Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 517/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom , , pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv slobôd uznesením Prezídia

Policajného zboru, Národnej protikorupčnej jednotky, Bratislava sp. zn. NKA-PK-

BA-2013 zo 14. augusta 2015, uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky pod č. k. VII/2 Gv 175/13/1000-36 z 19. októbra 2015

a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k.

XVI/2 Pz -4 a jej prípisom zo 7. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listiny“) uznesením Prezídia Policajného zboru,

Národnej protikorupčnej jednotky, Bratislava (ďalej len „NAKA“) sp. zn.

PK-BA-2013 zo 14. augusta 2015, uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) pod č. k.

VII/2 Gv 175/13/1000-36 z 19. októbra 2015 a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod č. k.

XVI/2 Pz 9/16/1000-4.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že uznesením NAKA zo 14. augusta 2015 mu bolo

vznesené obvinenie zo zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych

spoločenstiev podľa a . Proti tomuto uzneseniu

sťažovateľ podal sťažnosť 6. októbra 2015, v ktorej namietal absenciu opisu skutku, ktorý

preukazuje naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty, zákonnú neprípustnosť

vznesenia obvinenia, pretože trestné stíhanie začalo skôr, ako mohla vzniknúť trestnosť

činu, neidentifikovanie poškodeného subjektu, ako aj skutočnosť, že sťažovateľovi neboli

poskytnuté prostriedky ani z rozpočtu Európskeho spoločenstva, ani z rozpočtu

spravovaného Európskym spoločenstvom alebo v zastúpení Európskeho spoločenstva.

Uznesením úradu špeciálnej prokuratúry z 19. októbra 2015 bola sťažnosť

sťažovateľa zamietnutá ako nedôvodná.

Podľa názoru sťažovateľa sa úrad špeciálnej prokuratúry v predmetnom uznesení

nevysporiadal s podstatnou argumentáciou sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ

uplatnil mimoriadny prostriedok podľa

v znení neskorších predpisov a podal na generálnej prokuratúre návrh na zrušenie

právoplatného rozhodnutia z 18. januára 2016.

Generálna prokuratúra prípisom zo 7. apríla 2016 sťažovateľovi oznámila, že

nezistila ním namietané porušenie zákona a návrhu na zrušenie označených uznesení

v súlade s nevyhovela. V prípise generálna prokuratúra okrem

iného uviedla, že niet pochýb o tom, že sťažovateľovi boli poskytnuté finančné prostriedky

Európskej únie vo výške 193 226,68 €, čo predstavuje 85 % z nenávratného finančného

príspevku prostredníctvom príslušného výkonného orgánu Slovenskej republiky. Generálna

prokuratúra poukázala na konkrétne skutočnosti v dôkaznej situácii, na základe ktorých

konštatovala, že je dostatočne preukázané, že pri nákupe jednotlivých zariadení nebolo

v žiadnom prípade postupované s odbornou starostlivosťou, a preto bolo možné dospieť

k záveru, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchala určitá osoba, čo odôvodňovalo

vznesenie obvinenia sťažovateľovi.

Sťažovateľ vytýka generálnej prokuratúre nedostatočné a nepreskúmateľné

odôvodnenie vybavenia jeho návrhu vzhľadom na to, že sa podľa názoru sťažovateľa ani

generálna prokuratúra nevysporiadala s podstatnou argumentáciou sťažovateľa. Sťažovateľ

vytýka generálnej prokuratúre, že sa nezaoberala otázkou zákonnosti uznesenia

o vznesení obvinenia, ak trestné stíhanie začalo ešte pred tým, ako podľa samotného

uznesenia o vznesení obvinenia nastalo spáchanie trestného činu. Sťažovateľ ďalej namieta,

že generálna prokuratúra sa nevysporiadala s príslušnými ustanoveniami zákona

č. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého finančné prostriedky, ktoré

dostal na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaH 111DM-

0901-001/2010 zo 6. mája 2010, neboli finančnými prostriedkami Európskej únie, a preto sa

nemohol dopustiť naplnenia trestného činu poškodzovania záujmov Európskych

spoločenstiev podľa ustanovenia a .

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

v zmysle , a Listiny základných práv

a slobôd postupom generálneho prokurátora konajúceho v mene Generálnej prokuratúry

SR spočívajúcim v tom, že na základe návrhu sťažovateľa podaného v zmysle § 363

zo dňa 18.1.2016 v konaní XVI/2 Pz -4, zákonným spôsobom

nepreskúmal napadnuté rozhodnutie policajta ČVS: PPZ-974/NKA-PK-BA-2013 zo dňa

14.8.2015 ako ani uznesenia prokurátora spis. zn.:... VII/2 Pz -4, o výsledku

preskúmania veci zákonným a preskúmateľným spôsobom nezdôvodnil, bolo porušené.

2. Generálnej prokuratúre SR prikazuje, aby na základe návrhu sťažovateľa zo dňa

18.1.2016 podaného v zmysle na zrušenie uznesenia o vznesení

obvinenia ČVS: PPZ-974/NKA-PK-BA-2013 zo dňa 14.8.2015 ako aj uznesenia

prokurátora spis. zn.: VII/2 Gv 175/13/1000-36, zo dňa 19.10.2015, vec riadnym

a zákonným spôsobom preskúmala a výsledok preskúmania preskúmateľným spôsobom

odôvodnila v súlade s ústavnými požiadavkami na obsah odôvodnenia.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej prijatiu

na ďalšie konanie.

Z nejasného petitu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

listiny uznesením o vznesení obvinenia vydaným NAKA, uznesením úradu špeciálnej

prokuratúry a postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom, ktorý je podľa názoru

sťažovateľa nepreskúmateľný, pretože nedal odpoveď na viacero jeho podstatných

námietok.

1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených článkov a listiny

uznesením NAKA

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa uznesením NAKA, ústavný súd

poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v , obsahom ktorého je

pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným

súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný orgán.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči

napadnutému uzneseniu NAKA, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základných práv

týmto rozhodnutím, pretože preskúmavanie jeho postupu je zverené prokuratúre ako

nadriadenému orgánu vyšetrovateľovi. Úrad špeciálnej prokuratúry vo veci o podanej

sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením z 19. októbra 2015.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal právo podať

proti uzneseniu NAKA účinný opravný prostriedok (sťažnosť) na dosiahnutie nápravy ním

tvrdeného porušenia označených práv (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť nadriadený orgán. Využitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany označených

práv vylučuje prijatie sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie, ktorý môže uplatniť

svoju právomoc iba vtedy, ak sťažovateľ nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv.

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti uzneseniu NAKA, pre nedostatok právomoci.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených článkov a listiny

uznesením úradu špeciálnej prokuratúry

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa uznesením úradu špeciálnej

prokuratúry, ústavný súd rovnako ako v predchádzajúcom bode poukazuje na princíp

subsidiarity zakotvený v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ

má právo domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu

túto ochranu nemôže poskytnúť iný orgán.

Podľa o prokuratúre (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) v znení účinnom do 31. decembra 2015 nadriadený prokurátor je oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015

prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy,

prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom

zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie

zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné

iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015

podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu

opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Sťažovateľ mohol pod doručení uznesenia úradu špeciálnej prokuratúry postupovať

v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre. Ústavný súd v zmysle zákona

o prokuratúre účinného do 31. decembra 2015 považoval podnet v zmysle citovaných

ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany. Podnet, ako aj opakovaný

podnet zakladal povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,

vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi. Sťažovateľ teda mal v čase

podania ústavnej sťažnosti možnosť domáhať sa preskúmania uznesenia úradu špeciálnej

prokuratúry týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu NAKA

prostredníctvom podnetu podľa citovaného § 31 ods. 1 a nasledujúcich zákona

o prokuratúre.

Z tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť aj túto časť sťažnosti sťažovateľa,

ktorá smerovala proti uzneseniu úradu špeciálnej prokuratúry, pre nedostatok právomoci.

3. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených článkov a listiny

postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľom uvádzané skutočnosti nijako v okolnostiach danej veci neindikujú také

pochybenia v namietanom prípise generálnej prokuratúry, ktoré by mali ústavnoprávny

rozmer, teda ktoré by vytvárali priestor na možnosť vyslovenia porušenia označených práv

sťažovateľa podľa a listiny po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd tiež poukazuje na to, že generálna prokuratúra napadnutým prípisom,

resp. svojím postupom, sťažovateľovi neodoprela spravodlivosť, a skutočnosť, že jeho

názor sa s právnym názorom generálnej prokuratúry nestotožňuje, nepostačuje sama osebe

na prijatie záveru o arbitrárnosti napadnutého prípisu. V nadväznosti na citované ústavný

súd konštatuje, že napadnutý prípis generálnej prokuratúry nie je podľa názoru ústavného

súdu prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle a úvahy, rovnako, ako aj postup

generálnej prokuratúry, a preto sa z pohľadu ústavného súdu nejavia ako arbitrárne či zjavne

neodôvodnené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016