Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 498/2016
PDF · 190.88 KB
No categories available
II. ÚS 498/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok vo veci vedenej pod sp. zn.
ÚVTOS-sť-3/11-2015 spočívajúcim v nevydaní informácií pre obhajobu v trestnej veci
a jeho prípisom z 12. júna 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2015
doručená sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon
trestu“) vo veci vedenej pod sp. zn. ÚVTOS-sť-3/11-2015 spočívajúcim v nevydaní
informácií pre potreby obhajoby v trestnej veci a jeho prípisom z 12. júna 2015 (ďalej aj
„napadnutý prípis“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený za
spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 rokov. Zo sťažnosti sa dá
identifikovať len označenie odvolacieho súdu v trestnej veci sťažovateľa; ide o rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 26/2012 z 26. júna 2012. V súčasnosti
sťažovateľ vykonáva právoplatne uložený trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu.
Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že v jeho trestnej veci nebola správne ustálená cena
prekurzora, v dôsledku čoho mu bol uložený neprimerane vysoký trest. Sťažovateľ
poukazuje aj na to, že o uvedenej skutočnosti mal aj dôkaz – „ustálenú cenu prekurzora
oficiálne ustálenú na internete“. Z uvedených dôvodov chcel sťažovateľ podať proti
právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku dovolanie, resp. požiadať o povolenie obnovy
konania.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že do ústavu na výkon trestu si nechal zaslať
predmetné informácie z internetových stránok a na ich základe si chcel dať vypracovať
nový znalecký posudok. Hodnota prekurzorov bola podľa názoru sťažovateľa nadhodnotená
o viac ako 50 %. Správne ustálená hodnota prekurzorov by podľa neho mohla prispieť
k zmene právnej kvalifikácie v intenciách § 172 ods. 2 Trestného zákona.
Sťažovateľ tvrdí, že ústav na výkon trestu mu odmietol doručenú zásielku vydať.
Postup ústavu na výkon trestu spočívajúci v nevydaní zásielky sťažovateľ namietal
sťažnosťou z 20. marca 2015, na ktorú reagoval prípisom sp. zn. ÚVTOS-sť-3/11-2015
12. júna 2015. Napadnutým prípisom bolo sťažovateľovi oznámené, že «Podľa § 25 ods. 1
a 2 zákona o výkone trestu sa písomnou správou v listinnej podobe rozumie oznámenie
v písomnej forme, ktoré sa má dodať na adresu uvedenú na oznámení alebo na obálke, účet,
faktúra, finančný výkaz alebo iná správa nerovnakého obsahu a formy, ktoré súvisia
so záväzkovými alebo inými vzťahmi medzi odosielateľom a obvineným, kresba, fotografia.
Za písomnú správu v listinnej podobe sa nepovažuje oznámenie, ktoré pozostáva výlučne
z reklamných, marketingových alebo propagačných materiálov, kniha, katalóg, noviny a iná
periodická tlač, a to ani vtedy, ak sú obsahom listovej zásielky; uvedené platí aj o ich kópii.
Podľa § 37 ods. 2 vyhlášky sa došlá korešpondencia sa po nahliadnutí bez
zbytočného odkladu odovzdá odsúdenému okrem korešpondencie, ktorá obsahuje
nedovolenú informáciu alebo vec, v inom ako štátnom jazyku.
Dňa 17. 03. 2015 došla do ústavu obálka bez udania odosielateľa, na ktorej ste boli
titulovaný slovom „ “. Obsahom obálky bolo 12 zväčša obojstranne vytlačených
strán, ktorých obsahom bolo:
- kópia materiálu obsahujúce informácie o ilegálnej kúpe v Turecku, dávkovaní
a účinkoch efedrínu Arsan,
- kópia materiálu obsahujúce informácie o látke Efedrín – chemické vlastnosti,
chemické vzorce,
- kópia materiálu obsahujúce informácie o látke Metamfetamín – vlastnosti,
chemické vzorce, využití ako drogy,
- kópia materiálu obsahujúce informácie o chemických postupoch výroby traskavého
plynu,
- kópia materiálu obsahujúce chemické rovnice reakcií látok, ktoré sú sprevádzané
výbuchom,
- kópia materiálu obsahujúce propagačný materiál mobilného operátora;
Okrem vyššie uvedeného neobsahovala došlá zásielka žiadny sprievodný list, ani
písomnú správu v listinnej podobe. Takto doručené materiály nie s v súlade s § 25a ods. 1)
zákona o výkone trestu, ale ich možno klasifikovať podľa § 25a ods. 2) zákona o výkone
trestu. V ten istý deň t. j. 17. 3. 2015 ste boli v kancelárii pedagóga oboznámený so
skutočnosťou, že takto doručené materiály nie sú písomnou správou v listinnej podobe,
pričom Vám boli citované ustanovenia § 25a zákona. Uvedené bolo taktiež dôvodom, prečo
Vám nebol obsah doručenej obálky po nahliadnutí bez zbytočného odkladu odovzdaný.
V danej veci bolo postupované aj s ohľadom na spáchanú trestnú činnosť, za ktorú
sa nachádzate vo výkone trestu odňatia slobody a § 25 ods. 2 zákona o výkone trestu v
spojenú s § 1a zákona o výkone trestu podľa ktorého, účelom výkonu trestu je chrániť
spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné
rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život. Navyše prechovávaním uvedených
tlačovín by bol porušený § 40 písm. i) zákona o výkone trestu, podľa ktorého sa
odsúdenému zakazuje prechovávať tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú,
rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k
potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujúce mravnosť alebo popisujúce
zhotovenie zbrane, streliva, výbušnín, návykových látok a akékoľvek predmety, ktorými by
mohol mariť účel výkonu trestu, prechovávať a používať mobilný telefón alebo iné technické
zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam informácií.
Vzhľadom k vyššie uvedenému a povinnostiam pedagóga vyplývajúcim z § 48 zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov je zrejmé, že konanie príslušníka musí byť v súlade so zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odovzdaním predmetných materiálov
by teda došlo zo strany pedagóga k porušeniu povinností policajta v zmysle vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia.
Po prešetrení daného podnetu konštatujeme, že sa nezistilo pochybenie v konaní
zodpovedných pracovníkov ústavu. Celkový postup bol v plnom rozsahu s platnými
predpismi, pokynmi a nariadeniami, preto vašu sťažnosť v celom rozsahu klasifikujem ako
neopodstatnenú bez potreby prijímať zo strany ústavu opatrenia na nápravu súčasného
stavu.».
Sťažovateľ namieta, že postupom ústavu na výkon trestu, ktorý mu „nevydal
podklady k obhajobe a pre potreby obhajoby“, mu bolo znemožnené podať vo veci
dovolanie (v dôsledku čoho uplynula trojročná lehota na podanie dovolania), resp. návrh na
obnovu konania.
Sťažovateľ je toho názoru, že o jeho sťažnosti mal ústav na výkon trestu rozhodnúť
do 1 mesiaca, taktiež že proti výsledku o prešetrení sťažnosti mal mať právo odvolať sa na
„GR ZVJS do BA“, o čom nebol poučený, sťažnosť bola riaditeľom ústavu na výkon trestu
nesprávne posúdená ako došlé písomné správy v listinnej podobe, a nie ako informácie,
ktoré sú súčasťou obhajoby.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
vydal rozhodnutie „UVTOS – oznámením výsledku prešetrenia sťažnosti
a nevydaním podkladov k obhajobe a pre potreby obhajoby porušil jeho
ústavné právo čl. 46 ods. 1) Ústavy SR. Podľa čl. 127 ods. 2) ústavy Ústavný súd ruší
rozhodnutie riaditeľa č. ÚVTOS-SŤ-3/11-2015 zo dňa 12. 06. 2015 ako
protiústavné a zakazuje UVTOS v ďalšom porušovaní práv .
Podľa čl. 46 ods. 3) a čl. 127 ods. 3) ústavy, Ústavný súd priznáva odškodné vo výške
169 000 €, ktoré je UVTOS povinný vyplatiť do 3 dní od rozhodnutia US SR.
Zároveň je UVTOS povinný vyplatiť trovy právneho zastúpenia
do 3 dní od vydania rozhodnutia US SR.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy
napadnutým prípisom ústavu na výkon trestu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho
vydaniu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy
fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti
povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na
zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie
zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná
využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná,
účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb a štátu.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákon a prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú
prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby
pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe
rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť
v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať
opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných
zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet sa podáva písomne, ústne do
zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet urobený telefaxom alebo
elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba doplniť do troch
pracovných dní predložením jeho originálu v listinnej podobe alebo elektronickými
prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek
prokuratúre.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do
dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. V odôvodnených
prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba
vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším
opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Podľa § 36a ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup
do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa
zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní
podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 36a ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor ak prokurátor zistí, že podnet je
dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov alebo
opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo
prokurátor.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2, ako aj
opakovaný podnet v zmysle § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi
účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. IV. ÚS 158/03,
IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06).
Podnet, resp. opakovaný podnet zakladá povinnosť príslušného prokurátora, resp.
nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť
podnecovateľovi.
Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie
nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právnych prostriedkov nápravy v rámci
sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti
ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože takto by sa obmedzovala možnosť
orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí
sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli
odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05,
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mohol a mal proti napadnutému prípisu ústavu
na výkon trestu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podať podnet a následne
prípadne aj opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre.
Sťažovateľ argumentuje, že nebol poučený o možnosti podať proti prípisu riaditeľa
ústavu na výkon trestu odvolanie na „GR ZVJS do BA“. V tejto súvislosti ústavný súd
konštatuje, že napadnutý prípis nebolo možné napadnúť odvolaním. Sťažovateľ však mal
možnosť požiadať o jeho preskúmanie podnetom adresovaným príslušnej prokuratúre, ktorý
podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu treba považovať za účinný právny prostriedok
ochrany práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta.
Podanie podnetu a príp. tiež opakovaného podnetu ako účinných prostriedkov
nápravy je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľovi namietaný postup
ústavu na výkon trestu nebránil podať v zákonnej lehote proti odsudzujúcemu rozsudku
dovolanie, v ktorom mohol vytýkať nesprávne určenie hodnoty prekurzorov a z toho
vyplývajúcu nesprávnu právnu kvalifikáciu, a rovnako mu nič nebránilo zabezpečiť si
vyhotovenie súkromného znaleckého posudku na základe informácií z internetu – „ustálenú
cenu prekurzora oficiálne ustálenú na internete“, ktoré by si vo veci konajúci znalec mohol
na internete zaobstarať sám.
Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016