Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 380/2016
PDF · 90.96 KB
No categories available
I. ÚS 380/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti VOTUM Centrum odškodnění, a. s.,
Rooseveltova 593/10, Brno, Česká republika, konajúcej prostredníctvom spoločnosti
VOTUM a. s., organizačná zložka zahraničnej osoby, Pražská 11, Bratislava, zastúpenej
advokátom JUDr. Danielom Futejom, Radlinského 2, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Co 4/2015 z 19. novembra 2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 Co 62/2014 z 10. februára 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti VOTUM a. s. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
15. marca 2016 doručená sťažnosť spoločnosti VOTUM a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutiami v záhlaví označených
všeobecných súdov.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“
alebo „odvolací súd“) konanie o odvolaní sťažovateľky proti žalobe namietajúcemu
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zastavil s odôvodnením, že „bola vymazaná
z obchodného registra bez právneho nástupcu“, s poučením, že proti tomuto uzneseniu nie
je možné podať odvolanie. Sťažovateľka aj napriek tomu podala proti uzneseniu
odvolacieho súdu odvolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol tak, že konanie pre nedostatok
svojej funkčnej príslušnosti zastavil.
3. Jedným zo základných znakov ústavnej sťažnosti ako prostriedku ochrany ústavou
zaručených základných práv a slobôd je jej subsidiarita. To znamená, že ústavnú sťažnosť
možno podať len vtedy, ak sťažovateľ pred jej podaním vyčerpal všetky procesné
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje.
4. Atribút subsidiarity sťažnosti má rozmer jednak formálny a jednak materiálny.
Na jednej strane sa subsidiarita sťažnosti odráža v požiadavke vyčerpania všetkých
opravných prostriedkov pred všeobecnými súdmi, ktoré právny poriadok jednotlivcovi
poskytuje, čo nachádza výraz v inštitúte neprípustnosti sťažnosti, a na strane druhej sú to
samotné kompetencie ústavného súdu ako orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), teda
orgánu, ktorý poskytuje ochranu základným právam jednotlivca len vtedy, pokiaľ tieto
neboli rešpektované všeobecnými súdmi.
5. Z prejednávanej veci je zjavná zmätočnosť postupu sťažovateľky pri používaní
opravných prostriedkov voči právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu – mala podať
dovolanie, a nie odvolanie, ktoré bolo aj pojmovo vylúčené – ktorú nemožno riešiť
ústavnou sťažnosťou, preto pre nevyčerpanie dovolania, ktoré sťažovateľke platný zákon
(Občiansky súdny poriadok) na ochranu jej základných práv poskytuje, musel ústavný súd
sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť [§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“)].
6. Ústavný súd s poľutovaním konštatuje, že sa aj v tomto prípade (ako v tisíckach
iných prípadov) nenaplnil úmysel a očakávanie zákonodarcu, ktorý stanovil nutnosť
zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom s nádejou, že advokátsky
primus zamedzí bezúčelnému podávaniu ústavných sťažností tak, ako to je v tomto prípade.
Buď ide o neznalosť procesných predpisov, alebo o snahu advokáta o získanie odmeny
bez ohľadu na to, či mu taký postup zákon o ústavnom súde umožňuje; v obidvoch
prípadoch však ide o porušenie zákonných alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. júna 2016