Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 498/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 3 Slovenskej

postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok vo veci vedenej pod sp. zn.

ÚVTOS-sť-3/11-2015 spočívajúcim v nevydaní informácií pre obhajobu v trestnej veci

a jeho prípisom z 12. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2015

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 3 (ďalej len „“)

postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon

trestu“) vo veci vedenej pod sp. zn. ÚVTOS-sť-3/11-2015 spočívajúcim v nevydaní

informácií pre potreby obhajoby v trestnej veci a jeho prípisom z 12. júna 2015 (ďalej aj

„napadnutý prípis“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený za

spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa ,

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 rokov. Zo sťažnosti sa dá

identifikovať len označenie odvolacieho súdu v trestnej veci sťažovateľa; ide o rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 26. júna 2012. V súčasnosti

sťažovateľ vykonáva právoplatne uložený trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že v jeho trestnej veci nebola správne ustálená cena

prekurzora, v dôsledku čoho mu bol uložený neprimerane vysoký trest. Sťažovateľ

poukazuje aj na to, že o uvedenej skutočnosti mal aj dôkaz – „ustálenú cenu prekurzora

oficiálne ustálenú na internete“. Z uvedených dôvodov chcel sťažovateľ podať proti

právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku dovolanie, resp. požiadať o povolenie obnovy

konania.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že do ústavu na výkon trestu si nechal zaslať

predmetné informácie z internetových stránok a na ich základe si chcel dať vypracovať

nový znalecký posudok. Hodnota prekurzorov bola podľa názoru sťažovateľa nadhodnotená

o viac ako 50 %. Správne ustálená hodnota prekurzorov by podľa neho mohla prispieť

k zmene právnej kvalifikácie v intenciách .

Sťažovateľ tvrdí, že ústav na výkon trestu mu odmietol doručenú zásielku vydať.

Postup ústavu na výkon trestu spočívajúci v nevydaní zásielky sťažovateľ namietal

sťažnosťou z 20. marca 2015, na ktorú reagoval prípisom sp. zn. ÚVTOS-sť-3/11-2015

12. júna 2015. Napadnutým prípisom bolo sťažovateľovi oznámené, že «Podľa § 25 ods. 1

a 2 zákona o výkone trestu sa písomnou správou v listinnej podobe rozumie oznámenie

v písomnej forme, ktoré sa má dodať na adresu uvedenú na oznámení alebo na obálke, účet,

faktúra, finančný výkaz alebo iná správa nerovnakého obsahu a formy, ktoré súvisia

so záväzkovými alebo inými vzťahmi medzi odosielateľom a obvineným, kresba, fotografia.

Za písomnú správu v listinnej podobe sa nepovažuje oznámenie, ktoré pozostáva výlučne

z reklamných, marketingových alebo propagačných materiálov, kniha, katalóg, noviny a iná

periodická tlač, a to ani vtedy, ak sú obsahom listovej zásielky; uvedené platí aj o ich kópii.

Podľa § 37 ods. 2 vyhlášky sa došlá korešpondencia sa po nahliadnutí bez

zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému okrem korešpondencie, ktorá obsahuje

nedovolenú informáciu alebo vec, v inom ako štátnom jazyku.

Dňa 17. 03. 2015 došla do ústavu obálka bez udania odosielateľa, na ktorej ste boli

titulovaný slovom „ “. Obsahom obálky bolo 12 zväčša obojstranne vytlačených

strán, ktorých obsahom bolo:

- kópia materiálu obsahujúce informácie o ilegálnej kúpe v Turecku, dávkovaní

a účinkoch efedrínu Arsan,

- kópia materiálu obsahujúce informácie o látke Efedrín – chemické vlastnosti,

chemické vzorce,

- kópia materiálu obsahujúce informácie o látke Metamfetamín – vlastnosti,

chemické vzorce, využití ako drogy,

- kópia materiálu obsahujúce informácie o chemických postupoch výroby traskavého

plynu,

- kópia materiálu obsahujúce chemické rovnice reakcií látok, ktoré sú sprevádzané

výbuchom,

- kópia materiálu obsahujúce propagačný materiál mobilného operátora;

Okrem vyššie uvedeného neobsahovala došlá zásielka žiadny sprievodný list, ani

písomnú správu v listinnej podobe. Takto doručené materiály nie s v súlade s § 25a ods. 1)

zákona o výkone trestu, ale ich možno klasifikovať podľa § 25a ods. 2) zákona o výkone

trestu. V ten istý deň t. j. 17. 3. 2015 ste boli v kancelárii pedagóga oboznámený so

skutočnosťou, že takto doručené materiály nie sú písomnou správou v listinnej podobe,

pričom Vám boli citované ustanovenia § 25a zákona. Uvedené bolo taktiež dôvodom, prečo

Vám nebol obsah doručenej obálky po nahliadnutí bez zbytočného odkladu odovzdaný.

V danej veci bolo postupované aj s ohľadom na spáchanú trestnú činnosť, za ktorú

sa nachádzate vo výkone trestu odňatia slobody a § 25 ods. 2 zákona o výkone trestu v

spojenú s § 1a zákona o výkone trestu podľa ktorého, účelom výkonu trestu je chrániť

spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné

rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život. Navyše prechovávaním uvedených

tlačovín by bol porušený § 40 písm. i) zákona o výkone trestu, podľa ktorého sa

odsúdenému zakazuje prechovávať tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú,

rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k

potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujúce mravnosť alebo popisujúce

zhotovenie zbrane, streliva, výbušnín, návykových látok a akékoľvek predmety, ktorými by

mohol mariť účel výkonu trestu, prechovávať a používať mobilný telefón alebo iné technické

zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam informácií.

Vzhľadom k vyššie uvedenému a povinnostiam pedagóga vyplývajúcim z § 48 zákona

č. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení

neskorších predpisov je zrejmé, že konanie príslušníka musí byť v súlade so zákonmi

a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odovzdaním predmetných materiálov

by teda došlo zo strany pedagóga k porušeniu povinností policajta v zmysle vyššie

uvedeného zákonného ustanovenia.

Po prešetrení daného podnetu konštatujeme, že sa nezistilo pochybenie v konaní

zodpovedných pracovníkov ústavu. Celkový postup bol v plnom rozsahu s platnými

predpismi, pokynmi a nariadeniami, preto vašu sťažnosť v celom rozsahu klasifikujem ako

neopodstatnenú bez potreby prijímať zo strany ústavu opatrenia na nápravu súčasného

stavu.».

Sťažovateľ namieta, že postupom ústavu na výkon trestu, ktorý mu „nevydal

podklady k obhajobe a pre potreby obhajoby“, mu bolo znemožnené podať vo veci

dovolanie (v dôsledku čoho uplynula trojročná lehota na podanie dovolania), resp. návrh na

obnovu konania.

Sťažovateľ je toho názoru, že o jeho sťažnosti mal ústav na výkon trestu rozhodnúť

do 1 mesiaca, taktiež že proti výsledku o prešetrení sťažnosti mal mať právo odvolať sa na

„GR ZVJS do BA“, o čom nebol poučený, sťažnosť bola riaditeľom ústavu na výkon trestu

nesprávne posúdená ako došlé písomné správy v listinnej podobe, a nie ako informácie,

ktoré sú súčasťou obhajoby.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

vydal rozhodnutie „UVTOS – oznámením výsledku prešetrenia sťažnosti

a nevydaním podkladov k obhajobe a pre potreby obhajoby porušil jeho

ústavné právo ) SR. Podľa ) Ústavný súd ruší

rozhodnutie riaditeľa č. ÚVTOS-SŤ-3/11-2015 zo dňa 12. 06. 2015 ako

protiústavné a zakazuje UVTOS v ďalšom porušovaní práv .

Podľa ) a ) , Ústavný súd priznáva odškodné vo výške

169 000 €, ktoré je UVTOS povinný vyplatiť do 3 dní od rozhodnutia US SR.

Zároveň je UVTOS povinný vyplatiť trovy právneho zastúpenia

do 3 dní od vydania rozhodnutia US SR.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa a 3

napadnutým prípisom ústavu na výkon trestu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy

fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti

povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na

zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie

zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná

využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná,

účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb a štátu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákon a prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú

prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby

pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe

rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet sa podáva písomne, ústne do

zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet urobený telefaxom alebo

elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba doplniť do troch

pracovných dní predložením jeho originálu v listinnej podobe alebo elektronickými

prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. V odôvodnených

prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba

vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 36a ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup

do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa

zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní

podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 36a ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor ak prokurátor zistí, že podnet je

dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov alebo

opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo

prokurátor.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2, ako aj

opakovaný podnet v zmysle § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi

účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. ,

, , , , , ).

Podnet, resp. opakovaný podnet zakladá povinnosť príslušného prokurátora, resp.

nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť

podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právnych prostriedkov nápravy v rámci

sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti

ústavnému súdu podľa , pretože takto by sa obmedzovala možnosť

orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí

sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli

odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. ,

).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mohol a mal proti napadnutému prípisu ústavu

na výkon trestu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podať podnet a následne

prípadne aj opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre.

Sťažovateľ argumentuje, že nebol poučený o možnosti podať proti prípisu riaditeľa

ústavu na výkon trestu odvolanie na „GR ZVJS do BA“. V tejto súvislosti ústavný súd

konštatuje, že napadnutý prípis nebolo možné napadnúť odvolaním. Sťažovateľ však mal

možnosť požiadať o jeho preskúmanie podnetom adresovaným príslušnej prokuratúre, ktorý

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu treba považovať za účinný právny prostriedok

ochrany práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.

Podanie podnetu a príp. tiež opakovaného podnetu ako účinných prostriedkov

nápravy je v zmysle podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako neprípustnú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľovi namietaný postup

ústavu na výkon trestu nebránil podať v zákonnej lehote proti odsudzujúcemu rozsudku

dovolanie, v ktorom mohol vytýkať nesprávne určenie hodnoty prekurzorov a z toho

vyplývajúcu nesprávnu právnu kvalifikáciu, a rovnako mu nič nebránilo zabezpečiť si

vyhotovenie súkromného znaleckého posudku na základe informácií z internetu – „ustálenú

cenu prekurzora oficiálne ustálenú na internete“, ktoré by si vo veci konajúci znalec mohol

na internete zaobstarať sám.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016