Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 384/2016
PDF · 267.31 KB
No categories available
I. ÚS 384/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
zákonnými zástupcami a , obaja bytom
, právne zastúpeného advokátkou
, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a čl. 16 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10 Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach, čl. 12 a čl. 13 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému,
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, čl. 37 písm. a) a c)
Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 písm. b) a čl. 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení
všetkých foriem rasovej diskriminácie postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod ČVS: ORP-113/1-VYS-SN-2015 a jeho
uznesením z 27. júla 2015, postupom Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Pv 277/15/8810 a jej uznesením zo 7. septembra 2015, postupom
Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1/2 KPt 538/15/8800 a jej
listom z 11. novembra 2015 a tiež postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt 162/15/1000 a jej listom z 12. februára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. apríla 2016 doručená sťažnosť , zastúpeného
zákonnými zástupcami a , obaja bytom
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a čl. 16 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 3, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 2 ods. 3, čl. 7 a čl. 10
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 12 a čl. 13 Dohovoru proti
mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu
čl. 37 písm. a) a c) Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 písm. b) a čl. 6 Medzinárodného
dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní
vedenom pod ČVS: ORP-113/1-VYS-SN-2015 a jeho uznesením z 27. júla 2015, postupom
Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Pv 277/15/8810 a jej uznesením zo 7. septembra 2015, postupom
Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1/2 KPt 538/15/8800 a jej listom z 11. novembra 2015 a tiež postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt 162/15/1000 a jej listom z 12. februára 2016.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom
pod ČVS: ORP 113/1 VYS-SN-2015 konal vyšetrovateľ o trestnom oznámení sťažovateľa
z 11. februára 2015, podľa ktorého ho 11. februára 2015 v ranných hodinách mali dvaja
príslušníci Obecnej polície v bezdôvodne zbiť, pričom „... po vypočutí
policajtov Obecnej polície ... a po zabezpečení hlásení o použití donucovacích
prostriedkov a úradných záznamov z Obecnej polície a vykonaní ďalších úkonov
bola vec podozrenia zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. l
písm. a, ods.2 písm. b Trestného zákona dňa 13.03.2015 v zmysle § 197 ods. l písm. d
Trestného poriadku odmietnutá“, avšak po podaní sťažnosti proti tomuto uzneseniu
právnou zástupkyňou sťažovateľa vyšetrovateľ toto odmietajúce uznesenie zrušil
a uznesením zo 6. mája 2015 začal trestné stíhanie pre zločin zneužitia právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. l písm. a) a ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Následne po
vykonaní dokazovania v tejto veci (vypočutie poškodeného, policajtov Obecnej polície v
, svedkov a po vykonaní znaleckého dokazovania k charakteru zranení
poškodeného sťažovateľa) vyšetrovateľ uznesením z 27. júla 2015 trestné stíhanie zastavil,
pretože „... skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“. Z uznesenia
vyšetrovateľa vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že 10. februára 2015 sa
na Obecnú políciu v dostavil maloletý (ďalej len „maloletý“)
so svojím otcom, aby oznámili, že maloletého napadla a zbila skupina chlapcov, ktorých
maloletý poškodený nepoznal, a preto ich policajti obecnej polície 11. februára 2015
zobrali pred Špeciálnu školu v , aby maloletý poškodený označil útočníkov, keď
ich spozná. Maloletý označil dvoch útočníkov vrátane sťažovateľa. Následne dvaja policajti
obecnej polície oslovili sťažovateľa a ďalšieho označeného útočníka s tým, aby nasadli
do vozidla z dôvodu ich vypočutia na obecnej polícii, pričom jeden z označených útočníkov
tak aj bez odporu urobil. Avšak potom, ako sťažovateľ ignoroval aj opakovanú výzvu
policajta, ten použil proti nemu hmaty a chvaty a naložil ho do vozidla. Výpoveďami
svedkov, najmä druhého z označených útočníkov, ako aj znaleckým dokazovaním
o charaktere zranení sťažovateľa nebolo potvrdené jeho tvrdenie, že by bol sťažovateľ
bezdôvodne bitý policajtmi, či už vo vozidle, alebo aj v priestoroch obecnej polície päsťami
do tváre.
3. Sťažnosť sťažovateľa proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa okresná
prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 277/15/8810-12 zo 7. septembra 2015 ako nedôvodnú
zamietla, poukázala na jeho závery, s ktorými sa stotožnila, a konštatovala, že nezistila
žiadne okolnosti, ktoré by ju oprávňovali napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Postup a rozhodnutie vyšetrovateľa, ako aj okresnej prokuratúry bol preskúmaný
krajskou prokuratúrou na základe podnetu sťažovateľa z 13. októbra 2015, pričom krajská
prokuratúra listom č. k. 1/2 KPt 538/15/8800-5 z 11. novembra 2015 sťažovateľa
vyrozumela, že obidve rozhodnutia sú zákonné. Tento záver na základe opakovaného
podnetu sťažovateľa zo 16. decembra 2015 preskúmala aj generálna prokuratúra, ktorá
listom č. k. IV/4 GPt 162/15/1000-7 z 12. februára 2016 sťažovateľa vyrozumela, že všetky
ním namietané postupy vyšetrovateľa, ako aj okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry
považuje za súladné so zákonom, a súčasne uviedla:
„Vaše podania majú všeobecný charakter a sú založené na vágnych konštrukciách,
domnienkach a indíciách, bez uvedenia a predloženia konkrétneho dôkazu. Predpokladám,
že je Vám známe ustanovenie § 2 ods. 14 Trestného poriadku, že strany sú si v konaní
rovné, že sa nemusia obmedziť na pasívne vypisovanie, ale môžu aktívne predkladať
konkrétne návrhy a dôkazy, ktorými dosiahnu vyvrátenie alebo aspoň spochybnenie dôkazov
opačnej strany získaných v rozsahu § 2 ods. 10 Trestného poriadku a dosiahnuť tým zmenu
skutkových a právnych záverov učinených v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku. ...
Ak by ste si urobila námahu preštudovať vyšetrovací spis tak by ste napr. na č. l. 13
zistila, že príslušný orgán vyhodnotil použitie donucovacích prostriedkov ako oprávnené,
na č. l. 68 a 69, že zranenia Vášho klienta v žiadnom prípade neboli a nemohli byť
spôsobené intenzívnym úderom päsťou, z výpovede svedka , že na policajnej stanici
ich nebili, a množstvo iných skutočností, na základe ktorých by Vaše podania mali asi iný
charakter a obsah.“
5. Námietky sťažovateľa uvádzané v sťažnosti podanej ústavnému možno rozdeliť
do štyroch skupín, a to na námietku týkajúcu sa porušenia práva na ochranu pred
neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním, námietku porušenia „... pozitívneho záväzku
vykonať účinné vyšetrovanie mučenia alebo iného krutého a neľudského či ponižujúceho
zaobchádzania“, námietku porušenia práva na účinný prostriedok nápravy a námietku
porušenia práva na ochranu pred diskrimináciou sťažovateľa.
6. V súvislosti s namietaným porušením práva na ochranu pred neľudským alebo
ponižujúcim zaobchádzaním sťažovateľ namieta, že príslušníci obecnej polície nemali
žiadny dôvod fyzicky ho napadnúť, pretože na nich žiadnym spôsobom neútočil, okrem
toho namieta, že v jeho prípade „... OČTK v tejto súvislosti vôbec nepreskúmali,
či v prípade sťažovateľa šlo o zákonné použitie donucovacích prostriedkov,
resp. skutočnosť, či nimi príslušníci obecnej polície dodatočne len nezakrývali vlastné
protiprávne konanie proti sťažovateľovi. ...
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR konštatoval, že sťažovateľ
bol podrobený krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2
Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru, vyššie citovaných článkov Dohovoru proti mučeniu,
Medzinárodného paktu, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o rasovej diskriminácii.“.
V súvislosti s touto námietkou sťažovateľ tiež uviedol, že „Z vydaného rozhodnutia
vyšetrovateľa PZ, s ktorým sa stotožnili aj prokurátori prokuratúry každého stupňa, pritom
nie je zrejmé ani to, či vyšetrovateľ PZ vôbec skúmal, čí o použití donucovacích
prostriedkov v tomto konkrétnom prípade existuje záznam, či ho podozriví príslušníci
obecnej polície vôbec spísali, či hlásili použitie donucovacích prostriedkov svojmu
náčelníkovi, či o tomto hlásení existuje záznam, resp. či náčelník obecnej polície zisťoval
oprávnenosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov. Vyšetrovateľ taktiež sám
nepreskúmal dôvodnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov voči
sťažovateľovi.“.
7. V rámci námietky o porušení „... pozitívneho záväzku vykonať účinné vyšetrovanie
mučenia alebo iného krutého a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania“ sťažovateľ
svoju argumentáciu kumuluje do tvrdenia, že vyšetrovateľ vykonávajúci vyšetrovanie
fyzického útoku policajtov obecnej polície proti jeho osobe nebol nezávislý, pričom v tejto
súvislosti sťažovateľ uviedol: „Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva osoby vykonávajúce vyšetrovanie a zodpovedné za vyšetrovanie v prípadoch
nezákonného konania zamestnancov štátu musia byť nezávislé od tých, ktoré boli účastníkmi
udalosti, čo znamená nielen absenciu hierarchického a inštitucionálneho vzťahu, ale tiež
reálnu nezávislosť... Sťažovateľ má za to, že Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej
polície v Spišskej Novej Vsi, nie je možné v rámci vyššie uvedených štandardov považovať
za nezávislý orgán vykonávajúci vyšetrovanie. Skutočnosť, že zložky obecnej polície
a štátnej polície spolu v zmysle zákona kooperujú, čo vytvára nie len formálnu väzbu
a v mnohých prípadoch môžu medzi nimi vznikať aj reálne osobné väzby, nezaručuje plnú
nezávislosť vyšetrovateľa OR PZ v praxi. ... Na tom, že vec nevyšetroval nezávislý
a nestranný orgán, nič nemení ani dohľad prokurátora, ako formálne nezávislého štátneho
zástupcu nad vyšetrovaním, pretože ani tento nie je dostatočnou garanciou nezávislosti
takéhoto vyšetrovania.“ Okrem toho sťažovateľ namieta, že postupom vyšetrovateľa, ako aj
namietaných prokuratúr bola porušená aj „... požiadavka primeranosti a dôkladnosti...“,
čoho dôsledkom je skutočnosť, že vyšetrovanie neviedlo k potrestaniu vinníka, pričom
„Podľa názoru sťažovateľa došlo v konaní k nenapraviteľným pochybeniam, keď OČTK
začali podrobnejšie vyšetrovanie popisovaného zlého zaobchádzania so sťažovateľom, nie
okamžite po podaní trestného oznámenia, ale až na základe jeho sťažnosti, ktorú podal proti
uzneseniu o odmietnutí trestnej veci. Trestné stíhanie vo veci začal vyšetrovateľ až dňa
27.03.2016, t. j. viac ako mesiac potom ako došlo k spáchaniu skutku. Podľa sťažovateľa
uvedená skutočnosť mohla mať dopad na celé vyšetrovanie, a to najmä vo vzťahu
k zabezpečeniu dôkazov napr. o zranení sťažovateľa, ktoré mohol bezprostredne
po spáchaní skutku posúdiť a obhliadnuť znalec z odboru zdravotníctva, ktorý ho tak
posudzoval len na základe lekárskej správy až so značným časovým odstupom po spáchaní
skutku.“.
8. Porušenie práva na účinný prostriedok nápravy sťažovateľ odôvodnil iba
konštatovaním, že príslušné ním namietané orgány neuskutočnili dôsledné vyšetrenie
neľudského a ponižujúceho zaobchádzania realizovaného príslušníkmi obecnej polície proti
jeho osobe. A napokon tvrdenie o porušení práva na ochranu pred diskrimináciou
sťažovateľ odôvodnil svojím presvedčením, že zlé zaobchádzanie s jeho osobou príslušníkmi
obecnej polície je nesporne dané jeho príslušnosťou k rómskej etnickej skupine, pričom ani
vyšetrovateľ, ani namietané prokuratúry podľa jeho názoru nepreskúmali, či v danom
prípade nebol daný rasový motív konania príslušníkov obecnej polície.
9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva a slobody podľa článkov čl. 12 ods. ods. 2,
čl. 16 ods. 2 Ústavy SR a ľudské práva a základné slobody sťažovateľa podľa článku 3,
čl. 13 v spojení s článkom 3 a článku 14 v spojení s článkami 3 a 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a ľudské práva podľa článkov 2 ods. 3, 7, 10
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článkov 12 a 13 Dohovoru
proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestaniu, článku 37 písm. a) a c) Dohovoru o právach dieťaťa, článkov 5 písm. b)
a 6 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,
postupom Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod ČVS:ORP-
113/1-VYS-SN-2015 a jeho rozhodnutím zo dňa 27.07.2015, postupom Okresnej
prokuratúry v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod 1 Pv 277/15/8810-12 a jej
rozhodnutím zo dňa 07.09.2015, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní
vedenom pod 1/2KPt538/15/8800-5 a jej rozhodnutím zo dňa 11.11.2015, postupom
Generálnej prokuratúry SR v konaní vedenom pod IV/4 GPt 162/15/1000-7 a jej
rozhodnutím zo dňa 12.02.2016, porušené boli.
2. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 12.02.2016 č. IV/4 GPt
162/15/1000-7 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre SR na ďalšie konanie.
3. Okresné riaditeľstvo PZ Spišská Nová Ves, Okresná prokuratúra Spišská Nová
Ves, Krajská prokuratúra v Košiciach a Generálna prokuratúra SR sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 EUR (slovom:
šesť tisíc EUR), do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresné riaditeľstvo PZ Spišská Nová Ves, Okresná prokuratúra Spišská Nová
Ves, Krajská prokuratúra v Košiciach a Generálna prokuratúra SR, sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne,
, advokátky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. K namietanému postupu vyšetrovateľa, okresnej prokuratúry a krajskej
prokuratúry
12.1 Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
12.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd
oprávnený konať alebo rozhodovať iný orgán verejnej moci (okrem súdu, pozn.), ústavný
súd jeho sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietne pre neprípustnosť.
12.3 Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu
tých práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta v príčinnej súvislosti s namietaným
postupom a rozhodnutiami vyšetrovateľa, ako aj okresnej prokuratúry a tiež s postupom
a závermi krajskej prokuratúry, v súvislosti s vybavením jeho trestného oznámenia
z 11. februára 2015 neposkytuje iný orgán verejnej moci na základe sťažovateľovi
dostupných právnych prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy
namietaného porušenia označených práv. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal
možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutých postupov
a rozhodnutí využitím opakovaného podnetu podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
účinného do 31. decembra 2015 adresovaného generálnej prokuratúre, ktorý opakovaný
podnet sťažovateľ napokon aj účinne využil, pričom generálna prokuratúra sa v konaní
o tomto opakovanom podnete v podstate musela vysporiadať s identickými námietkami, aké
sťažovateľ proti označeným postupom a rozhodnutiam uvádza aj v konaní pred ústavným
súdom.
12.4 Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci, ústavný súd
sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k vyšetrovateľovi, okresnej prokuratúre
a krajskej prokuratúre, pozn.) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť
(§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
13. K namietanému postupu generálnej prokuratúry
13.1 Argumentácia sťažovateľa, pokiaľ ide o namietaný postup generálnej
prokuratúry, je založená iba na všeobecnom konštatovaní, že generálna prokuratúra
nenapravila pochybenia jej podriadených prokuratúr a tiež vyšetrovateľa týkajúce sa
náležitého nevyšetrenia zákonnosti a primeranosti použitia donucovacích prostriedkov
príslušníkmi obecnej polície proti sťažovateľovi, ako aj nevyšetrenia danosti rasového
motívu pre postup príslušníkov obecnej polície proti sťažovateľovi, nedostatočného zistenia
skutkového stavu a napokon nezabezpečenia nezávislosti vyšetrovania útoku proti
sťažovateľovi.
13.2 Z listu generálnej prokuratúry č. k. IV/4 GPt 162/15/1000-7 z 12. februára 2016
o vybavení opakovaného podnetu sťažovateľa vyplýva:
„Po oboznámení sa s podkladovým spisovým materiálom a jeho preskúmaní
v konfrontácii s dôvodmi jeho napadnutia ako ste ich uviedli v opakovanom podnete, som
dospel k záveru, že vo vykonanom vyšetrovaní boli zo strany vyšetrovateľa PZ zabezpečené
a vykonané všetky dostupné a reálne dôkazy potrebné na vydanie procesného rozhodnutia
vo veci. Ich procesné vyhodnotenie v zmysle platných právnych predpisov, však
neumožňovalo vo veci iný postup, než ten, ktorý zvolil vyšetrovateľ PZ, keď trestné
stíhanie ... zastavil... Toto uznesenie považujem za vecne správne, zákonné a dostatočne
podrobne odvodnené.
Rovnako aj prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi, v rámci
rozhodovania o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, správne postupoval, keď... rozhodol
o zamietnutí Vašej sťažnosti zo dňa 03.08.2015, pričom konkrétne dôvody takéhoto postupu
rozviedol v odôvodnení svojho uznesenia sp. zn. 1 Pv 277/15/8810-12 zo dňa 07.09.2015,
čím sa uznesenie o zastavení trestného stíhania v danej konkrétnej veci stalo právoplatným.
Popis zistených záverov dostatočne tiež rozviedol prokurátor Krajskej prokuratúry
v Košiciach vo svojom písomnom stanovisku sp. zn. 1/2 KPt 538/15/8800-5 zo dňa
11.11.2015, ktorým vybavil Váš podnet zo dňa 13.10.2015.
Vzhľadom na to, že vyšetrovateľ PZ a podriadení prokurátori vo svojich
rozhodnutiach a písomnostiach dostatočným spôsobom popísali zistené skutkové a právne
závery, tieto nebudem opakovane uvádzať, s tým, že v plnom rozsahu sa s nimi stotožňujem
a v podrobnostiach Vás na ne odkazujem...
V opakovanom podnete zo dňa 14.12.2015, doručeného Generálnej prokuratúre SR
dňa 16.12.2015, ste neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom
vyšetrovania a skoršieho preskúmavania. Tiež ste v ňom nepredložili žiaden relevantný
dôkaz, ktorý by vyvracal doterajšie skutkové a právne závery a ktorými boli naplnené
pojmové znaky trestného činu, pre ktorý bolo podané trestné oznámenie a preto nie je dôvod
na zmenu rozhodnutí vydaných v tejto konkrétnej trestnej veci.
Samotný Váš nesúhlas s doterajším vývojom konania vo veci a postupom orgánov
činných v trestnom konaní, nie je možné považovať za zákonný právny titul, na základe
ktorého by bolo potrebné alebo nutné vykonať opatrenie na odstránenie Vami
predpokladaného nezákonného stavu, najmä ak sa jeho existencia nepreukázala.
Vaše podania majú všeobecný charakter a sú založené na vágnych konštrukciách,
domnienkach a indíciách, bez uvedenia a predloženia konkrétneho dôkazu...“
13.3 V uvedených súvislostiach ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o tvrdenie
sťažovateľa o nezjednaní nápravy generálnou prokuratúrou vo veci zistenia, či zákrok
príslušníkov obecnej polície proti sťažovateľovi bol zákonný a primeraný, tak v tomto
smere sťažovateľ neuvádza v sťažnosti podanej ústavnému súdu žiadne konkrétne tvrdenia,
na základe ktorých je založené jeho presvedčenie o nezákonnosti a neprimeranosti tohto
zákroku, pričom o týchto dôvodoch je možné usúdiť iba zo sťažnosti sťažovateľa
z 5. augusta 2015 podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania,
podľa ktorej z uznesenia vyšetrovateľa nie je zrejmé, na akých dôkazoch založil svoje
závery o zákonnosti, t. j. o dôvodnosti a primeranosti donucovacích prostriedkov použitých
príslušníkmi obecnej polície proti sťažovateľovi.
13.4 Zo záverov vyšetrovateľa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnila aj generálna
prokuratúra a pred ňou a jej podriadené prokuratúry, vyplýva, že dôvodnosť, a teda aj
zákonnosť použitia donucovacích prostriedkov bola preukázaná svedeckými výpoveďami,
a to nielen príslušníkov obecnej polície (ako to tvrdí sťažovateľ), ktorí zákrok realizovali,
ale aj svedeckými výpoveďami maloletého a jeho otca, a napokon aj výpoveďou
, ktorého maloletý označil spolu so sťažovateľom ako osoby, ktoré ho
mali deň predtým zbiť, a podľa vyjadrení ktorých mestský policajt oslovil sťažovateľa
a , aby na účely podania vysvetlenia na obecnej polícii k trestnému oznámeniu
maloletého nasadli do vozidla, pričom potom, ako sťažovateľ túto výzvu
neuposlúchol, príslušník obecnej polície s cieľom jeho zaistenia použil proti nemu
donucovacie prostriedky. Na ich použitie z dôvodu zaistenia osoby na podanie vysvetlenia
alebo zistenia jej totožnosti ho oprávňovalo všeobecne záväzné nariadenie obce
č. 23/2010 o obecnej polícii v spojení so zákonom Slovenskej národnej rady č. 564/1991
Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, pričom tieto donucovacie prostriedky
neboli použité aj proti , ktorý výzvu príslušníka mestskej polície poslúchol
a dobrovoľne nasadol do vozidla. Výpoveďou svedka bolo vyvrátené aj
tvrdenie sťažovateľa, žeby príslušníci obecnej polície bili sťažovateľa aj v motorovom
vozidle. O primeranosti použitých donucovacích prostriedkov proti sťažovateľovi svedčia
okrem svedeckých výpovedí aj závery nezaujatého znaleckého dokazovania, z ktorého
vyplýva, že charakter ním zistených zranení sťažovateľa nezodpovedá jeho tvrdeniu
o neprimeranosti použitých donucovacích prostriedkov, pričom znalec sa vyjadril, že ak by
sa tvrdenia sťažovateľa zakladali na pravde, a to že bol bitý opakovane päsťou do tváre, tak
by muselo dôjsť k zlomeniu nosa a k poškodeniu mäkkých tkanív, čo zistené nebolo.
13.5 Jedným z práv sťažovateľa, ktorý mal v trestnom stíhaní vedenom
vyšetrovateľom postavenie poškodeného a ktorý bol navyše zastúpený kvalifikovanou
právnou zástupkyňou, je aj právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich
doplnenie a predkladať dôkazy (§ 46 Trestného zákona) na účely náležitého zistenia
a ustálenia skutkového stavu. Z uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania ani
zo sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu, a napokon ani z podnetov na preskúmanie
postupu vyšetrovateľa adresovaných krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre
nevyplýva, že by bol sťažovateľ navrhol na doplnenie dokazovania a na preukázanie ním
tvrdených skutočností ďalšie dôkazy (napr. vypočutie ďalších svedkov), s ktorými by sa mal
vyšetrovateľ povinnosť vysporiadať, resp. v prípade ich nevykonania zaujať stanovisko,
prečo nebolo ich vykonaniu vyhovené. Inými slovami, sťažovateľ okrem všeobecných
a ničím nepodložených tvrdení o nedostatočnom dokazovaní vykonanie ďalších dôkazov
sám nenavrhol, rovnako nenavrhol napríklad ani vypočutie vypočúvaných svedkov
k otázke, či pri zákroku príslušníkov obecnej polície neboli použité slovné rasovo
motivované prejavy proti sťažovateľovi, čím by bolo možné preukázať presvedčenie
sťažovateľa o rasovo motivovanom konaní príslušníkov obecnej polície proti sťažovateľovi,
avšak takéto závery z výpovedí svedkov nevyplynuli a ani , ktorý bol zaistený
spolu so sťažovateľom a ktorý je príslušníkom rómskeho etnika, rovnako ako aj maloletý
, a jeho otec takúto informáciu neuviedli.
13.6 Vzhľadom na uvedené ústavný súd podotýka, že len samotné ničím nepodložené
tvrdenia a podozrenia sťažovateľa bez konkrétnych návrhov nepostačujú na prijatie záveru,
že zistenia vyšetrovateľa, s ktorými sa generálna prokuratúra, ako aj jej podriadené
prokuratúry bez výhrad stotožnili, sú negatívne tendenčne zamerané proti sťažovateľovi,
a že nimi dochádza k porušeniu ním označených práv.
14. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa o zaujatosti vyšetrovateľa a o jeho prípadnom
prepojení s prešetrovanými príslušníkmi obecnej polície, ústavný súd podotýka, že takúto
námietku spochybňujúcu nezaujatú autoritu vyšetrovateľa sťažovateľ, zastúpený
kvalifikovanou právnou zástupkyňou, vo svojej sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa
o zastavení trestného stíhania vôbec neuviedol, a preto ani nebola a ani nemohla byť
predmetom prieskumu o sťažnosti konajúcej okresnej prokuratúry a následne ani krajskej
a generálnej prokuratúry.
15. Napokon ústavný súd podotýka, že ak sťažovateľ dáva do súvisu porušenie
svojich práv na ochranu pred mučením alebo pred neľudským a krutým zaobchádzaním
s postupom generálnej prokuratúry, ktorá sa takéhoto konania proti sťažovateľovi
nedopustila a ani objektívne dopustiť nemohla (sťažovateľ stotožnil, resp. bez ďalšieho
nekriticky identifikoval údajný nezákonný postup obecnej polície s postupom generálnej
prokuratúry, jej podriadených prokuratúr a vyšetrovateľa, pozn.), v tejto časti je sťažnosť
sťažovateľa pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením práva
a namietaným postupom orgánu verejnej moci zjavne neopodstatnená.
16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať
takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
17. Vzhľadom na uvedené východiská ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej
predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení rozhodnutí
vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry a aj záverov krajskej prokuratúry a generálnej
prokuratúry, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi primeraného finančného
zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jeho práv alebo
slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých častiach sťažnosti už
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. júna 2016