Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 384/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

zákonnými zástupcami a , obaja bytom

, právne zastúpeného advokátkou

, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a čl. 16 ods. 2

, , a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach, čl. 12 a čl. 13 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému,

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, čl. 37 písm. a) a c)

Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 písm. b) a čl. 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení

všetkých foriem rasovej diskriminácie postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod ČVS: ORP-113/1-VYS-SN-2015 a jeho

uznesením z 27. júla 2015, postupom Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej uznesením zo 7. septembra 2015, postupom

Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1/2 KPt 538/15/8800 a jej

listom z 11. novembra 2015 a tiež postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt 162/15/1000 a jej listom z 12. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. apríla 2016 doručená sťažnosť , zastúpeného

zákonnými zástupcami a , obaja bytom

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a čl. 16 ods. 2

(ďalej len „“), , a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 12 a čl. 13 Dohovoru proti

mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu

čl. 37 písm. a) a c) Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 písm. b) a čl. 6 Medzinárodného

dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní

vedenom pod ČVS: ORP-113/1-VYS-SN-2015 a jeho uznesením z 27. júla 2015, postupom

Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej uznesením zo 7. septembra 2015, postupom

Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. 1/2 KPt 538/15/8800 a jej listom z 11. novembra 2015 a tiež postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt 162/15/1000 a jej listom z 12. februára 2016.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom

pod ČVS: ORP 113/1 VYS-SN-2015 konal vyšetrovateľ o trestnom oznámení sťažovateľa

z 11. februára 2015, podľa ktorého ho 11. februára 2015 v ranných hodinách mali dvaja

príslušníci Obecnej polície v bezdôvodne zbiť, pričom „... po vypočutí

policajtov Obecnej polície ... a po zabezpečení hlásení o použití donucovacích

prostriedkov a úradných záznamov z Obecnej polície a vykonaní ďalších úkonov

bola vec podozrenia zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. l

písm. a, ods.2 písm. b dňa 13.03.2015 v zmysle ods. l písm. d

odmietnutá“, avšak po podaní sťažnosti proti tomuto uzneseniu

právnou zástupkyňou sťažovateľa vyšetrovateľ toto odmietajúce uznesenie zrušil

a uznesením zo 6. mája 2015 začal trestné stíhanie pre zločin zneužitia právomoci verejného

činiteľa podľa ods. l písm. a) a ods. 2 písm. b) . Následne po

vykonaní dokazovania v tejto veci (vypočutie poškodeného, policajtov Obecnej polície v

, svedkov a po vykonaní znaleckého dokazovania k charakteru zranení

poškodeného sťažovateľa) vyšetrovateľ uznesením z 27. júla 2015 trestné stíhanie zastavil,

pretože „... skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“. Z uznesenia

vyšetrovateľa vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že 10. februára 2015 sa

na Obecnú políciu v dostavil maloletý (ďalej len „maloletý“)

so svojím otcom, aby oznámili, že maloletého napadla a zbila skupina chlapcov, ktorých

maloletý poškodený nepoznal, a preto ich policajti obecnej polície 11. februára 2015

zobrali pred Špeciálnu školu v , aby maloletý poškodený označil útočníkov, keď

ich spozná. Maloletý označil dvoch útočníkov vrátane sťažovateľa. Následne dvaja policajti

obecnej polície oslovili sťažovateľa a ďalšieho označeného útočníka s tým, aby nasadli

do vozidla z dôvodu ich vypočutia na obecnej polícii, pričom jeden z označených útočníkov

tak aj bez odporu urobil. Avšak potom, ako sťažovateľ ignoroval aj opakovanú výzvu

policajta, ten použil proti nemu hmaty a chvaty a naložil ho do vozidla. Výpoveďami

svedkov, najmä druhého z označených útočníkov, ako aj znaleckým dokazovaním

o charaktere zranení sťažovateľa nebolo potvrdené jeho tvrdenie, že by bol sťažovateľ

bezdôvodne bitý policajtmi, či už vo vozidle, alebo aj v priestoroch obecnej polície päsťami

do tváre.

3. Sťažnosť sťažovateľa proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa okresná

prokuratúra uznesením č. k. -12 zo 7. septembra 2015 ako nedôvodnú

zamietla, poukázala na jeho závery, s ktorými sa stotožnila, a konštatovala, že nezistila

žiadne okolnosti, ktoré by ju oprávňovali napadnuté uznesenie zrušiť.

4. Postup a rozhodnutie vyšetrovateľa, ako aj okresnej prokuratúry bol preskúmaný

krajskou prokuratúrou na základe podnetu sťažovateľa z 13. októbra 2015, pričom krajská

prokuratúra listom č. k. 1/2 KPt 538/15/8800-5 z 11. novembra 2015 sťažovateľa

vyrozumela, že obidve rozhodnutia sú zákonné. Tento záver na základe opakovaného

podnetu sťažovateľa zo 16. decembra 2015 preskúmala aj generálna prokuratúra, ktorá

listom č. k. IV/4 GPt 162/15/1000-7 z 12. februára 2016 sťažovateľa vyrozumela, že všetky

ním namietané postupy vyšetrovateľa, ako aj okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry

považuje za súladné so zákonom, a súčasne uviedla:

„Vaše podania majú všeobecný charakter a sú založené na vágnych konštrukciách,

domnienkach a indíciách, bez uvedenia a predloženia konkrétneho dôkazu. Predpokladám,

že je Vám známe ustanovenie , že strany sú si v konaní

rovné, že sa nemusia obmedziť na pasívne vypisovanie, ale môžu aktívne predkladať

konkrétne návrhy a dôkazy, ktorými dosiahnu vyvrátenie alebo aspoň spochybnenie dôkazov

opačnej strany získaných v rozsahu a dosiahnuť tým zmenu

skutkových a právnych záverov učinených v súlade s . ...

Ak by ste si urobila námahu preštudovať vyšetrovací spis tak by ste napr. na č. l. 13

zistila, že príslušný orgán vyhodnotil použitie donucovacích prostriedkov ako oprávnené,

na č. l. 68 a 69, že zranenia Vášho klienta v žiadnom prípade neboli a nemohli byť

spôsobené intenzívnym úderom päsťou, z výpovede svedka , že na policajnej stanici

ich nebili, a množstvo iných skutočností, na základe ktorých by Vaše podania mali asi iný

charakter a obsah.“

5. Námietky sťažovateľa uvádzané v sťažnosti podanej ústavnému možno rozdeliť

do štyroch skupín, a to na námietku týkajúcu sa porušenia práva na ochranu pred

neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním, námietku porušenia „... pozitívneho záväzku

vykonať účinné vyšetrovanie mučenia alebo iného krutého a neľudského či ponižujúceho

zaobchádzania“, námietku porušenia práva na účinný prostriedok nápravy a námietku

porušenia práva na ochranu pred diskrimináciou sťažovateľa.

6. V súvislosti s namietaným porušením práva na ochranu pred neľudským alebo

ponižujúcim zaobchádzaním sťažovateľ namieta, že príslušníci obecnej polície nemali

žiadny dôvod fyzicky ho napadnúť, pretože na nich žiadnym spôsobom neútočil, okrem

toho namieta, že v jeho prípade „... OČTK v tejto súvislosti vôbec nepreskúmali,

či v prípade sťažovateľa šlo o zákonné použitie donucovacích prostriedkov,

resp. skutočnosť, či nimi príslušníci obecnej polície dodatočne len nezakrývali vlastné

protiprávne konanie proti sťažovateľovi. ...

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR konštatoval, že sťažovateľ

bol podrobený krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2

SR, Dohovoru, vyššie citovaných článkov Dohovoru proti mučeniu,

Medzinárodného paktu, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o rasovej diskriminácii.“.

V súvislosti s touto námietkou sťažovateľ tiež uviedol, že „Z vydaného rozhodnutia

vyšetrovateľa PZ, s ktorým sa stotožnili aj prokurátori prokuratúry každého stupňa, pritom

nie je zrejmé ani to, či vyšetrovateľ PZ vôbec skúmal, čí o použití donucovacích

prostriedkov v tomto konkrétnom prípade existuje záznam, či ho podozriví príslušníci

obecnej polície vôbec spísali, či hlásili použitie donucovacích prostriedkov svojmu

náčelníkovi, či o tomto hlásení existuje záznam, resp. či náčelník obecnej polície zisťoval

oprávnenosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov. Vyšetrovateľ taktiež sám

nepreskúmal dôvodnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov voči

sťažovateľovi.“.

7. V rámci námietky o porušení „... pozitívneho záväzku vykonať účinné vyšetrovanie

mučenia alebo iného krutého a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania“ sťažovateľ

svoju argumentáciu kumuluje do tvrdenia, že vyšetrovateľ vykonávajúci vyšetrovanie

fyzického útoku policajtov obecnej polície proti jeho osobe nebol nezávislý, pričom v tejto

súvislosti sťažovateľ uviedol: „Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva osoby vykonávajúce vyšetrovanie a zodpovedné za vyšetrovanie v prípadoch

nezákonného konania zamestnancov štátu musia byť nezávislé od tých, ktoré boli účastníkmi

udalosti, čo znamená nielen absenciu hierarchického a inštitucionálneho vzťahu, ale tiež

reálnu nezávislosť... Sťažovateľ má za to, že Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej

polície v Spišskej Novej Vsi, nie je možné v rámci vyššie uvedených štandardov považovať

za nezávislý orgán vykonávajúci vyšetrovanie. Skutočnosť, že zložky obecnej polície

a štátnej polície spolu v zmysle zákona kooperujú, čo vytvára nie len formálnu väzbu

a v mnohých prípadoch môžu medzi nimi vznikať aj reálne osobné väzby, nezaručuje plnú

nezávislosť vyšetrovateľa OR PZ v praxi. ... Na tom, že vec nevyšetroval nezávislý

a nestranný orgán, nič nemení ani dohľad prokurátora, ako formálne nezávislého štátneho

zástupcu nad vyšetrovaním, pretože ani tento nie je dostatočnou garanciou nezávislosti

takéhoto vyšetrovania.“ Okrem toho sťažovateľ namieta, že postupom vyšetrovateľa, ako aj

namietaných prokuratúr bola porušená aj „... požiadavka primeranosti a dôkladnosti...“,

čoho dôsledkom je skutočnosť, že vyšetrovanie neviedlo k potrestaniu vinníka, pričom

„Podľa názoru sťažovateľa došlo v konaní k nenapraviteľným pochybeniam, keď OČTK

začali podrobnejšie vyšetrovanie popisovaného zlého zaobchádzania so sťažovateľom, nie

okamžite po podaní trestného oznámenia, ale až na základe jeho sťažnosti, ktorú podal proti

uzneseniu o odmietnutí trestnej veci. Trestné stíhanie vo veci začal vyšetrovateľ až dňa

27.03.2016, t. j. viac ako mesiac potom ako došlo k spáchaniu skutku. Podľa sťažovateľa

uvedená skutočnosť mohla mať dopad na celé vyšetrovanie, a to najmä vo vzťahu

k zabezpečeniu dôkazov napr. o zranení sťažovateľa, ktoré mohol bezprostredne

po spáchaní skutku posúdiť a obhliadnuť znalec z odboru zdravotníctva, ktorý ho tak

posudzoval len na základe lekárskej správy až so značným časovým odstupom po spáchaní

skutku.“.

8. Porušenie práva na účinný prostriedok nápravy sťažovateľ odôvodnil iba

konštatovaním, že príslušné ním namietané orgány neuskutočnili dôsledné vyšetrenie

neľudského a ponižujúceho zaobchádzania realizovaného príslušníkmi obecnej polície proti

jeho osobe. A napokon tvrdenie o porušení práva na ochranu pred diskrimináciou

sťažovateľ odôvodnil svojím presvedčením, že zlé zaobchádzanie s jeho osobou príslušníkmi

obecnej polície je nesporne dané jeho príslušnosťou k rómskej etnickej skupine, pričom ani

vyšetrovateľ, ani namietané prokuratúry podľa jeho názoru nepreskúmali, či v danom

prípade nebol daný rasový motív konania príslušníkov obecnej polície.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva a slobody podľa článkov čl. 12 ods. ods. 2,

SR a ľudské práva a základné slobody sťažovateľa podľa článku 3,

čl. 13 v spojení s článkom 3 a článku 14 v spojení s článkami 3 a 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a ľudské práva podľa článkov 2 ods. 3, 7, 10

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článkov 12 a 13 Dohovoru

proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo

trestaniu, článku 37 písm. a) a c) Dohovoru o právach dieťaťa, článkov 5 písm. b)

a 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

postupom Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod ČVS:ORP-

113/1-VYS-SN-2015 a jeho rozhodnutím zo dňa 27.07.2015, postupom Okresnej

prokuratúry v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod -12 a jej

rozhodnutím zo dňa 07.09.2015, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní

vedenom pod 1/2KPt538/15/8800-5 a jej rozhodnutím zo dňa 11.11.2015, postupom

Generálnej prokuratúry SR v konaní vedenom pod IV/4 GPt 162/15/1000-7 a jej

rozhodnutím zo dňa 12.02.2016, porušené boli.

2. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 12.02.2016 č. IV/4 GPt

162/15/1000-7 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre SR na ďalšie konanie.

3. Okresné riaditeľstvo PZ Spišská Nová Ves, Okresná prokuratúra Spišská Nová

Ves, Krajská prokuratúra v Košiciach a Generálna prokuratúra SR sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 EUR (slovom:

šesť tisíc EUR), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresné riaditeľstvo PZ Spišská Nová Ves, Okresná prokuratúra Spišská Nová

Ves, Krajská prokuratúra v Košiciach a Generálna prokuratúra SR, sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne,

, advokátky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. K namietanému postupu vyšetrovateľa, okresnej prokuratúry a krajskej

prokuratúry

12.1 Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný orgán verejnej moci (okrem súdu, pozn.), ústavný

súd jeho sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.

12.3 Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu

tých práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta v príčinnej súvislosti s namietaným

postupom a rozhodnutiami vyšetrovateľa, ako aj okresnej prokuratúry a tiež s postupom

a závermi krajskej prokuratúry, v súvislosti s vybavením jeho trestného oznámenia

z 11. februára 2015 neposkytuje iný orgán verejnej moci na základe sťažovateľovi

dostupných právnych prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy

namietaného porušenia označených práv. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal

možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutých postupov

a rozhodnutí využitím opakovaného podnetu podľa o prokuratúre

účinného do 31. decembra 2015 adresovaného generálnej prokuratúre, ktorý opakovaný

podnet sťažovateľ napokon aj účinne využil, pričom generálna prokuratúra sa v konaní

o tomto opakovanom podnete v podstate musela vysporiadať s identickými námietkami, aké

sťažovateľ proti označeným postupom a rozhodnutiam uvádza aj v konaní pred ústavným

súdom.

12.4 Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci, ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k vyšetrovateľovi, okresnej prokuratúre

a krajskej prokuratúre, pozn.) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť

( v spojení s ).

13. K namietanému postupu generálnej prokuratúry

13.1 Argumentácia sťažovateľa, pokiaľ ide o namietaný postup generálnej

prokuratúry, je založená iba na všeobecnom konštatovaní, že generálna prokuratúra

nenapravila pochybenia jej podriadených prokuratúr a tiež vyšetrovateľa týkajúce sa

náležitého nevyšetrenia zákonnosti a primeranosti použitia donucovacích prostriedkov

príslušníkmi obecnej polície proti sťažovateľovi, ako aj nevyšetrenia danosti rasového

motívu pre postup príslušníkov obecnej polície proti sťažovateľovi, nedostatočného zistenia

skutkového stavu a napokon nezabezpečenia nezávislosti vyšetrovania útoku proti

sťažovateľovi.

13.2 Z listu generálnej prokuratúry č. k. IV/4 GPt 162/15/1000-7 z 12. februára 2016

o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa vyplýva:

„Po oboznámení sa s podkladovým spisovým materiálom a jeho preskúmaní

v konfrontácii s dôvodmi jeho napadnutia ako ste ich uviedli v opakovanom podnete, som

dospel k záveru, že vo vykonanom vyšetrovaní boli zo strany vyšetrovateľa PZ zabezpečené

a vykonané všetky dostupné a reálne dôkazy potrebné na vydanie procesného rozhodnutia

vo veci. Ich procesné vyhodnotenie v zmysle platných právnych predpisov, však

neumožňovalo vo veci iný postup, než ten, ktorý zvolil vyšetrovateľ PZ, keď trestné

stíhanie ... zastavil... Toto uznesenie považujem za vecne správne, zákonné a dostatočne

podrobne odvodnené.

Rovnako aj prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi, v rámci

rozhodovania o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, správne postupoval, keď... rozhodol

o zamietnutí Vašej sťažnosti zo dňa 03.08.2015, pričom konkrétne dôvody takéhoto postupu

rozviedol v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. -12 zo dňa 07.09.2015,

čím sa uznesenie o zastavení trestného stíhania v danej konkrétnej veci stalo právoplatným.

Popis zistených záverov dostatočne tiež rozviedol prokurátor Krajskej prokuratúry

v Košiciach vo svojom písomnom stanovisku sp. zn. 1/2 KPt 538/15/8800-5 zo dňa

11.11.2015, ktorým vybavil Váš podnet zo dňa 13.10.2015.

Vzhľadom na to, že vyšetrovateľ PZ a podriadení prokurátori vo svojich

rozhodnutiach a písomnostiach dostatočným spôsobom popísali zistené skutkové a právne

závery, tieto nebudem opakovane uvádzať, s tým, že v plnom rozsahu sa s nimi stotožňujem

a v podrobnostiach Vás na ne odkazujem...

V opakovanom podnete zo dňa 14.12.2015, doručeného Generálnej prokuratúre SR

dňa 16.12.2015, ste neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom

vyšetrovania a skoršieho preskúmavania. Tiež ste v ňom nepredložili žiaden relevantný

dôkaz, ktorý by vyvracal doterajšie skutkové a právne závery a ktorými boli naplnené

pojmové znaky trestného činu, pre ktorý bolo podané trestné oznámenie a preto nie je dôvod

na zmenu rozhodnutí vydaných v tejto konkrétnej trestnej veci.

Samotný Váš nesúhlas s doterajším vývojom konania vo veci a postupom orgánov

činných v trestnom konaní, nie je možné považovať za zákonný právny titul, na základe

ktorého by bolo potrebné alebo nutné vykonať opatrenie na odstránenie Vami

predpokladaného nezákonného stavu, najmä ak sa jeho existencia nepreukázala.

Vaše podania majú všeobecný charakter a sú založené na vágnych konštrukciách,

domnienkach a indíciách, bez uvedenia a predloženia konkrétneho dôkazu...“

13.3 V uvedených súvislostiach ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o tvrdenie

sťažovateľa o nezjednaní nápravy generálnou prokuratúrou vo veci zistenia, či zákrok

príslušníkov obecnej polície proti sťažovateľovi bol zákonný a primeraný, tak v tomto

smere sťažovateľ neuvádza v sťažnosti podanej ústavnému súdu žiadne konkrétne tvrdenia,

na základe ktorých je založené jeho presvedčenie o nezákonnosti a neprimeranosti tohto

zákroku, pričom o týchto dôvodoch je možné usúdiť iba zo sťažnosti sťažovateľa

z 5. augusta 2015 podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania,

podľa ktorej z uznesenia vyšetrovateľa nie je zrejmé, na akých dôkazoch založil svoje

závery o zákonnosti, t. j. o dôvodnosti a primeranosti donucovacích prostriedkov použitých

príslušníkmi obecnej polície proti sťažovateľovi.

13.4 Zo záverov vyšetrovateľa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnila aj generálna

prokuratúra a pred ňou a jej podriadené prokuratúry, vyplýva, že dôvodnosť, a teda aj

zákonnosť použitia donucovacích prostriedkov bola preukázaná svedeckými výpoveďami,

a to nielen príslušníkov obecnej polície (ako to tvrdí sťažovateľ), ktorí zákrok realizovali,

ale aj svedeckými výpoveďami maloletého a jeho otca, a napokon aj výpoveďou

, ktorého maloletý označil spolu so sťažovateľom ako osoby, ktoré ho

mali deň predtým zbiť, a podľa vyjadrení ktorých mestský policajt oslovil sťažovateľa

a , aby na účely podania vysvetlenia na obecnej polícii k trestnému oznámeniu

maloletého nasadli do vozidla, pričom potom, ako sťažovateľ túto výzvu

neuposlúchol, príslušník obecnej polície s cieľom jeho zaistenia použil proti nemu

donucovacie prostriedky. Na ich použitie z dôvodu zaistenia osoby na podanie vysvetlenia

alebo zistenia jej totožnosti ho oprávňovalo všeobecne záväzné nariadenie obce

č. 23/2010 o obecnej polícii v spojení so

Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, pričom tieto donucovacie prostriedky

neboli použité aj proti , ktorý výzvu príslušníka mestskej polície poslúchol

a dobrovoľne nasadol do vozidla. Výpoveďou svedka bolo vyvrátené aj

tvrdenie sťažovateľa, žeby príslušníci obecnej polície bili sťažovateľa aj v motorovom

vozidle. O primeranosti použitých donucovacích prostriedkov proti sťažovateľovi svedčia

okrem svedeckých výpovedí aj závery nezaujatého znaleckého dokazovania, z ktorého

vyplýva, že charakter ním zistených zranení sťažovateľa nezodpovedá jeho tvrdeniu

o neprimeranosti použitých donucovacích prostriedkov, pričom znalec sa vyjadril, že ak by

sa tvrdenia sťažovateľa zakladali na pravde, a to že bol bitý opakovane päsťou do tváre, tak

by muselo dôjsť k zlomeniu nosa a k poškodeniu mäkkých tkanív, čo zistené nebolo.

13.5 Jedným z práv sťažovateľa, ktorý mal v trestnom stíhaní vedenom

vyšetrovateľom postavenie poškodeného a ktorý bol navyše zastúpený kvalifikovanou

právnou zástupkyňou, je aj právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich

doplnenie a predkladať dôkazy ( ) na účely náležitého zistenia

a ustálenia skutkového stavu. Z uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania ani

zo sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu, a napokon ani z podnetov na preskúmanie

postupu vyšetrovateľa adresovaných krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre

nevyplýva, že by bol sťažovateľ navrhol na doplnenie dokazovania a na preukázanie ním

tvrdených skutočností ďalšie dôkazy (napr. vypočutie ďalších svedkov), s ktorými by sa mal

vyšetrovateľ povinnosť vysporiadať, resp. v prípade ich nevykonania zaujať stanovisko,

prečo nebolo ich vykonaniu vyhovené. Inými slovami, sťažovateľ okrem všeobecných

a ničím nepodložených tvrdení o nedostatočnom dokazovaní vykonanie ďalších dôkazov

sám nenavrhol, rovnako nenavrhol napríklad ani vypočutie vypočúvaných svedkov

k otázke, či pri zákroku príslušníkov obecnej polície neboli použité slovné rasovo

motivované prejavy proti sťažovateľovi, čím by bolo možné preukázať presvedčenie

sťažovateľa o rasovo motivovanom konaní príslušníkov obecnej polície proti sťažovateľovi,

avšak takéto závery z výpovedí svedkov nevyplynuli a ani , ktorý bol zaistený

spolu so sťažovateľom a ktorý je príslušníkom rómskeho etnika, rovnako ako aj maloletý

, a jeho otec takúto informáciu neuviedli.

13.6 Vzhľadom na uvedené ústavný súd podotýka, že len samotné ničím nepodložené

tvrdenia a podozrenia sťažovateľa bez konkrétnych návrhov nepostačujú na prijatie záveru,

že zistenia vyšetrovateľa, s ktorými sa generálna prokuratúra, ako aj jej podriadené

prokuratúry bez výhrad stotožnili, sú negatívne tendenčne zamerané proti sťažovateľovi,

a že nimi dochádza k porušeniu ním označených práv.

14. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa o zaujatosti vyšetrovateľa a o jeho prípadnom

prepojení s prešetrovanými príslušníkmi obecnej polície, ústavný súd podotýka, že takúto

námietku spochybňujúcu nezaujatú autoritu vyšetrovateľa sťažovateľ, zastúpený

kvalifikovanou právnou zástupkyňou, vo svojej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa

o zastavení trestného stíhania vôbec neuviedol, a preto ani nebola a ani nemohla byť

predmetom prieskumu o sťažnosti konajúcej okresnej prokuratúry a následne ani krajskej

a generálnej prokuratúry.

15. Napokon ústavný súd podotýka, že ak sťažovateľ dáva do súvisu porušenie

svojich práv na ochranu pred mučením alebo pred neľudským a krutým zaobchádzaním

s postupom generálnej prokuratúry, ktorá sa takéhoto konania proti sťažovateľovi

nedopustila a ani objektívne dopustiť nemohla (sťažovateľ stotožnil, resp. bez ďalšieho

nekriticky identifikoval údajný nezákonný postup obecnej polície s postupom generálnej

prokuratúry, jej podriadených prokuratúr a vyšetrovateľa, pozn.), v tejto časti je sťažnosť

sťažovateľa pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením práva

a namietaným postupom orgánu verejnej moci zjavne neopodstatnená.

16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

17. Vzhľadom na uvedené východiská ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej

predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení rozhodnutí

vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry a aj záverov krajskej prokuratúry a generálnej

prokuratúry, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi primeraného finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jeho práv alebo

slobôd ( prvá veta ), ústavný súd o tých častiach sťažnosti už

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2016