Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 371/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

Slovenskej republiky a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na neprimeranú dĺžku namietaného konania, čo

bolo dôvodom podania sťažnosti ústavnému súdu v roku 2014, a uviedol:

„... Ústavný súd prijal pod č. k. -34 a dňa 28.10.2014 rozhodol, že

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo. Ústavný súd

Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

, teda po 12 rokoch, konať bez zbytočných prieťahov. ...

Sťažovateľovi bolo priznané zadosťučinenie a bez ohľadu na jeho výšku sa týmto

priznaním jeho psychický stav zmenil a jednoducho prestal pred tlakom žalobcu v spojení

so súdom I. stupňa mať strach. ...

Po doručení nálezu Ústavného súdu sťažovateľ očakával, že súd bude konať bez

prieťahov. Predstavy sa nenaplnili a postup súdu sa javil akoby sudca rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky nečítal alebo minimálne nevzal na vedomie.

Okresnému súdu bol nález Ústavného súdu doručený dňa 01.12.2014. Bolo to v čase,

keď bol odvolacím súdom (Krajský súd v Bratislave) sp. zn. -521 rozsudok

Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.12.2013, ktorý žalobu

zamietol, doručený na súd I. stupňa. Od doručenia odvolacieho rozsudku, tj. odo dňa

12.01.2015 sudca Kurinec nekonal.

Súd v rozsudku, ktorým zamietol žalobu o trovách nerozhodol, hoci nešlo o vec

komplikovanú. O trovách konania mal súd I. stupňa rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o trovách absentovalo napriek tomu, že sudca

žalobe vyhovel. Takýto prieťah je zbytočný, no nie je nezákonný.

O trovách súd rozhodol dňa 02.03.2015 a uznesenie doručil 09.03.2015, a to až po

sťažnosti právneho zástupcu zo dňa 24.02.2015.

Odpoveďou predsedu súdu bolo potvrdené, že súd musel o trovách rozhodnúť do

30 dní.

... Žalobca podal dňa 15.04.2015 proti uzneseniu o trovách

konania odvolanie. Toto odvolanie však bolo sťažovateľovi doručené až 08.06.2015, a to

potom, čo už Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal konať bez prieťahov!“

Sťažovateľ vyslovil názor, že «pri prejednávaných veciach po rozhodnutí Ústavného

súdu Slovenskej republiky a prikázaní konať bez prieťahov musí správa súdu, predseda či

podpredseda zaviesť a vykonať iný kontrolný mechanizmus než vo veci, kde sa kontrolujú

všeobecne záväzné lehoty a postupy.

Obhajca sa nestotožňuje so skutočnosťou, že po náleze porušenia práv predseda

súdu deklaruje zvýšenú sledovanosť a iné nič neriešiace sľuby. Formálny byrokratický

postup vedenia súdu bojaci sa „porušiť“ nezávislosť sudcu má za následok, že sudca v tejto

konkrétnej veci obdrží od účastníka konania vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti

priznaným trovám v júni 2015 a spis sudca predloží spisovej kancelárií 07.07.2015 a tam

zostane až do 21.03.2016.

Spis je na odvolací súd doručený dňa 21.03.2016!!! Konanie je vedené pod sp. zn.

v senáte u .

... sudca, ale ani predseda súdu nezistil, že vo veci sledovanej pre vydaný nález leží

spis v spisovej kancelárií. To, že ide o bezdôvodný prieťah trvajúci celý rok, je výsledkom

neskonalého neporiadku, nezodpovednosti a ľahostajnosti voči účastníkovi konania,

občanovi a daňovníkovi tohto štátu. Ide o aroganciu mocenského aparátu a aroganciu

sudcu, ktorý 14 rokov pracuje s vecou a tá sa mu „stratí“ z dohľadu odovzdaním do

vlastnej spisovej kancelárie.».

Na základe uvedených skutočností namietal sťažovateľ porušenie základného práva

zaručeného a práva zaručeného v dohovoru.

Právomoc ústavného súdu sťažovateľ zdôvodnil využitím všetkých právnych

prostriedkov, ktoré mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú, keďže 22. marca 2016

podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý na sťažnosť odpovedal podaním z 22. apríla

2016 tak, že sťažnosť v časti zbytočných prieťahov v konaní spojených s predkladaním veci

odvolaciemu súdu vyhodnotil ako dôvodnú.

Uplatnenie náhrady trov súdneho konania považoval sťažovateľ za nárok „ohľadne

ktorého existuje legitímna nádej na jeho uznanie súdom, keďže ide o majetok v zmysle čl. 20

ods. 1 . Uplatnenie tohto nároku na súde považoval za domáhanie sa vlastníckeho

práva v zmysle , na čo sa vzťahuje aj základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (Ústavného súdu SR sp. zn.

zo 16. októbra 2002).“.

Sťažovateľ zároveň žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

15 000 €, čo odôvodnil tým, „že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza mu

spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu spočívajúcu v tom, že už viac než

14 rokov sa nachádza v právnej neistote, stráca dôveru v právny a demokratický štát

a spravodlivosť ako takú. Jeho okolie sa neustále domáha správy o priebehu konania,

čo vždy u sťažovateľa vyvoláva psychickú traumu.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa upravené v

Slovenskej republiky a v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo hrubo porušené.

2. Porušovateľovi sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie 15.000.- €..., ktoré je

porušovateľ povinný vyplatiť sťažovateľovi do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(nálezu).

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 363.79 €...,

ktoré je porušovateľ povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Holiča... do dvoch

mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ( ). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa účastník

konania ocitol.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zákonná požiadavka bezprieťahovosti konania nemôže byť vylúčená ani vo vzťahu

k rozhodnutiu o trovách konania podľa , teda po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej, ktorý procesný postup zvolil okresný súd v namietanom konaní.

Uvedené ustanovenie v spojení s (predloženie veci odvolaciemu súdu

bez zbytočného odkladu) vymedzuje povinnosti okresného súdu smerujúce k právoplatnému

rozhodnutiu o náhrade trov konania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy

v dôsledku oneskoreného predloženia rozhodnutia o trovách konania odvolaciemu súdu, čo

sa nepochybne udialo. Rovnaký prieťah namietal sťažovateľ aj v sťažnosti podanej

predsedovi okresného súdu podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch

22. marca 2016. Predseda okresného súdu na sťažnosť odpovedal listom z 22. apríla 2016

tak, že sťažnosť v časti zbytočných prieťahov v konaní spojených s predkladaním veci

odvolaciemu súdu vyhodnotil ako dôvodnú. Zároveň uviedol, že spis bol predložený

odvolaciemu súdu až 21. marca 2016 v dôsledku administratívnej chyby kancelárie.

V čase zisťovania stavu konania sťažovateľom pred podaním sťažnosti predsedovi

okresného súdu (ako to uvádza sám sťažovateľ) okresný súd začal vo veci konať

predložením spisu odvolaciemu súdu, čím došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty

sťažovateľa pred podaním sťažnosti ústavného súdu. Takýto postup okresného súdu

považoval ústavný súd za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie

ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd bol efektívny, v dôsledku čoho

odpadol dôvod sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2016