Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1P-2-2022.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Subarea
1P/2/2022
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloleté deti: S. B., nar. XX. X. XXXX, N. B., nar. X. X. XXXX, G. B., nar. XX. X. XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti matky W. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B. XXX, okr. Liptovský Mikuláš, a otca G. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, Z., t. č. bytom N.Ň. X0, okr. Revúca, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:
Otec j e až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou 1P/2/2022, p o v i n n ý prispievať na výživu každého z maloletých detí
- S. B., nar. XX. X. XXXX, N. B., nar. X. X. XXXX, a G. B., nar. XX. X. XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v spojení s § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy do 10. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletých.
II. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
Matka podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 10. 1. 2022 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S. B., nar. XX. X. XXXX, N. B., nar. X. X. XXXX, a G. B., nar. XX. X. XXXX, ktorým žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otca zaviaže prispievať na výživu detí sumou 50 € mesačne na každé dieťa, ktorú bude povinný hradiť vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca k rukám matky. Spolu s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil otcovi povinnosť, do rozhodnutia vo veci samej, prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, vždy do 10. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky.
2. Oba podané návrhy, t. j. vo veci samej a vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, matka odôvodnila tým, že otec detí opustil dňa 16. 11. 2021 spoločnú domácnosť a odišiel bývať ku svojej priateľke. Deti bývajú spolu s matkou v dvojizbovom drevenom dome a ich jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti, spolu vo výške cca 352 eur mesačne. Matka je nezamestnaná, výdavky na maloleté deti hradí sama, otec na ich výživu nijako neprispieva.
3. V predmetnom konaní bola Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ako príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na žiadosť súdu vypracovaná správa o pomeroch v rodine zo dňa 20. 1. 2022, v ktorej sa uvádza, že matka spolu s deťmi obýva drevený dom v
rómskej osade, ktorý získala po svojich rodičoch. Domácnosť je napojená na elektrinu (mesačný výdavok 120 eur), vodu nosia z verejného zdroja (mesačný výdavok 5 eur). Do 31. 12. 2021 matka poberala pandemický rodičovský príspevok. V súčasnosti je nezamestnaná, pričom sociálnou pracovníčkou bola poučená o možnosti požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a taktiež o možnostiach uplatnenia štátnych sociálnych dávok, dávky v hmotnej núdzi a ďalších príspevkov. Počas spolužitia s otcom detí bol otec nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal dávku v hmotnej núdzi, ktorú, podľa vyjadrenia matky, poberá doteraz. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti v novembri 2021 otec neprispel finančne, ani iným spôsobom, na zabezpečenie potrieb maloletých detí a ani na chod domácnosti. Matke toho času finančne vypomáha sestra a susedia, inak by nebola schopná finančne zabezpečiť potreby detí.
4. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“): Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
5. Podľa § 366 CMP: Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
6. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 CMP: Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP: Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP: Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 363 CMP: Súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“): Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 28 ods. 2 ZR: Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 3 ZR: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 75 ods.1 ZR: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 <http:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/20210119.html> spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 99,56 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a o nezaopatrené dieťa.
17. Civilný mimosporový poriadok ako špeciálny právny predpis (lex specialis) obsahuje len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (§ 360 a nasl. CMP): vo veciach ochrany maloletého (§ 365 CMP), vo veciach výživného (§ 366 CMP), vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého (§ 367 CMP) a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých (§ 368 CMP). Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného podľa § 366 CMP z dôvodu, že s otcom detí nežijú v spoločnej domácnosti a otec jej na výživu detí nijako neprispieva, pričom jej príjmami sú len prídavky na deti, ktoré nepokrývajú ani základné výdavky.
18. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu. Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčená dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľku (matku).
19. Predmetom konania vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana a záujem maloletých detí, ktorý je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, najmä oboznámením sa s návrhmi matky a správou podanou orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Z návrhu matky a zo správy podanej orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately mal súd osvedčené, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, pretože otec detí sa odsťahoval v novembri 2021zo spoločnej domácnosti. Matka toho času býva s deťmi v dvojizbovom drevenom rodinnom dome v obci B.. V dome majú zavedenú elektrinu, vodu musia chodiť naberať z obecného vodovodu. Navrhovateľkine (matkine) príjmy v súčasnosti tvoria len prídavky na deti, pretože je nezamestnaná. Rodičovský príspevok (pandemický), ktorý navrhovateľka poberala v zmysle dočasnej právnej úpravy, platnej počas pandémie ochorenia COVID-19, bol s účinnosťou od 1. 1. 2022 zrušený (§ 26c nariadenia vlády SR č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19). Bez finančnej pomoci sestry a susedov by matka, vzhľadom na svoje príjmy, nedokázala zabezpečiť ani základné potreby maloletých detí. Matka
bola sociálnou pracovníčkou poučená o možnostiach uplatnenia štátnych sociálnych dávok a dávky v hmotnej núdzi. Na základe vyššie uvedeného mal súd osvedčené, že v danej veci je ohrozený zdravý vývoj a výživa detí, a vyžaduje sa okamžitá úprava pomerov účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu vo veci samej, keďže o výživnom na maloleté deti nebolo doposiaľ rozhodované. V záujme ochrany maloletých, a to najmä ich telesného a duševného vývinu a dôstojnosti, považoval súd za potrebné určiť otcovi výšku vyživovacej povinnosti, ktorá bude v nevyhnutnej miere slúžiť na zabezpečenie základných potrieb maloletých detí, keďže zo spisového materiálu vyplýva, že od opustenia spoločnej domácnosti na výživu maloletých detí neprispieva žiadnou finančnou čiastkou, ani materiálne. Z uvedených dôvodov súd uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletých detí vo výške 30 % zo sumy životného minima (od 1. 7. 2021 vo výške 99,56 eura), ktorá v súčasnej dobe predstavuje 29,87 eura mesačne, a to na každé z nezaopatrených maloletých detí. O výške výživného bolo rozhodnuté v zmysle § 62 ods. 3 ZR ako o minimálnej zákonnej výške výživného, keďže súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nemá reálnu možnosť zistiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca na to, aby mohol určiť skutočnú objektívnu sumu výživného. Bez ohľadu na to, aký má otec príjem a aké sú jeho majetkové pomery, alebo aké sú odôvodnené potreby maloletých, je otec povinný zo zákona prispievať na výživu maloletých detí aspoň v minimálnom rozsahu, čo je aktuálne 29,87 eura mesačne na každé nezaopatrené dieťa. Výživné je otec povinný platiť vždy do 10. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Takéto neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú úpravu, ktorej cieľom je prioritne zabezpečiť v nevyhnutnej miere základný rámec plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany obidvoch rodičov. Vo zvyšnej časti súd návrh matky a plnoletého dieťaťa zamietol (výživné nad rámec nevyhnutnej miery).
21. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa bude rozhodovať vo veci samej. Za tým účelom súd vykoná potrebné dokazovanie a následne po vyhodnotení jednotlivých dôkazov rozhodne v súlade so záujmami maloletých detí. Po riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej určí súd výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať odôvodneným potrebám detí a súčasne schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (písomne v 3 vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359, § 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP)