalovanie nikotínu tým, že by sa do nich inštalovala

nikotínová náplň, je naplnená definícia výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú

tabak. Inak povedané, takéto výrobky nemusia samotné obsahovať nikotín, stačí, keď sú

určené na inhalovanie nikotínu, t.j. ich naplnením náplňou s obsahom nikotínu môže dôjsť

k inhalovaniu aj nikotínu. Súd preto konštatuje, že vodná fajka je výrobkom, ktorý je určený

na fajčenie a neobsahuje tabak.

Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné: Čo sa

týka toho, že vodná fajka je prostriedok, ktorý sa neužíva fajčením, lebo sa fajčením

nespotrebuje ako naplň do fajky, súd uvádza, že táto námietka nie je spôsobilá privodiť iné

právne posúdenie výrobku vodná fajka ako vyššie uvedené. Výrobok určený na fajčenie

v zmysle § 2 ods. 4 písm. k) cit. zákona, je každý výrobok, ktorý sa užíva fajčením. Jedná sa

teda nielen o náplň do tohto výrobku, ale aj nosič tejto náplne, pretože inak by náplň

nemohla byť nikdy použitá na fajčenie. Bez tohto nosiča totiž náplň stráca akýkoľvek

hospodársky zmysel. Pri zaradení vodnej fajky medzi výrobky určené na fajčenie je

dôležitou aj skutočnosť, že pri zavedení náplne do tohto nosiča tu existuje reálna možnosť

inhalovať nikotín, čo je len na voľbe spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže (a nemusí) inhalovať

nikotín fajčením z vodnej fajky, avšak samotná táto možnosť inhalovania nikotínu robí tento

výrobok výrobkom, ktorý je určený na fajčenie a neobsahuje tabak.

Čo sa týka poukazovania žalobcu na to, že vodná fajka sa fajčením nespotrebuje ako

náplň do fajky a preto sa používa a nie užíva, čím nie je naplnená dikcia § 2 ods. 4 písm. k)

cit. zákona, súd uvádza nasledovné: Pojem užívať vždy neznamená spotrebovať vec, ktorá

sa užíva, ale znamená realizovať jej úžitkovú hodnotu. Samotné užívanie veci spočíva

v prisvojovaní si podstaty i úžitkových vlastností veci (s možnosťou spotrebovania veci,

napr. takého opotrebenia veci, pre ktoré sa už vec nedá ďalej užívať). Tento výklad je

v súlade s , ktorý zakotvuje pojem „užívať vec.“ To znamená,

že nie je pravidlom, že pri užívaní veci musí dôjsť aj k jej spotrebovaniu. Napríklad pri

užívaní pozemku nedochádza pravidelne k jeho spotrebovaniu, čiže zániku. V danom

prípade vystupuje do popredia význam slova užívať v zmysle užívať vec spolu s jej náplňou

fajčením t.j. inhalovaním nikotínu, na ktoré je priamo technicky uspôsobená, a nie v zmysle

vec spotrebovať. Preto podľa názoru súdu vodná fajka sa užíva fajčením.

Čo sa týka námietky, že zákonodarca v texte predpisu použil nedokonavý vid slovesa

„užiť“, čo evokuje význam vec skonzumovať alebo zužitkovať, súd uvádza, že námietka je

nedôvodná. Ust. § 2 ods. 4 písm. k) cit. zákona jednoznačne kvalifikuje výrobok určený

na fajčenie a neobsahujúci tabak ako výrobok, ktorý neobsahuje tabak a ktorý sa užíva

fajčením. To znamená, že je tu dôležitá vlastnosť výrobku, ktorá umožňuje užívať výrobok

prostredníctvom jeho vlastností na fajčenie, t.j. inhalovanie nikotínu. Bez týchto vlastností

by sa samotná náplň fajčiť nedala. Teda výrobok (jeho úžitkové vlastnosti) je nevyhnutne

potrebný na to, aby mohlo dôjsť k fajčeniu náplne práve v priamej príčinnej súvislosti

s užívaním výrobku – vodnej fajky. Z tohto dôvodu je nedôvodná aj námietka, že za užívanie

fajčením by sa podľa správneho orgánu malo považovať aj používanie zápaliek, popolníka

atď. Ich úžitkové vlastnosti totiž nie sú bezprostredne potrebné na inhalovanie nikotínu,

lebo ich použitím k samotnému inhalovaniu nedôjde.

Čo sa týka námietky poukazovania m účel , ktorým účelom

podľa žalobcu nebolo zamedziť predaju fajčiarskych potrieb ako takých, ale rozšíriť zákaz

o netabakový obsah, ktorý sa pri fajčení spotrebúva, súd uvádza nasledovné: Z dôvodovej

správy k , ktorá tvorí dôležité výkladové pravidlo

zákona, vyplýva opak. Spresňuje sa definícia týchto výrobkov, pričom úmyslom

zákonodarcu bolo do tejto množiny výrobkov zaradiť napr. elektronické cigarety či iné

výrobky s obsahom sušených rastlín, ktoré tvarovo pripomínajú vzhľad cigarety a užívajú sa

fajčením. Zákonodarca teda nezaradil do tejto množiny výrobkov len náplne do týchto

nosičov, napr. náplň (tzv. liquid) do elektronickej cigarety, či samotné sušené rastliny ako

náplň do týchto nosičov, ale aj výrobky, ktoré ich umožňujú fajčiť, ako napr. elektronické

cigarety, ktoré taktiež samí o sebe neobsahujú náplň, ale sú len zariadenia, ktoré sú

potrebné na fajčenie náplne a taktiež sa nespotrebovávajú vyfajčením náplne.

Súd teda sumárne uvádza, že podľa jeho právneho názoru, výrobkom, ktorý je určený

na fajčenie a neobsahuje tabak, je aj vodná fajka, pretože sa jedná o výrobok, ktorý sa užíva

(môže užívať) spôsobom inhalovania nikotínu, t.j. fajčením.»

Proti rozsudku krajského súdu č. k. -37 zo 4. novembra 2014 podal

sťažovateľ odvolanie, ktorým navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok krajského súdu

tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj záväzný pokyn z 9. januára 2014 sa

zrušujú. Sťažovateľ súhlasil s definíciou fajčenia, ako ju podal krajský súd, avšak nesúhlasil

s dôsledkami, ktoré z nej krajský súd vyvodil. Pokiaľ krajský súd konštatoval, že vodná

fajka je technicky uspôsobená na vdychovanie nikotínu, teda na fajčenie, čo z nej robí

výrobok, ktorý sa užíva fajčením, krajský súd nezohľadnil, že vodná fajka je uspôsobená

primárne na vdychovanie akýchkoľvek látok, ktorých horením vznikajú produkty, ktoré

v mnohých prípadoch nikotín neobsahujú (bylinné zmesi, kamienky vlhčené ovocnou

melasou), pričom vodná fajka je častejšie využívaná práve na takýto proces, ktorý fajčením

nie je ani podľa názoru krajského súdu. Na vdychovanie a vydychovanie nikotínu sa bežne

používajú cigarety a fajky, ale aj elektronické cigarety. Elektronické cigarety, ktoré podľa

názoru krajského súdu majú byť porovnateľné s vodnými fajkami, nie sú však porovnateľné

produkty. Elektronické cigarety majú tvar podobný bežnej tabakovej cigarete, oveľa viac sa

spájajú s fajčením ako vodná fajka. Aj dôvodová správa považuje za výrobky určené

na fajčenie neobsahujúce tabak elektronické cigarety alebo iné výrobky s obsahom sušených

rastlín, ktoré tvarovo pripomínajú vzhľad cigarety a užívajú sa fajčením. Vodná fajka tvar

cigarety ani vzdialene nepripomína. Mnoho predmetov dennej spotreby je uspôsobených

tak, že môžu byť použité s obsahom, ktorý právne predpisy zakazujú, ale iba samotná takáto

možnosť ich použitia nerozširuje reguláciu aj na tieto predmety – nie je napr. regulovaný

predaj pohárov na tvrdý alkohol, ale predaj samotného alkoholu. Aj krajský súd používa

pojem „užívať“ v spojení s tabakom, a nie s nástrojom použitým na inhalovanie. Na to, aby

mohol zákazník vodnú fajku používať, musí si zakúpiť náplň – bez nej iba kúpou vodnej

fajky nie je nijako ohrozené jeho zdravie. Navyše, náplň do vodných fajok podlieha

spotrebnej dani z tabakových výrobkov, pretože ide o výrobok určený na fajčenie, aj keď

neobsahuje tabak; samotná vodná fajka však v zmysle o spotrebnej

dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov nepodlieha.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zo 4. novembra 2015 rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdil a sťažovateľovi právo na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa v celom rozsahu s právnym posúdením veci

krajským súdom [ (ďalej len „OSP“)].

Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. novembra 2015 nadobudol

právoplatnosť 23. novembra 2015.

Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu, ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

zo 4. novembra 2015, odôvodnil tým, že najvyšší súd sa nevysporiadal s jeho odvolacími

námietkami. Nevysporiadal sa s námietkou, že vodná fajka je síce uspôsobená

na vdychovanie a vydychovanie nikotínu, ale primárne sa používa na vdychovanie

a vydychovanie látok, ktorých horením vznikajú produkty, ktoré v mnohých prípadoch

nikotín vôbec neobsahujú. Nevysporiadal sa ani s námietkou, že používanie vodnej fajky

predstavuje rituál diametrálne odlišný od užívania tradičných tabakových výrobkov. Aj keď

najvyšší súd poukázal na podobnosť vodnej fajky s elektronickými cigaretami,

nevysporiadal sa s námietkou sťažovateľa, že samotná dôvodová správa zaradila

elektronické cigarety medzi výrobky určené na fajčenie obsahujúce tabak z dôvodu ich

podobnosti s tradičnými cigaretami, ale vodná fajka nie je výrobok s elektronickou

cigaretou porovnateľný. Najvyšší súd sa nevysporiadal ani s námietkou sťažovateľa, že

škodlivé látky obsahuje tabak, ktorý sa vodnou fajkou môže fajčiť, ale nie samotná vodná

fajka. Všetky tieto námietky sú podstatné, neboli pre vec iba okrajové a odôvodňovali

rozhodnutie najvyššieho súdu v prospech sťažovateľa. Odvolací súd nebol povinný sa

s nimi stotožniť, ale bol povinný sa s nimi vysporiadať, čo neurobil. Tým došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zo 4. novembra 2015 rozsudok

krajského súdu č. k. -37 zo 4. novembra 2014 potvrdil ako vecne správny

podľa druhej vety v spojení s a a svoje rozhodnutie

odôvodnil takto:

„Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku Krajského súdu v Žiline po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho

a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie dospel k záveru, že

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch

napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

Najvyšší súd konštatuje, že spornou a zároveň kľúčovou otázkou v danej veci je

posúdenie, či možno vodnú fajku zatriediť pod ,

t. j. pod výrobky určené na fajčenie, neobsahujúce tabak. V priebehu vykonávania kontroly

u žalobcu, podľa bolo nesporne preukázané, že žalobca predával

výrobok - vodnú fajku, prostredníctvom zásielkového predaja. Citované ustanovenie § 6

ods. 1 písm. e/ zakazuje predaj výrobkov, ktoré sú určené na

fajčenie a neobsahujú tabak formou zásielkového predaja. Žalobca však v odvolaní proti

rozsudku krajského súdu namieta, že vodnú fajku nemožno považovať za výrobok

neobsahujúci tabak a určený na fajčenie.

K pojmu fajčenie najvyšší súd uvádza, že tento pojem nemá legálnu definíciu, t. j.

pojem fajčenie nie je definovaný v žiadnom právnom predpise, smernici, vyhláške, či inom

legislatívnom právnom akte. V takomto prípade je nutné tento pojem vykladať vychádzajúc

i z jazykového výkladu, ako aj zo všeobecného významu tohto pojmu a činnosti, ktorú

vyjadruje.

Krajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na dôvodovú správu k zákonu

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o ochrane nefajčiarov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a

doplnení o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany

spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V

samotnej dôvodovej správe sa uvádza: „Do § 2 ods. 4 sa dopĺňajú definície nových pojmov.

Spresňuje sa definícia výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak z dôvodu,

že aj tieto výrobky sa nesmú fajčiť na verejných miestach uvedených v § 7 zákona

č. Týka sa to napríklad elektronických cigariet alebo iných výrobkov

s obsahom sušených rastlín, ktoré tvarovo pripomínajú vzhľad cigarety a užívajú sa

fajčením“.

Snahou a cieľom nielen legislatívy, konkrétnych právnych predpisov, ale aj celej

spoločnosti je v súčasnej dobe ochrana pred negatívnymi účinkami a dôsledkami fajčenia.

V súlade s citovanými ustanoveniami , ako aj v súlade v súčasne

orientovaným trendom ochrany zdravia pred negatívnymi účinkami fajčenia, je nevyhnutné

posudzovať veci týkajúce sa fajčenia, či už ide o fajčenie cigariet, elektronických cigariet, či

vodnej fajky, obzvlášť pozorne a náležite, aj s ohľadom na čoraz sa zhoršujúci negatívny

vplyv fajčenia na zdravte nie len konzumentov cigariet a iných výrobkov určených na

fajčenie, ale aj na zdravie nefajčiarov.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí definoval fajčenie ako proces, počas ktorého

dochádza k aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu látok, dymu či pary prostredníctvom

ústnej dutiny do organizmu a k takýmto výrobkom zaradil všetky tie, u ktorých spôsob

užívania je vdychovanie a vydychovanie látok, dymu a pary prostredníctvom organizmu,

a to sú elektronické cigarety, bylinné cigarety, cigaretové špičky, vodné fajky a ďalšie

výrobky, ktoré sa užívajú fajčením a neobsahujú tabak. S citovanou definíciou sa čiastočne

stotožnil aj krajský súd, ktorý k nej ešte dodal, že počas tohto procesu dochádza k

aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu nikotínu, čo je jedným z charakteristických znakov

aktívneho bežného fajčenia.

Najvyšší súd sa stotožnil s vyššie citovanými definíciami pojmu fajčenie a taktiež

súhlasí s tvrdením krajského súdu, že vodná fajka je výrobok technicky tak uspôsobený, že

môže byt' použitá aj na fajčenie tabaku a na inhalovanie nikotínu tým, že sa do nej

nainštaluje tabaková náplň. Na základe uvedeného je možné s určitosťou konštatovať, že

vodná fajka je výrobok určený na fajčenie, neobsahujúci tabak, ktorého predaj formou

podomového predaja a zásielkového predaja je zakázaný.

Odvolací súd zastáva názor, že vodná fajka s tabakovou náplňou, tak ako aj samotné

cigarety, obsahujú nikotín. Rozdiel medzi vodnou fajkou s tabakovou náplňou a cigaretami

spočíva len v množstve nikotínu, ktorý obsahujú, avšak pre naplnenie pojmu fajčenie nie je

podstatné množstvo a obsah nikotínu, ale postačuje to, že vodná fajka s tabakovou náplňou

je výrobok, ktorý nikotín obsahuje. Najvyšší súd pri oboznamovaní sa s definíciou,

podstatou a užívaním vodnej fajky sa opakovane stretával so slovným spojením „fajčenie

vodnej fajky“, z čoho tiež možno vyvodiť, že vodná fajka sa užíva práve úkonom fajčenia.

Najvyšší súd teda dospel k záveru, že vodná fajka predstavuje výrobok určený

na fajčenie. Takýto výrobok je preto zakázané predávať v rámci zásielkového predaja.

Vyššie opísaným skutkom preto žalobca porušil citované ustanovenie § 6 ods. 1 písm. e/

“

Podstatou sťažnosti sťažovateľa na porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. novembra 2015 je tvrdenie

sťažovateľa, podľa ktorého sa najvyšší súd nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami,

a jeho rozhodnutie teda nie je dostatočne odôvodnené. V konečnom dôsledku sťažovateľ

považuje toto rozhodnutie za porušujúce jeho označené základné práva pre ústavne

nekonformný výklad ustanovenia § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov, ktorým

najvyšší súd dospel k záveru, že vodná fajka je výrobkom určeným na fajčenie

neobsahujúcim tabak, pretože jej spôsob užívania je fajčením.

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho

súdu dospel k záveru, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľ

v konaní o správnej žalobe nastolil.

Najvyšší súd potvrdil ako vecne správny rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3 druhej vety v spojení s a . Ustanovenie

umožňuje odvolaciemu súdu v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa, obmedziť sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len

na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne doplniť

na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

Pri posudzovaní dostatočnosti a primeranosti naplnenia základného práva na súdnu

ochranu, pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia v prípade, keď odvolací súd

využije možnosť poskytnutú mu , je potrebné vychádzať z obsahu

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v ich spojitosti

a komplexnosti.

V prípade sťažovateľa správne súdy vysvetlili, ako dospeli k záveru o tom, že vodná

fajka je v zmysle § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov výrobkom určeným

na fajčenie neobsahujúcim tabak. Vychádzali z definície procesu fajčenia zohľadňujúc

potrebu ochrany zdravia ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu v súlade so zmyslom

a účelom zákona o ochrane nefajčiarov. Za rozhodujúce považovali to, že vodná fajka je

výrobok technicky uspôsobený tak, že môže byť použitá na inhalovanie nikotínu, je reálne

spôsobilá na tento účel. To, že môže byť použitá aj na iné účely, nepovažovali

za rozhodujúce. Odmietli formalistický výklad sťažovateľa, podľa ktorého vodná fajka

nespĺňa podmienky § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov iba preto, že fajčením

sa nespotrebúva, resp. samotná neobsahuje škodlivé látky a neohrozuje zdravie ani

bezpečnosť spotrebiteľa. Tým reagovali i na námietky sťažovateľa obsiahnuté v jeho

odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu v spojení s odvodnením rozhodnutia

krajského súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu

ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ,

).

Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave

medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ,

, ).

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie

je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť

všeobecných súdov.

Ústavný súd je toho názoru, že v prípade sťažovateľa nemožno považovať závery

rozsudku najvyššieho súdu za také, ktoré by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie sťažovateľom označených základných práv alebo slobôd.

Rozhodujúcim pre vec sťažovateľa bola odpoveď na otázku, či vodná fajka je

v zmysle § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov výrobkom určeným na fajčenie

neobsahujúcim tabak.

Podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane nefajčiarov sa zakazuje zásielkový predaj

tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak formou

podomového predaja a zásielkového predaja.

Podľa § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov výrobky, ktoré sú určené

na fajčenie a neobsahujú tabak, sú všetky výrobky neobsahujúce tabak, ktorých spôsob

užívania je fajčením.

Pokiaľ najvyšší súd dospel k záveru, že vodná fajka je výrobok určený na fajčenie

neobsahujúci tabak v zmysle podľa § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane nefajčiarov,

ktorého zásielkový predaj je zakázaný podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane

nefajčiarov, tento jeho záver nepopiera obsah a účel právnej úpravy a je ústavne konformný.

Kontrolou zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení najvyšším

súdom s dospel ústavný súd k záveru, podľa ktorého v tomto teste rozhodnutie

najvyššieho súdu obstojí naň kladeným požiadavkám.

Ústavný súd pripomína, že otázka, či vodná fajka je výrobkom určeným na fajčenie

neobsahujúcim tabak, bola vo veci sťažovateľa riešená v súvislosti so zákazom predaja

takýchto výrobkov zásielkovým predajom podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane

nefajčiarov. Aj táto skutočnosť má význam pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí správnych

orgánov a výklad aplikovaných ustanovení správnymi súdmi. Legálna definícia výrobkov,

ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak v § 2 ods. 4 písm. k) zákona o ochrane

nefajčiarov, bola v prípade sťažovateľa totiž vykladaná iba v súvislosti so zásielkovým

predajom vodných fajok a iba pre účely zákona o ochrane nefajčiarov, ktorého nesporným

zmyslom je ochrana zdravia pred negatívnymi účinkami fajčenia. Pokiaľ tu teda na jednej

strane stojí záujem sťažovateľa predávať vodné fajky okrem iných foriem predaja aj

zásielkovým predajom a na druhej strane záujem spoločnosti na ochrane zdravia obyvateľov

pred negatívnymi následkami fajčenia, ku ktorým môže prispieť aj používanie vodnej fajky,

je namieste aj túto okolnosť pri výklade dotknutých ustanovení a ich prípadnom dopade

na základné práva sťažovateľa vziať do úvahy.

Ústavný súd tak nezistil, že by relevancia námietok sťažovateľa smerujúcich proti

napadnutému rozsudku najvyššieho súdu v kontexte posúdenia možného porušenia jeho

základného práva podľa a dohovoru umožnila dospieť

k záveru, ktorý by odôvodňoval vyslovenie porušenia uvedených práv.

Iba to, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu vyjadreným v napadnutom

uznesení nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jej sťažnosti.

Za tejto situácie považuje ústavný súd za vylúčené, aby rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. zo 4. novembra 2015 mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom

označených základných práv a slobôd. Preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2016