Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 417/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016

prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Lajosa Mészárosa

o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Lajos Mészáros j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) Lajos

Mészáros prípisom z 23. mája 2016 oznámil v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu, že „pred ostatným zasadnutím senátu som

od sudkyne spravodajkyne - za účelom predbežného prerokovania obdržal kópiu podanej

sťažnosti, z ktorej som zistil, že právnou zástupkyňou v danej veci je ,

, dcéra nášho bývalého t. č. už nebohého kolegu ,

ku ktorému ma viazali priateľské vzťahy, pozitívne ovplyvňujúce aj môj vzťah k jeho deťom,

s ktorými som neprerušil kontakty“.

Sudca ústavného súdu Lajos Mészáros je toho názoru, že táto skutočnosť môže byť

dôvodom jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci.

2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej zo 6. júna 2016 bol

návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016

pridelený na rozhodnutie podľa III. ÚS senátu.

II.

3. obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného

súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach a .

4. Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

5. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1

oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.

6. Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť...

7. Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte

ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.

8. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa

dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu

zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku

konania.

9. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack

v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť

č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku

objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské práva

zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod

57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či

predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym

a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné

presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť

sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom

prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov

vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne

naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.

Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca

vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva

nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť

ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože

„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere

samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok

z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

10. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide

o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho

fungovania.

11. Sudca v oznámení vyslovil pochybnosti o svojej subjektívnej predpojatosti

vo veci, a to z dôvodu vzťahu k zástupkyni sťažovateľa pre priateľské vzťahy nielen z jej

nebohým otcom – bývalým sudcom ústavného súdu , ale aj

k jeho deťom, s ktorými neprerušil kontakty.

12. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu II. senátu

ústavného súdu Lajosa Mészárosa vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

dospel k záveru, že v zmysle sú tieto

dostačujúce na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej veci.

13. Ústavný súd preto oznámenie sudcu posúdil ako dôvodné a rozhodol o ňom tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016