Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 371/2016
PDF · 162.19 KB
No categories available
I. ÚS 371/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
15 Ct 70/2002 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ct 70/2002 (ďalej len „namietané
konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na neprimeranú dĺžku namietaného konania, čo
bolo dôvodom podania sťažnosti ústavnému súdu v roku 2014, a uviedol:
„... Ústavný súd prijal pod č. k. I. ÚS 377/2014 -34 a dňa 28.10.2014 rozhodol, že
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15Ct 70/2002 porušené bolo. Ústavný súd
Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
15Ct 70/2002 , teda po 12 rokoch, konať bez zbytočných prieťahov. ...
Sťažovateľovi bolo priznané zadosťučinenie a bez ohľadu na jeho výšku sa týmto
priznaním jeho psychický stav zmenil a jednoducho prestal pred tlakom žalobcu v spojení
so súdom I. stupňa mať strach. ...
Po doručení nálezu Ústavného súdu sťažovateľ očakával, že súd bude konať bez
prieťahov. Predstavy sa nenaplnili a postup súdu sa javil akoby sudca rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky nečítal alebo minimálne nevzal na vedomie.
Okresnému súdu bol nález Ústavného súdu doručený dňa 01.12.2014. Bolo to v čase,
keď bol odvolacím súdom (Krajský súd v Bratislave) sp. zn. 4Co 439/2014 -521 rozsudok
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.12.2013, ktorý žalobu
zamietol, doručený na súd I. stupňa. Od doručenia odvolacieho rozsudku, tj. odo dňa
12.01.2015 sudca Kurinec nekonal.
Súd v rozsudku, ktorým zamietol žalobu o trovách nerozhodol, hoci nešlo o vec
komplikovanú. O trovách konania mal súd I. stupňa rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o trovách absentovalo napriek tomu, že sudca
žalobe vyhovel. Takýto prieťah je zbytočný, no nie je nezákonný.
O trovách súd rozhodol dňa 02.03.2015 a uznesenie doručil 09.03.2015, a to až po
sťažnosti právneho zástupcu zo dňa 24.02.2015.
Odpoveďou predsedu súdu bolo potvrdené, že súd musel o trovách rozhodnúť do
30 dní.
... Žalobca podal dňa 15.04.2015 proti uzneseniu o trovách
konania odvolanie. Toto odvolanie však bolo sťažovateľovi doručené až 08.06.2015, a to
potom, čo už Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal konať bez prieťahov!“
Sťažovateľ vyslovil názor, že «pri prejednávaných veciach po rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky a prikázaní konať bez prieťahov musí správa súdu, predseda či
podpredseda zaviesť a vykonať iný kontrolný mechanizmus než vo veci, kde sa kontrolujú
všeobecne záväzné lehoty a postupy.
Obhajca sa nestotožňuje so skutočnosťou, že po náleze porušenia práv predseda
súdu deklaruje zvýšenú sledovanosť a iné nič neriešiace sľuby. Formálny byrokratický
postup vedenia súdu bojaci sa „porušiť“ nezávislosť sudcu má za následok, že sudca v tejto
konkrétnej veci obdrží od účastníka konania vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti
priznaným trovám v júni 2015 a spis sudca predloží spisovej kancelárií 07.07.2015 a tam
zostane až do 21.03.2016.
Spis je na odvolací súd doručený dňa 21.03.2016!!! Konanie je vedené pod sp. zn.
4Co 115/2016 v senáte u .
... sudca, ale ani predseda súdu nezistil, že vo veci sledovanej pre vydaný nález leží
spis v spisovej kancelárií. To, že ide o bezdôvodný prieťah trvajúci celý rok, je výsledkom
neskonalého neporiadku, nezodpovednosti a ľahostajnosti voči účastníkovi konania,
občanovi a daňovníkovi tohto štátu. Ide o aroganciu mocenského aparátu a aroganciu
sudcu, ktorý 14 rokov pracuje s vecou a tá sa mu „stratí“ z dohľadu odovzdaním do
vlastnej spisovej kancelárie.».
Na základe uvedených skutočností namietal sťažovateľ porušenie základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Právomoc ústavného súdu sťažovateľ zdôvodnil využitím všetkých právnych
prostriedkov, ktoré mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú, keďže 22. marca 2016
podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý na sťažnosť odpovedal podaním z 22. apríla
2016 tak, že sťažnosť v časti zbytočných prieťahov v konaní spojených s predkladaním veci
odvolaciemu súdu vyhodnotil ako dôvodnú.
Uplatnenie náhrady trov súdneho konania považoval sťažovateľ za nárok „ohľadne
ktorého existuje legitímna nádej na jeho uznanie súdom, keďže ide o majetok v zmysle čl. 20
ods. 1 ústavy . Uplatnenie tohto nároku na súde považoval za domáhanie sa vlastníckeho
práva v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy , na čo sa vzťahuje aj základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 145/02 zo 16. októbra 2002).“.
Sťažovateľ zároveň žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
15 000 €, čo odôvodnil tým, „že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza mu
spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu spočívajúcu v tom, že už viac než
14 rokov sa nachádza v právnej neistote, stráca dôveru v právny a demokratický štát
a spravodlivosť ako takú. Jeho okolie sa neustále domáha správy o priebehu konania,
čo vždy u sťažovateľa vyvoláva psychickú traumu.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15Ct 70/2002
bolo hrubo porušené.
2. Porušovateľovi sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie 15.000.- €..., ktoré je
porušovateľ povinný vyplatiť sťažovateľovi do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
(nálezu).
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 363.79 €...,
ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča... do dvoch
mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde “) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovení § 20 , § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 ). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03 , II. ÚS 98/06 , III. ÚS 300/06 ).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 Ct 70/2002 .
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04 ).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa účastník
konania ocitol.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP , podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Zákonná požiadavka bezprieťahovosti konania nemôže byť vylúčená ani vo vzťahu
k rozhodnutiu o trovách konania podľa § 151 ods. 3 OSP , teda po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, ktorý procesný postup zvolil okresný súd v namietanom konaní.
Uvedené ustanovenie v spojení s § 209a ods. 2 OSP (predloženie veci odvolaciemu súdu
bez zbytočného odkladu) vymedzuje povinnosti okresného súdu smerujúce k právoplatnému
rozhodnutiu o náhrade trov konania.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy
v dôsledku oneskoreného predloženia rozhodnutia o trovách konania odvolaciemu súdu, čo
sa nepochybne udialo. Rovnaký prieťah namietal sťažovateľ aj v sťažnosti podanej
predsedovi okresného súdu podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch
22. marca 2016. Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal listom z 22. apríla 2016
tak, že sťažnosť v časti zbytočných prieťahov v konaní spojených s predkladaním veci
odvolaciemu súdu vyhodnotil ako dôvodnú. Zároveň uviedol, že spis bol predložený
odvolaciemu súdu až 21. marca 2016 v dôsledku administratívnej chyby kancelárie.
V čase zisťovania stavu konania sťažovateľom pred podaním sťažnosti predsedovi
okresného súdu (ako to uvádza sám sťažovateľ) okresný súd začal vo veci konať
predložením spisu odvolaciemu súdu, čím došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty
sťažovateľa pred podaním sťažnosti ústavného súdu. Takýto postup okresného súdu
považoval ústavný súd za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie
ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd bol efektívny, v dôsledku čoho
odpadol dôvod sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. júna 2016